Dominika, cestou z Austrálie ste mali dosť času na to, aby ste si zhodnotili v hlave všetko, čo ste v Austrálii na grandslamovom turnaji vlastne dosiahli. Ktorý moment z tých dvoch týždňov na Australian Open bol pre vás taký, že naň budete spomínať celý život?
Top moment, na ktorý budem dlho spomínať? Ježiši, tých bolo toľko, že ťažko teraz vybrať ten jeden, ktorý bol najkrajší, najdôležitejší (krátka odmlka). Neviem, ktorý by som vybrala. Fakt neviem. Samozrejme, boli tam zlomové momenty počas tohto turnaja, vďaka ktorým som bola vo finále. Hrať finále takého veľkého turnaja sa nepodarí každému… Ale predsa mám taký okamih (smiech). Pocit, po premenení mečbolu v zápase s Poľkou Radwaňskou, ktorý ma posunul do finále Grand Slamu, to bolo naozaj niečo úžasné! To bola najkrajšia chvíľa, akú som v živote doteraz vôbec zažila (smiech). Bolo to niečo naozaj úžasné (smiech).
Takže ten víťazný zápas s Radwaňskou kladiete najvyššie v hierarchii vášho úspešného vystúpenia na prvom tohoročnom grandslamovom turnaji v Austrálii?
Fúha. Ja neviem (smiech). Fakt neviem (krátka odmlka). Boli tam tri súperky, ktoré som porazila, dá sa povedať, že jednoznačným výsledkom. Pardon, boli to vlastne štyri súperky. Boli to kvalitné súperky. To už o niečom hovorí. Naozaj… Teraz, keď sa ma pýtate, neviem povedať, ktorý z tých zápasov bol ten najlepší… Na turnaji v Melbourne bolo celkom šesť výborných zápasov, ktoré som zvládla. Fakt neviem vybrať, ktorý z nich bol ten najlepší.
Keď neviete vybrať najdôležitejší okamih celého turnaja, skúsme to otočiť inak. Kedy vám počas tohto krásneho turnaja bolo najťažšie, kedy ste na ňom prežili najzložitejší okamih?
Tak to je veľmi dobrá otázka. Fakt. Ja by som povedala, že to bolo paradoxne už v zápase 1. kola proti Talianke Chiavoneovej. Tento zápas by som osobne hodnotila ako zlomový! Som rada, že som ho zvládla. Že som bola úspešná proti takej súperke… Bojovali sme spolu o každú loptičku. Navyše, boli tam nenormálne teploty. A niekoľkokrát počas zápasu som už cítila, že to nedokážem, že to nedám… Už som toho mala plné zuby! Našťastie, vždy som vytiahla nejaký výborný úder, po ktorom som súperku dostala na kolená! Zlom prišiel až v druhom sete. Bolo 4:4, ona mala servis a vyhrávala 40:0! Od tej chvíle som vyhrala osem lôpt za sebou. To mi vyhralo celý zápas! Ak by sa to nepodarilo, tak by sme tu teraz nesedeli (krátka odmlka). Ale o tom je ten šport, o tom je ten tenis. V takýchto dueloch rozhodujú detaily.
Po životnom úspechu stihli ste už nejakú drobnú oslavu v Austrálii, stihli ste si na úspech pripiť? Vlastne, čo ste stihli od chvíle, ako ste v Melbourne prevzali veľký strieborný tanier pre finalistku ženskej dvojhry na Australian Open?
Stihla som sa odviesť brutálnym autom (smiech). Ale teraz vážne… Minioslava v Austrálii bola. Pripili sme si k tomu super úspechu priamo v Melbourne. S celým mojim tímom, ktorý bol celý čas so mnou. Na takú väčšiu oslavu nebol ešte čas. Ale aj ten si nájdeme. Osobne si totiž myslím, že takýto úspech sa musí osláviť, aby sme neurazili šťastie (smiech). Aby som bola úprimná, zatiaľ som nestihla nič. Lebo hneď zo viedenského letiska som išla na stretnutie s novinármi a neskôr aj s fanúšikmi. Absolvovala som akcie, ktoré mi pripravil môj sponzor a náš zväz. Od návratu domov som v jednom kolotoči, z ktorého neviem vystúpiť (smiech).
