Mýtus číslo 3: Ak som nezamestnaný a zaevidovaný na úrade práce, toto obdobie sa mi započítava do dôchodku?
Aká je realita? Štát za evidovaného nezamestnaného platí iba zdravotné poistenie, dôchodkové nie a ak chcete, aby sa toto obdobie započítalo, môžete si ho dobrovoľne dodatočne uhradiť.
Ak ste nezamestnaný, obdobie evidencie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny nie je obdobím dôchodkového poistenia, a teda sa pre dôchodkové účely nehodnotí – uvedené sa vzťahuje na obdobie nezamestnanosti získané po 31. decembri 2003.
Ak ste boli nezamestnaný v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003, ako obdobie dôchodkového poistenia hodnotí doba evidencie, počas ktorej bola vyplácaná podpora v nezamestnanosti. Doba vedenia v evidencii nezamestnaných občanov, počas ktorej nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti, sa na dôchodkové účely nehodnotí. Ak ste boli nezamestnaný pred 1. januárom 2001, na dôchodkové účely sa hodnotí celá doba evidencie na úrade práce sociálnych vecí a rodiny.
Mýtus číslo 4: Tí, čo celý život nepracovali, majú dôchodok. Je to nespravodlivé. Ja som pracoval, a mám ho nízky.
Aká je realita – kto má nárok nastarobný dôchodok? Systém sociálneho poistenia na Slovensku vychádza z princípu zásluhovosti, individuálnej zodpovednosti a osobnej participácie poistenca. „Získať obdobie dôchodkového v zákonom stanovenom rozsahu je potrebné na získanie nároku na všetky dôchodkové dávky,“ vysvetľuje Sociálna poisťovňa.
Aby ste mali nárok na starobný dôchodok je pracovať (odvádzať poistné na dôchodkové poistenie) aspoň 15 rokov a treba si uvedomiť, že suma dôchodku bude pri takomto nízkom počte odpracovaných rokov tiež nízka. „Platí princíp: Čím dlhšie platím poistné a čím sú odvody (hrubá mzda, z ktorej sa odvádzajú) vyššie, tým vyššia je aj suma starobného dôchodku,“ upozorňuje Sociálna poisťovňa.
