PRETÓRIA 25. júna (WEBNOVINY – od Miroslava Antola) – Neviem, či to môžem prezradiť, ale pred začiatkom zápasu našich s Talianskom som nebol veľkým optimistom. A už vôbec nie dobrým prorokom. Hovoril som, že to bude možno stretnutie o jednom góle, že môže rozhodnúť jeden malý detail či chyba. Alebo že nepadne ani jeden gól, keďže som tipoval remízu 0:0. Som však nesmierne šťastný, že som sa mýlil. Chlapci predviedli na ihrisku niečo skvelé, fantastické, nádherné. Proti Taliansku naplnili podstatu toho, čo znamená nechať ihrisku srdce, dušu, jednoducho všetko. Je skvelé môcť s čistým svedomím napísať, že slovenské mužstvo bolo v zápase lepšie ako úradujúci majstri sveta, že získalo historické víťazstvo na svetovom šampionáte a vďaka nemu postúpilo ďalej. Nádhera!
Pre mňa osobne je vždy obrovským momentom môcť si pred takýmito zápasmi zaspievať slovenskú hymnu. Úžasné to bolo napríklad v minnesotskom St. Paul na hokejovom Svetovom pohári v roku 2004 medzi domácimi USA a Slovenskom, keď slovenské hlasivky zaplnili celú Xcel Energy Center. Skvelé to bolo aj v apríli 2009 v Prahe na Letnej pred víťazným stretnutím proti Česku. Zimomriavky mi, samozrejme, behali po tele pri našej národnej hymne aj tentoraz pred duelom s Talianskom. Perfektné však je, že potom som si také to príjemné chvenie „doprial“ počas zápasu niekoľkokrát. Nielen pri troch krásnych gólov, ale aj pri ďalších šanciach či momentoch, keď malé Slovensko vyučovalo veľké Taliansko. A najväčšie zimomriavky mi, pochopiteľne, nabehli po záverečnom hvizde, keď sa sen stal skutočnosťou. Bravó chlapci a ďakujem!