Vaše finále s Číňankou Na Li sledovalo na obrazovkách RTVS až 496 tisíc divákov! Žiaden slovenský individuálny športovec doteraz nemal také obrovské auditórium. Čo hovoríte na tie čísla, na ten enormný záujem o váš životný zápas v kariére?
Tak toto, ste mi totálne vyrazili dych! V tejto chvíli neviem, čo mám na to povedať. Je to úžasné! Netušila som, čo som na Slovensku spôsobila (smiech). Ako som už viackrát v médiách uviedla predtým, v Austrálii som vôbec nesledovala to, čo sa deje u nás. Aby som sa mohla sústrediť na turnaj. Totálne som sa koncentrovala na svoju hru. Nechcela som, aby mi myšlienky odchádzali iným smerom (krátka odmlka). Teraz sa to postupne začína ku mne dostávať. Aj keď trochu s časovým sklzom. Je to niečo neuveriteľné. Nevedela som, že som doma spustila takýto ošiaľ (smiech). Verím, že takouto vecou, ktorá sa mi teraz v Austrálii podarila, môžem motivovať malé deti, alebo ich rodičov, aby dali svoje deti na tenis (krátka odmlka). Budem rada, keď prispejem k tomu, aby rodičia dávali deti na tenis. Aby deti chceli byť také ako ja, a chceli hrať tenis… Tak to je najkrajšie, čo sa z tohto dá dosiahnuť (smiech).
Už ste sa dozvedeli aj to, že váš finálový zápas s Číňankou Na Li sa v Bratislave vysielal aj na veľkoplošnej obrazovke na Hviezdoslavom námestí? Počuli ste už o tom projekte?
Áno, už som sa to dozvedela. Už mi to hovorili. Niečo som aj čítala. Zostala som úplne v šoku, že v takej zime, aká je teraz v Bratislave, prišli nejakí ľudia pozerať môj zápas na námestie (krátka odmlka). Obdivujem ich, lebo neviem si predstaviť seba, že by som išla v mraze pozerať nejaký športový prenos. To teda nie! To museli byť veľmi obetaví fanúšikovia tenisu, že to na tom námestí vydržali (smiech). Ja by som to nedokázala. Nie som až taký fanatický priaznivec nejakého športovca, aby som kvôli nemu takmer dve hodiny mrzla niekde na ulici, pod holým nebom. Fakt nie. Všetci, čo to dokázali, majú môj obdiv.
Po slávnostnom vyhlasovaní ankety o Tenistu roka ste povedali, že v súvislosti so sezónou 2014 máte vysoké ambície. Mysleli ste pri tom, povedzme, na grandslamové finále v Austrálii, siahali vaše smelé ambície na prahu novej sezóny až tak vysoko?
Tak ako to povedať (smiech). Ambície sú vždy. Každý športovec má predsa ambície… Ale mne sa už osvedčilo, aby som o nich hovorila podľa možnosti čo najmenej. Budem o nich hovoriť skromne. Nechám si ich pre seba a pre môj tím (krátka odmlka). Oni vedia, čo chceme spolu dosiahnuť. Vieme, na čom robíme. A môžem vás ubezpečiť, že robíme na tom veľmi tvrdo. Chceme v tomto trende pokračovať. Samozrejme, pred nami je ešte veľa práce. Veď mám celý rok pred sebou. Čo môže byť lepšie, ako takto krásne vkročiť do sezóny? A ja verím, že budem takto pokračovať aj ďalej. V tomto úsilí budeme spolu pokračovať (smiech).
