Zima spomaľuje tempo sveta a zároveň s tým aj naše vnútorné tempo. Ulice sú tichšie, dni kratšie a podnetov ubúda. To, čo v iných ročných obdobiach prehlušíme aktivitou, sa v zime začne ozývať hlasnejšie. Myšlienky, emócie, únava, smútok, ale aj otázky, ktoré sme dlho odkladali. Pre mnohých je zima náročným časom, ktorý musia len nejako prežiť.
Psychodynamická terapeutka Mgr. Zuzana Sidorová tvrdí, že ak tento čas využijeme na návrat k sebe, môže sa zima stať veľmi obohacujúcou. V rozhovore hovorí o zime ako o psychologickom priestore pre návrat k sebe. Vysvetľuje, že práve toto obdobie vytvára priestor na hlbší kontakt so sebou, aj keď to nie je vždy príjemné.
Prečo máme práve v zime silnejší kontakt so sebou, aj keď ho nie vždy vítame?
Zima prirodzene spomaľuje vonkajší život – dni sú kratšie, ticho je hlasnejšie, rytmus je jemnejší. Keď sa zníži vonkajší ruch, viac začujeme vlastné vnútro. V psychodynamickom jazyku hovoríme, že sa zosilní kontakt s vnútorným svetom – s emóciami, túžbami aj nevyriešenými témami.
Zacyklení v trápení: Ako sa prestať utápať v myšlienkach a konečne sa upokojiť - ROZHOVOR
Čo v lete rozptýlime aktivitou, v zime vyvstane ako „nepozvaný hosť“. Nie je to chyba. Je to prirodzené. Carl Gustav Jung napísal: „Kto pozerá von, sníva; kto pozerá dnu, prebúdza sa.“ Zima je obdobie, kedy máme bližšie práve k tomuto prebúdzaniu.
Je možné, že únava, smútok či stiahnutie sa do seba v zime nie sú problém, ale signál? Aký?
Áno. V psychoterapii často hovoríme, že symptóm môže byť správa o duši, nie nepriateľ. Únava môže znamenať: „Dlho si išiel/išla proti sebe.“ Smútok môže hovoriť: „Niečo staré potrebuje byť oplakané.“ Stiahnutie môže znamenať: „Potrebujem hranice, menej hluku, viac priestoru.“ V existenciálnej psychológii Viktor E. Frankl pripomína, že človek potrebuje nielen aktivitu, ale aj kontakt so zmyslom. A niekedy sa k nemu dostaneme práve cez spomalenie a vnútorné naslúchanie.
Prečo je práve zima ideálnym obdobím na sebareflexiu a vnútornú prácu?
Psychodynamický pohľad hovorí, že aby sme sa mohli meniť, potrebujeme kontakt s vnútornou skúsenosťou. Zima vytvára presne tie podmienky, ktoré podporujú introspekciu – ticho, menej podnetov, viac priestoru na sebapozorovanie.
Nevedeli ste v detstve, v akej nálade príde rodič domov? V dospelosti môžete trpieť CPTSD - ROZHOVOR
V prírode je zima obdobím, kedy sa energia sťahuje dovnútra, regeneruje korene, nie listy. To isté sa deje aj s nami. Budhistická múdrosť pripomína: „Cesta je cieľ.“ Zima nie je prekážka života. Je jeho súčasťou. Je to čas, keď sa nerobí „výkon“, ale rastie hĺbka.
skryte
Hovorí sa, že najmä ženy fungujú v cykloch, ktoré vidíme aj v prírode ako ročné obdobia. Čo sa stane, keď nežijeme v súlade s týmito cyklami a chceme mať aj uprostred zimy energie ako v lete?
Keď ignorujeme cykly, začíname žiť v chronickom napätí medzi tým, čo je prirodzené, a tým, čo od seba chceme. Psychodynamicky povedané – vnútorné Ja sa dostáva do konfliktu s ideálnym Ja. Výsledkom môže byť podráždenie, únava, úzkosť, nespavosť či psychosomatické ťažkosti. Keď rešpektujeme cykly, podporujeme sebaláskavosť a vnútornú stabilitu. Keď ich ignorujeme, žijeme vo večnom „musím“. A telo sa skôr či neskôr ozve.
