Zvýšenie hranice pre zohľadnenie prednostného hlasovania v žiadnom prípade nemôže posilniť postavenie voliča vo voľbách. Pre agentúru SITA to skonštatoval politológ Jakub Bardovič z Fakulty sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, v súvislosti s návrhom na zvýšenie hranice prednostných hlasov od voličov, potrebných na zohľadnenie prednostného hlasovania, ktorý do parlamentu predložila skupina poslancov Slovenskej národnej strany (SNS) na čele s Andrejom Dankom.
Čo navrhuje SNS?
V súčasnosti podľa volebnej legislatívy „dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal aspoň tri percentá prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu“.
Danko chce diskutovať o straníckej disciplíne a meniť systém krúžkovania vo voľbách
Národniari chcú túto hranicu dvihnúť na sedem percent, argumentujú tým, že sa takto zaistí vyššia miera reprezentatívnosti a posilní vplyv voličov pri konečnom rozhodovaní o zložení zastupiteľských orgánov. Voličstvo môže v súčasnosti pri voľbách do Národnej rady (NR) SR využiť štyri prednostné hlasy.
Politológ: Pred akoukoľvek myšlienkou o úprave volebného systému je potrebné zvážiť, čo ňou chceme dosiahnuť
„Žiadna úprava, ktorá povie, že časť hlasov voličov sa nezohľadní, takú skutočnosť z logiky veci nemôže priniesť. Práve naopak, zvýšenie umelo definovanej hranice oslabí pozíciu voliča a jeho dosah na zloženie zastupiteľského zboru,“ vystríha Bardovič a dodáva, že takéto opatrenie by posilnilo postavenie straníckych centrál a ich rozhodovanie o tom, kto získa mandát v parlamente.
„Vzniká tak prirodzená otázka, prečo oslabiť volebné právo voliča v oblasti rozhodovania o personálnej stránke,“ poznamenáva politológ.
Politológ má iný názor
„Je vhodné povedať, že aktuálne nastavenie s umelo definovanou hranicou na úrovni 3 percent z platných hlasov politickej strany sa zaviedlo až v roku 2004. Dovtedy boli podmienky oveľa prísnejšie pre zohľadnenie tohto druhu hlasovania voličov v prospech politických strán a poradia na kandidátnej listine,“ vysvetlil. Bardovič je toho názoru, že akékoľvek oslabenie vplyvu voliča na zloženie zastupiteľského zboru by malo mať svoje opodstatnenie.
Ako ozrejmil, v prípade uzatváracej klauzuly, teda percentuálnej hranice pre vstup politických subjektov do parlamentu, je dôvodom zabránenie prílišnému triešteniu, teda aby sa do NR SR nedostali politické subjekty s minimálnou voličskou podporou, čo by skomplikovalo vytváranie koalícií.
„Z môjho pohľadu by dokonca malo platiť, že sa prednostné hlasovanie zohľadní vždy, a teda do parlamentu zasadnú kandidáti s najvyšším počtom prednostných hlasov z príslušnej kandidátnej listiny. V takom prípade by nemohla nastať situácia, že by voličov zastupovali poslanci s minimálnou podporou a naopak kandidáti s oveľa vyšším počtom podporných hlasov by ostali bez mandátu,“ myslí si Bardovič. Takýto krok by podľa neho mohol mať vo viacerých ohľadoch pozitívne dopady.
Význam zmeny je pomerne jasný
„Existujúce trojpercentné kvórum prispieva k situáciám, v ktorých aj relatívne nízky počet prednostných hlasov spôsobuje zásadné zmeny v obsadení mandátov, a to často aj v neprospech kandidátov, ktorí získali vyššiu podporu v rámci vnútornej straníckej hierarchie. Zvýšením tejto hranice na sedem percent sa predíde situáciám, keď jednotliví kandidáti s minimálnou podporou získajú mandát len vďaka malej, ale vysoko organizovanej voličskej základni, čím sa posilní principiálna rovnováha medzi rozhodnutím voličov a internou stratégiou politických subjektov pri zostavovaní kandidátnych listín,“ uvádzajú predkladatelia.
Huliak dostal šancu a je to v jeho rukách, podľa Danka treba mať pochopenie pre ambície
Zmenu mechanizmu považujú za vhodnú z viacerých dôvodov, a to napríklad zvýšenie demokratickej legitimity procesu prideľovania mandátov, ochrana pred nadmernými výkyvmi v obsadzovaní mandátov, a tiež preto, že za posledné volebné cykly sa výrazne zmenila povaha volebnej kampane a spôsob oslovovania voličov. Čoraz viac dominuje online kampaň a masmediálne prostriedky. „Význam takejto zmeny je pomerne jasný, a to posilniť vplyv straníckych centrál a úlohu postavenia kandidáta na kandidátnej listine. Domnievam sa ale, že stranícke problémy by sa mali riešiť interne v rámci strán a dlhodobou prácou v rámci nich a nie zmenami, ktoré oslabujú volebné právo voliča,“ hodnotí Bardovič motiváciu predkladateľov.
„Dlhodobé obchádzanie tvorby priznaných koalícií prináša svoje dôsledky, preto ma skôr význam zamyslieť sa nad personálnou politikou zo strany samotných politických strán a nie meniť tento atribút volebného systému,“ dodal.
Na kandidátnej listine SNS sa v posledných voľbách dostali do parlamentu zástupcovia viacerých menších politických subjektov, medzi nimi aj členovia Národnej koalície na čele s Rudolfom Huliakom. Títo poslanci ale pred niekoľkými mesiacmi opustili poslanecký klub národniarov a samotný Huliak sa nedávno stal ministrom cestovného ruchu a športu.
Dané ministerstvo pritom vzniklo z iniciatívy SNS, prišla oň ale v dôsledku odchodu huliakovcov a následného dodatku ku koaličnej zmluve, na základe ktorého prešiel rezort do gescie strany Smer-SD.