Dominika, aj keď ste povedali, že ambície si nechávate pre seba a pre svoj tím, uvažujete nad tým, že by ste takýto veľký úspech niekedy v budúcnosti mohli zopakovať? Uvažujete nad tým, ako vyhrať turnaj Grand Slamu?
Aby som zopakovala finále Grand Slamu… Aby som vyhrala takýto turnaj, v ktorom som teraz bola vo finále… Presne nad takýmito vecami nemôžem rozmýšľať (krátka odmlka). Nemôžem sa zamerať iba na tento jeden cieľ. Veď hrať finále Grand Slamu nie je vecou náhody, nie je to vecou šťastia. Za takým veľkým úspechom je v prvom rade veľmi tvrdá robota! Aj v mojom prípade. Ukázalo sa to počas turnaja, na ktorom som odohrala šesť výborných zápasov. Samozrejme, že mojim cieľom je pokračovať v tomto trende (krátka odmlka). Tento úspech mi dal ďalšiu motiváciu! Dokázal ma nakopnúť do ešte tvrdšej roboty. My teraz ideme vylaďovať minidetaily, ktoré mi pomôžu dostať sa ďalej v mojej tenisovej kariére. To je teraz náš hlavný cieľ. To je predsa jediný recept ako sa s tým, čo som v Austrálii dosiahla, vyrovnať. Ja si z toho všetkého, čo sa momentálne okolo mňa deje, chcem vybrať iba to pozitívne. Ale nemôžem mať plnú hlavu iba toho, ako vyhrať Grand Slam (smiech). Musím pracovať na tom, aby som bola úspešná na každom turnaji…
Dominika, pred turnajom v Melbourne ste viackrát v médiách hovorili, že podstupujete prísnu diétu, že ste zmenili svoje stravovacie návyky. V čom je tá najväčšia zmena v stravovaní?
Musím sa priznať, že z dovolenky som neprišla práve najštíhlejšia, takže to nebolo najjednoduchšie (smiech). Mesiac a pol som mala tvrdú diétu. Zvykala som si na disciplínu v stravovaní, zvykala som si na delenú stravu… Odkedy trénujem s trénerom Liptákom, tak to chcelo túto zmenu. Musím priznať, že aj v tomto smere som už teraz oveľa väčší profesionál (krátka odmlka). Nebolo to vôbec jednoduché. A otázka diéty? Robili sme delenú stravu. Išlo o to, aby som zhodila nejaké to kilečko, aby som bola rýchlejšia na kurte, aby som mala lepšiu výdrž. Aby som sa na kurte lepšie cítila. Som rada, že to teraz v Austrálii zafungovalo na sto percent (smiech).
Úmorné horúčavy od protinožcov ste teraz vymenili za pravú zimu, dokonca v Bratislave vás privítalo aj sneženie. Ako ste pocítili túto zmenu klímy?
Ja som sa domov veľmi tešila! Zatiaľ som tú zmenu nejako extra nezaregistrovala. Pre organizmus je to určite šok. Prísť z tých teplôt do tejto zimy. Ale na druhej strane je to super pocit byť doma. Takže prijímam aj toto zimné počasie. Som rada, že som doma (smiech).
Dominika, ste pripravená na to všetko, čo vás doma teraz čaká? Ste vnútorne prichystaná aj na tie negatívne veci, ktoré váš úspech so sebou prinesie… Veď sme na Slovensku, kde každý každému závidí… Ľudia vás majú radi, ale peniaze sú peniaze. Tie tiež každý závidí. Dokážete účinne odfiltrovať tieto prejavy negatívnej energie, ohovárania a závisti?
V tomto smere sa spolieham na najbližších ľudí, ktorých mám okolo seba. Všetko sú to ľudia, ktorí ma naozaj majú radi, ktorí ma obklopujú iba pozitívnou energiou. To mi teraz stačí. Chcem, aby to dobre vplývalo (krátka odmlka). Zlým a negatívnym emóciám sa chcem v každom prípade vyvarovať. Určite sa snažím všetky tieto zlé a nepríjemné veci odblokovať (krátka odmlka). Takže si myslím, že dokážem tieto veci riešiť, dokážem sa proti ohováraniu a závisti obrniť. Verím, že to dokážem, že všetko v budúcnosti pôjde tým správnym smerom. Aspoň by to malo ísť tým správnym smerom (smiech).
