Ekonomická situácia na Slovensku sa neustále zhoršuje a s ňou rastie tlak na prísnejšie konsolidačné opatrenia. Spomaľujúci sa hospodársky rast, klesajúce predikcie HDP a narastajúci deficit verejných financií nútia vládu k rozhodnutiam, ktoré môžu mať vážne dopady na životnú úroveň obyvateľov. Táto situácia si vyžaduje hlbokú reflexiu o tom, či smer, ktorým sa uberáme, vedie k stabilite, alebo nás čaká ešte väčší prepad.
Ekonomická realita verzus politické sľuby
Hospodársky rast Slovenska sa spomaľuje. Predikcie na rok 2025 boli znížené na 1,2 % z pôvodných 1,9 %, a tohtoročný odhad klesol na 1,4 %. Tieto čísla jasne signalizujú problémy, ktoré priamo ovplyvňujú príjmy štátu. Nižší rast znamená nižšiu daňovú základňu, a teda aj väčšiu potrebu šetriť alebo zvyšovať dane. Otázka však znie: dokáže vláda ozdraviť verejné financie bez toho, aby to dramaticky zaťažilo obyvateľov?
Ako von z krízy? Šetrenie nestačí, kľúčom k prosperite sú investície - KOMENTÁR
Vláda zdôrazňuje, že konsolidácia je mimoriadne náročná a musí byť v súlade s požiadavkou sociálneho štátu. Tu však vzniká rozpor. Na jednej strane sa plánujú opatrenia v hodnote až 3,5 miliardy eur, na druhej strane sa odmietajú kroky, ako napríklad zvýšenie daní z nehnuteľností, ktoré by mohli priniesť potrebné príjmy.
Nechávať takéto rozhodnutia na samosprávy pôsobí skôr ako vyhýbanie sa zodpovednosti než ako hľadanie skutočných riešení. Je otázne, či tento prístup neprenesie bremeno na nižšie úrovne správy a v konečnom dôsledku opäť na občanov.
Konsolidácia – nevyhnutnosť alebo riziko?
Potreba konsolidácie verejných financií je neodškriepiteľná. Pôvodné odhady úsporných opatrení v rozsahu 650 až 850 miliónov eur boli zvýšené na 1,7 miliardy, a hovorí sa dokonca o sume 3 miliardy eur.
Niektorí ekonómovia však upozorňujú, že reálna potreba môže byť nižšia, okolo 2,5 miliardy, a zvyšok sumy tvoria dodatočné priority vlády. Tento rozdiel vyvoláva pochybnosti, či sú opatrenia naozaj nevyhnutné, alebo či ide o politické rozhodnutia, ktoré deficit zhoršujú namiesto jeho riešenia.
Ďalšie politické kroky, ako okresávanie niektorých daní alebo nové výdavkové priority, môžu potrebu konsolidácie ešte zvýšiť. Príkladom je vyňatie živnostníkov a malých firiem z určitých daňových povinností, ktoré má byť kompenzované zrušením sviatkov ako dní pracovného pokoja.
Takéto opatrenia však môžu mať negatívny dopad na sociálne vnímanie vlády, najmä ak sa dotknú citlivých tém, ako sú cirkevné sviatky. Vláda tak balansuje na tenkom ľade medzi ekonomickou nevyhnutnosťou a politickou popularitou.
Sociálne dopady a politický cyklus
Jedným z kľúčových aspektov je časovanie týchto opatrení. Vo volebnom roku sa vlády zvyčajne vyhýbajú nepopulárnym krokom, čo znamená, že podstatná časť konsolidačných zmien bude pravdepodobne predstavená skôr, aby sa minimalizoval ich politický dopad. Tento prístup však vyvoláva otázku, či je prioritou skutočne zdravie verejných financií, alebo skôr udržanie voličskej priazne.
Rast bežných výdavkov štátu a vyššie investície do vojenskej infraštruktúry či veľkých projektov, ako je nová nemocnica, deficit zvyšujú. Tu sa natíska otázka, či sú tieto priority v čase ekonomického spomalenia naozaj nevyhnutné. Bez dodatočných opatrení hrozí, že schodok verejných financií zostane na neudržateľnej úrovni takmer 5 % HDP. Vláda tak stojí pred dilemou: šetriť na výdavkoch, zvyšovať dane, alebo riskovať ešte väčší dlh?
Nedostatok konkrétnosti
Kritickým bodom je absencia konkrétnych informácií o podobe ozdravných opatrení. Hoci sa naznačuje zameranie na výdavkovú stranu a možné zvýšenie daní z hazardu, detaily chýbajú. Rovnako tak nie je jasné, ako sa vláda vyrovná s narastajúcimi výdavkami a zároveň splní svoje sociálne sľuby. Pre občanov je frustrujúce, že nevedia, aké kroky ich čakajú a či sa dotknú ich každodenného života. Netransparentnosť v tomto ohľade iba zvyšuje neistotu a nedôveru.
Záver
Ekonomická situácia na Slovensku je vážna a vyžaduje si odvážne, no zároveň spravodlivé rozhodnutia. Vláda musí nájsť rovnováhu medzi ozdravovaním financií a zachovaním sociálneho charakteru štátu, no jej doterajší prístup pôsobí nejednoznačne a politicky motivovane. Ak má konsolidácia fungovať, musí byť transparentná a zrozumiteľná pre verejnosť. Inak hrozí, že uťahovanie opaskov neprinesie stabilitu, ale sociálnu nevôľu a narastajúcu nedôveru voči vládnucej garnitúre. Ostáva len dúfať, že plánované opatrenia prinesú udržateľné riešenia, pretože zle už bolo – a bez správnych krokov môže byť ešte horšie.