Myslíte si, že by sme sa mohli inšpirovať od Škandinávcov v tom, ako oni vnímajú a zvládajú zimu? V čom spočíva múdrosť severského hygge?
Severania nepristupujú k zime ako k nepriateľovi, ale ako k realite, ktorú je potrebné prijať a kultivovať. Hygge nie je len sviečka a deka. Hygge je postoj:
- spomaliť,
- zjemniť tlak,
- vytvoriť teplo vo vzťahoch, nie len v interiéri,
- nájsť malé radosti.
Je to psychologicky zdravý prístup – namiesto boja podporuje adaptáciu, namiesto výkonu bytie, namiesto izolácie spojenie.
Prečo máme tendenciu zimu prežiť namiesto toho, aby sme ju prežili vedome?
Pretože žijeme v kultúre výkonu. „Byť produktívny“ sa stalo meradlom hodnoty. Zima však neponúka výkon. Ponúka hlbokosť. A tá vie byť znepokojujúca. Psychodynamicky je niekedy jednoduchšie „pretrpieť obdobie“ než sa mu otvoriť – pretože otvorenie znamená kontakt s vnútorným svetom. Ten však môže niesť aj bolesť, spomienky, nevyplakané veci. No práve tam býva aj sila.
Ako sa dá byť v zime viac so sebou bez toho, aby sme skĺzli do uzatvárania sa alebo apatie?
Rozdiel je medzi vedomým stiahnutím a pasívnym únikom. Vedomé stiahnutie znamená:
- rozhodujem sa byť viac so sebou,
- dávam pozornosť telu, emóciám, potrebám,
- ostávam v kontakte s ľuďmi, ktorí sú pre mňa dôležití.
Apatia je bezmocnosť. Vedomý návrat k sebe je starostlivosť. Môže vyzerať veľmi jednoducho – pomalé prechádzky, chvíľa ticha, písanie, rozhovor, terapia. Nejde o izoláciu. Ide o kontakt bez hluku.
skryte
Ako môže vyzerať zdravé „zimné spomalenie“ v praxi, aj keď máme prácu, deti a povinnosti?
Zdravé spomalenie neznamená „nič nerobiť“. Znamená robiť inak.
- menej multitaskingu – viac prítomnosti,
- menej výkonu – viac ľudskosti,
- menej sebakritiky – viac pochopenia pre vlastné limity.
Je to vnútorná zmena nastavenia, nie kalendára. Ako hovorí Viktor Frankl: „Človeku možno vziať všetko okrem jednej veci – slobodu zvoliť si postoj.“
Ak by mala zima pre našu psychiku nejakú úlohu, aká by to bola?
Bola by to úloha návratu k sebe. Zima je psychologický priestor pre:
- prehodnotenie,
- uzdravenie,
- uvoľnenie starého,
- dozrievanie nového.
Je to vnútorný „reset“, nie porucha systému.
Čo by sa podľa vás zmenilo v našej spoločnosti, keby sme zimu prestali vnímať ako obdobie, ktoré treba „prežiť“, a začali ju vnímať ako čas návratu k sebe?
Zmenila by sa kultúra. Menej vyhorenia, menej pretvarovania, viac autenticity a ľudskej jemnosti. Prestali by sme sa tak veľmi naháňať za „dokonalým životom“ a viac by sme ho skutočne žili. Václav Havel krásne povedal: „Nádej nie je presvedčenie, že niečo dopadne dobre, ale istota, že niečo má zmysel – bez ohľadu na to, ako to dopadne.“
Zima je presne o tomto zmysle. Ak je pre niekoho zima náročná, neznamená to slabosť. Znamená to citlivosť. A ak je jej ticho príliš hlasné, je v poriadku požiadať o sprevádzanie. Psychoterapia nie je náplasť na slabosť. Je to priestor, kde sa môžeme naučiť rozumieť sebe – v každom ročnom období života.