Viete, čo vás na Slovensku čaká v najbližších dňoch? Máme na mysli záplavy žiadosti o rozhovory, autogramy, spoločné fotografie… Každý sa bude chcieť s vami fotiť. Od najbližšieho suseda až po prezidenta. Ste pripravená na tento kolotoč podobných akcií?
V Austrálii som dostala v tomto smere veľmi dobrú školu. Tlačové besedy, ktoré som po zápasoch absolvovala, nemali konca kraja. Ešte aj hodinu a pol po skončení oficiálnej tlačovej besedy som musela poskytovať rozhovory. Každý sa ma chcel na niečo spýtať. Bolo toho plno. Tak isto každý sa chcel so mnou fotografovať, na každom kroku ma diváci žiadali o autogram. Tak som si na ten kolotoč záujmu o moju osobu trochu zvykla. V tomto smere mám dobrý tréning (smiech).
Po dlhom čase ste sa opäť prepracovali do prvej pätnástky svetového rebríčka WTA. Momentálne ste na 13. mieste. Už ste v živote boli aj dvanásta. Kedy to bude, keď sa ocitnete v elitnej desiatke, kam vás už viacero tenisových odborníkov už dávnejšie pasuje?
A zasa je to tu. Vy si neviete si predstaviť, koľko otázok okolo prvej svetovej desiatky som dostala v Austrálii. Každého táto téma zaujímala… Keď bolo jasné, že po finále budem opäť na dohľad od prvej desiatky svetového rankingu, novinárske otázky na túto tému nemali konca. Už som bola v takom stave, že na podobne mierenú otázku, už nebudem ani odpovedať… Kde som sa pohla, tam ma čakala otázka, kedy budem vo svetovej desiatke.. Už to bolo pre mňa únavné. Pozrite, ak sa to niekedy má stať, tak sa to stane. Ak budem vo svetovej desiatke, budem rada, ak nebudem, svet sa nezrúti. Či budem v elitnej desiatke, alebo nebudem, vždy zostanem Dominika Cibulková. Iné vám na to v tejto chvíli neviem povedať (smiech). Samozrejme, je to môj cieľ, ale ak sa mi ho nepodarí splniť, pôjdem ďalej. Ďalej budem hrať tenis a žiť svoj život.
Ako sa osobne odmeníte za životný úspech, ktorý ste dosiahli v Austrálii? Pôjdete na nejakú krátku dovolenku napríklad do hôr, keď u nás konečne napadol sneh?
Fúha, tak na to teraz fakt nie je čas. Na to určite nie je čas. Osobne som si dala termín do štvrtka a piatku 30. a 31. januára, že sa budem venovať všetkým mediálnym a iným akciám, ktoré ma na Slovensku čakajú. Ešte v pondelok chcem prezentovať svoju módnu kolekciu. A potom s podobnými akciami prestanem. Urobím si pauzu. Začnem sa opäť venovať tomu, čo ma dostalo do finále Australian Open. Čaká ma štvrťfinálové stretnutie 1. kola svetovej skupiny Pohára federácie s Nemkami. Potom ma čakajú ďalšie turnaje. Veď toto nie je pre mňa koniec sezóny, toto je iba jej začiatok (smiech). Ja som sezónu iba začala… Dám si niekoľko dní voľno, budem relaxovať, nie oddychovať. Nebude to ľahké, ale už budúci týždeň nás čakajú Nemky v Pohári federácie. Musíme sa na ne čo najlepšie pripraviť. Na dovolenku v tejto chvíli nie je vhodná doba. Ani na takú malú a krátku. Na žiadnu (smiech).
