LONDÝN 20. júna (SITA) – Slovenská tenistka Daniela Hantuchová si zahrá v hlavnej súťaži Wimbledonu okrúhly desiaty raz. Tretí grandslamový turnaj sezóny jej však určite nezovšednel. „Už sa veľmi teším, neviem sa dočkať. Najradšej by som už bola na dvorci,“ povedala Daniela Hantuchová pre agentúru SITA. O svojej súperke v 1. kole, ktorou bude Američanka Vania Kingová, 27-ročná popradská rodáčka uviedla: „Ona vie byť veľmi nepríjemná, najmä na tej tráve si treba na ňu dať veľký pozor, lebo vie, ako na nej zahrať. Rada hrá aj štvorhru a myslím si, že práve tento povrch jej najviac vyhovuje. Určite to nebude ľahký zápas, ako by to mohlo vyzerať. Musím zvoliť dobrú taktiku.“
Zverenkyňa Carlosa Cuadrada má proti Kingovej skóre 3:0, naposledy ju zdolala v marci vo štvrťfinále na tvrdom podklade v mexickom Monterrey 2:6, 6:2, 6:1. Dvadsaťjedenročná Američanka s taiwanskými koreňmi sa neblaho vryla do povedomia fanúšikov slovenského tenisu zdolaním Dominiky Cibulkovej na januárových melbournských Australian Open z 1:5 a 15:40 v treťom sete. Na newyorských US Open 2006 pred zápasom Andreho Agassiho s Marcosom Baghdatisom zanôtila naživo a bez sprievodu „America The Beautiful“ na dvorci Arthur Ashe Stadium. Udialo sa to v areáli Národného tenisového centra USTA Billie Jean Kingovej. Vania rovnako ako jej spomenutá slávna menovkyňa absolvovala školu Charles Evans Hughes Middle. Teraz figuruje na 71. priečke vo svetovom rebríčku WTA Tour, súperke patrí 25. pozícia a už bola aj o dvadsať priečok vyššie.
Semifinalistka Australian Open 2008 Hantuchová bola v britskej metropole vo štvrťfinále pred ôsmimi rokmi. Z deviatich miestnych prehier v hlavnej súťaži inkasovala sedem od hráčok, ktoré okúsili pocit z pobytu na vrchole renkingu, vlani v osemfinále podľahla Američanke Serene Williamsovej. „Práve dnes som trénovala na dvorci číslo osemnásť, mojom obľúbenom. Odohrala som na ňom viacero stretnutí, ktoré mi utkveli v pamäti. Jedno z tých naozaj pekných i kvalitných na tomto podujatí bolo proti Dokičovej v osemfinále v roku 2002. Bol to veľmi tesný zápas. Jelena bola siedma na svete a na tráve to naozaj vedela. Ja som však vtedy zahrala veľmi dobre. Spomínam si na ten krásny pocit z postupu do štvrťfinále. Už tu bolo v zázemí len veľmi málo ľudí, ten Wimbledon je v takej pokročilej fáze akoby iný. Uvedomila som si to už rok predtým, keď sme vyhrali mixa s Leošom Friedlom. Už tu vlastne nik nebol, zostali sme sami. Samozrejme, aj z toho následného večierka pre víťazov mám pekné zážitky,“ zaspomínala si D. Hantuchová.
Dvojnásobná účastníčka koncoročných MS WTA Tour sa už vlani v rozhovore pre SITA práve pred Wimbledonom trochu zháčila pri pripomenutí jej okrúhlej – vtedy aj so zarátaním jedného kvalifikačného pokusu: „To azda ani nie je možné. Nechce sa mi veriť, ako rýchlo to ubehlo. Zdá sa mi, že len nedávno som tu začínala… Stále je to pre mňa najkrajší
Spoludržiteľka Fed Cupu i Hopman Cupu je bývalou päťkou počítačového poradia nielen v singli, ale aj debli. Tento rok si ho na adrese SW19 Church Road zahrá so Zimbabwčankou Carou Blackovou, ale v miešanej štvorhre, v ktorej je vlastníčkou kompletnej zbierky grandslamových trofejí, sa nepredstaví. „Všetci sa snažili a najbližšie k tomu bol Nestor, ktorému som sľúbila, že si s ním niekedy zahrám. Mnohí ma lámali, ale napokon nezlomili,“ so smiechom sa zverila D. Hantuchová. O svojej forme a zdravotnom stave skonštatovala: „Tento týždeň v Eastbourne som hrala veľmi dobre, Škoda toho zápasu so Stosurovou – určite som mohla vyhrať. Príprava zatiaľ pokračuje ´okej´. Všetky tréningy mám priamo vo wimbledonskom areáli, dostala som sa aj na zápasové dvorce a sú trochu iné. Tráva je rýchlejšia a má nižší odskok ako roky predtým. Hrala som s Na Li či Francescou Schiavoneovou, na nedeľu mám Svetu Kuznecovovú a Flaviu Pennettovú, striedame to. Ramenom sa snažím nezaoberať, nemyslieť na to. Každý deň chodím k fyzioterapeutovi, stále si dávam pozor, aby to bolo a zostalo v poriadku. Na tráve budem servis veľmi potrebovať. Usilujem sa to držať v rámci možností, ale určite to nie je optimálne. Keď fúka, tak mi to veru nepomáha – bolo to tak v tom Eastbourne, ale riadne aj dnes tu.“