Hovoríte, že o niekoľko dní vás v Národnom tenisovom centre čakajú ťažké súperky – Nemky. Po tomto vašom úspechu je v našich silách poraziť silný nemecký tím v domácom prostredí? Pomôže nám v súboji s nimi žičlivé bratislavské publikum? Ako ste videli výkony Nemiek na turnajoch v Austrálii?
Treba na rovinu povedať, že nemecký tím je tak silný, že ich nehrajúca kapitánka Barbara Rittnerová by momentálne mohla pokojne postaviť dve mimoriadne silné družstvá. Majú hráčky na minimálne dva tímy! Je to veľmi ťažký súper. Nemky predvádzali v Austrálii veľmi dobrý tenis. Angelique Kerberová ma porazila v Sydney. Bol to síce tesný zápas, ale bola v ňom lepšia. Nakoniec tam hrala vo finále. Sabine Lisická, finalista Wimbledonu, je veľmi tvrdá súperka. Tieto dve hráčky určite budú v nemeckom tíme. A to som sa ešte nedostala k takým hráčkam ako sú Mona Barthelová, Annika Becková, Julia Görgesová, či Andrea Petkovicová… Myslím si, že to bude pre nás jeden z najťažších zápasov. Ja osobne Nemky považujem za jedny z top favoritiek za celkový triumf v Pohári federácie. Bude to veľmi ťažká úloha, ale všetky, ktoré tréner Matej Lipták nominuje, urobíme všetko, čo bude v našich silách, aby sme Nemkách pozíciu favorita sťažili. Diváci nám určite pri tom pomôžu.
Tréner Lipták pri vašej charakteristike po úspešnom vystúpení na turnaji v Melbourne viackrát zdôraznil, že na kurte ste predviedli svoju mentálnu silu, že ste si tenis na kurte užívali, že ste na ňom netrpeli. Kde sa vo vás zobrala tá mentálna sila. Máte ju v génoch, alebo je to výsledok práce, ktorú ste s trénerom i celým tímom urobili v príprave na sezónu?
To, o čom rozpráva tréner Lipták, o tej mojej mentálnej sile, ťažko vysvetliť. Určite to nemám od narodenia. Nedostala som to od nikoho. Museli sme na tom tvrdo pracovať. Mentálna sila, ktorú ste mohli počas mojich zápasoch v Melbourne vidieť, je dielom cielenej prípravy. Je to ovocie toho, čo pred zápasom s tímom spolu robíme. A samozrejme, aj počas zápasu. Tréner Lipták mi v tomto smere veľmi pomohol. Dal mi správny kľúč k tomu, aby som vedela zvládať také tie ťažšie stavy, ku ktorým počas zápasu príde. Naučil ma vnímať veci inak. Viac si veriť, byť sebavedomejšia. Už si viem poradiť aj sama. Už nehľadám pomoc iba u trénera. Ale to napokon niekedy príde postupne. Ak na turnaji vyhráte tri kolá, hneď si viac veríte (smiech). Najťažšie na tom všetkom však je tie tri kolá vyhrať (smiech).
Po vyhranom osemfinále s Ruskou Mariou Šarapovovou ste novinárov na tlačovej besede dobre pobavili tvrdením, že pre tenis nemáte čas ani na vlastnú svadbu s priateľom Michalom, s ktorým ste už dávnejšie zasnúbená. Naozaj na tento životný krok nemáte čas?
Keď som o tom hovorila, myslela som to vážne. Fakt nemám teraz čas na svadbu (smiech).
Keď som po zápase so Šarapovou povedala na tlačovej besede, že pre tenisové povinnosti sa nemám kedy vydať, celá sála od smiechu skoro padla na zadok! Myslela som si, že po tom výbuchu smiechu po mojej odpovedi padne celý tenisový štadión! To bola bomba! Tak sa všetci na mojej odpovedi zabávali. Ale je to fakt tak. Súťažný kalendár tenisových povinností je fakt poriadne nabitý. Hľadať v ňom vhodný termín na peknú svadbu je náročné. Mnohí ľudia to nechápu, myslia si, že si z toho robím žarty, preto sa na tom dobre bavia. Ale ja som v tomto smere otvorená a úprimná (smiech). Ja som to naozaj myslela vážne. Nerobila som si žarty.
Takže už máte v hlave vysnívanú svoju svadbu? Už si ju viete aj reálne predstaviť?
Samozrejme, že mám. Mám svoju predstavu o peknej veľkej svadbe. Mám vysnívanú svoju svadbu. Chcem sa vydávať v lete, keď bude pekne, u nás v Bratislave, v Dóme sv. Martina, ale fakt neviem, ktoré leto to bude (smiech). Nie, že napíšete, že to bude teraz v lete (smiech). Naše svadobné leto ešte nemáme určené (smiech). Ešte nevieme, ktoré leto to bude (smiech).
Ako sa k tejto vašej „tenisovej zaneprázdnenosti“, ktorá bráni vašej svadbe, stavia váš priateľ Michal Navara, ktorý bol teraz s vami aj na turnaji v Melbourne?
Som veľmi rada, že priateľ so mnou chodí, že sa mi venuje. Už dlhšie je súčasťou nášho tímu. Pred tréningom a pred zápasmi mi pripravuje nápoje, pomáha mi, povzbudzuje ma. Je mi veľkou oporou. Viackrát ste mohli vidieť, ako moje zápasy prežíva, ako mi fandí. Sme spolu už dlhšie, rozumieme si. Je mi veľkou oporou vo všetkom, čo robím. My sme už zohraná dvojica (smiech). Veď sa poznáme už niekoľko rokov. Dva roky sme už zasnúbení.. Vieme sa dobre dopĺňať. Asi sme sa našli jeden pre druhého (smiech).
Dominika mnohí ľudia vás obdivujú pre to, ako viete komunikovať s médiami, ako pre vás nie je tabu takmer žiadna téma. Ku každému ste milá, ústretová, vždy s úsmevom na perách… Kde ste sa túto spontánnosť naučili? Túto vrúcnosť a otvorenosť ste zdedili, alebo je to tiež súčasť vášho mentálneho tréningu?
Teraz v Austrálii som po vyhraných zápasoch takmer dve hodiny bola k dispozícii médiám. Až keď som si splnila tieto mediálne povinnosti, mohla som ísť na obed, mohla som sa začať venovať iným veciam, regenerácii, oddychu, rozboru stretnutia, alebo inej aktivite. Pravidlá pre tie najväčšie grandslamové turnaje sú aj v tejto oblasti stanovené veľmi prísne a striktne. Každý vie, čo má robiť. Nemôžete si robiť, čo chcete… Samozrejme, že si veľmi dobre uvedomujem, že je to všetko pre dobro nášho športu. Je to plus pre jeho propagáciu a popularitu vo svete, ale niekedy je to všetko veľmi náročné. Aj na to treba mať výdrž (smiech). Patrí to však k nášmu športu. Patrí to k povinnostiam tým hráčov, ktorí sú v tenise úspešní (smiech). Som rada, že médiá mali o mňa v Melbourne taký veľký záujem (smiech).Veľmi rada si taký záujem médií o mňa kedykoľvek zopakujem. Na ktorom koľvek turnaji (smiech). Veď média sú predsa súčasťou môjho športového života.
Vaši priaznivci vám určite gratulovali po každom úspešnom súboji na Australian Open. Posielali vám esemesky, písali vám na internete. Vy ste však tieto veci počas turnaja neriešili. Ale po návrate z Austrálie sa ten kolotoč blahoželaní, poďakovaní za výbornú reprezentáciu a reklamu Slovenska rozbehol na plné obrátky. Akú najkrajšiu gratuláciu ste dostali po návrate domov? Ktorá z nich vás najviac prekvapila, prípadne zaskočila?
Tých gratulácii som dostala veľmi veľa. Všetky ma veľmi potešili. Bolo vidieť, že ľudia si môj výsledok, ktorý som dosiahla v Austráli, veľmi vážia. Som nesmierne šťastná, že som im svojou hrou urobila takú veľkú radosť (smiech). Teraz, v tejto chvíli, neviem z tých krásnych blahoželaní a gratulácii, vybrať tú, ktorá bola najkrajšia. Fakt nie… Všetky ma veľmi potešili (smiech). Návrat domov bol veľmi emotívny. Bolo to krásne. Naozaj (krátka odmlka). Šokom pre mňa bolo to brutálne auto, ktorým sme sa viezli z Viedne do Bratislavy na tlačovú besedu. Nádhera! Môj sponzor spolu s ľuďmi zo nášho zväzu ma totálne šokovali (smiech). Páčilo sa mi aj to, ako to obrovské auto vyzdobili, čo naň všetko dali (smiech). Krásny zážitok. Neviem, čím by ma viezli, keby som to finále vyhrala (smiech). Krásne bolo aj prijatie a stretnutie s fanúšikmi v nákupnom centre v Petržalke. Tí príjemní ľudia mi vohnali slzy do očí. Od dojatia z toho všetkého som sa skoro rozplakala. Fakt som mala čo robiť, aby som tie slzy udržala…Bolo to fajn. Z toho kolotoča okolo som bola totálne namäkko (smiech).
Dominika, ste prvou Slovenkou, ktorá hrala vo finále grandslamového turnaja? Kedy ste si tento fakt prvýkrát uvedomili, kto vás na túto skutočnosť vlastne upozornil?
Ja tieto veci nenosím v hlave (smiech). Ja mám na to ľudí (smiech). O tom, že som prvou Slovenkou vo finále Grand Slamu mi povedali novinári. Až vtedy som si tento fakt uvedomila… Priznám sa, že to bolo pre mňa veľmi príjemné zistenie. Som rada, že som to dokázala, že som tam bola… Aby som sa tak vysoko dostala, musela som za dva týždne zvládnuť šesť ťažkých zápasov. V štyroch z nich som hrala so súperkami, ktoré boli vtedy vo svetovom renkingu vyššie ako ja. Ani v jednom z týchto súbojov som na kurt nešla v pozícii, že som nejaká papierová favoritka.
Dominika, páči sa nám predovšetkým to, ako sa v poslednom čase perfektne viete koncentrovať na zápasy. Ako ste sa pre úspech, na ktorom ste robili, dokázali odstrihnúť od správ z domoviny, od rôznych diskusii na internete a podobne. Ale o vás je predsa známe, že veľmi obľubujete SMS-správy a mobilné telefóny. Počas turnaja v Austrálii vám váš tréner Lipták nariadil aj v tejto oblasti prísny diétny režim ako v stravovaní?
Mám povedať pravdu (smiech). Čo ja viem (smiech). Viete, to nie je o tom, či veľa telefonujete a esemeskujete. Určite to nie je o tom (smiech). Verte mi, naozaj nie (smiech). To sú všetko úplne iné veci…(krátka odmlka). Telefonovanie s tým nemá nič spoločné.
To nebola otázka iba tak zo vzduchu, to vám pred finále na diaľku radil veľmi skúsený tenisový odborník…
To som teda zvedavá, kto to bol (smiech)
Skúsený tenisový tréner Jan Kukal vám predsa cez slovenské médiá odkázal, že pred finále s Na Li by ste najlepšie urobili, keby ste svoj mobil hodila, obrazne povedané, do vane…
Fakt?! Tak na to sa ho musím spýtať (smiech). Keď sa s pánom Kukalom najbližšie stretneme… To ma teraz fakt prekvapilo (smiech). Tento jeho odkaz som nečítala, lebo počas turnaja v Austrálii som nesledovala žiadne slovenské médiá. Ale o tom som už hovorila.
Pripravil Štefan Žilka
