S akými pocitmi ste sa vracali z Moskvy, kde ste sa ani počas viac ako päťhodinového rokovania nedokázali s ostatnými delegáciami dohodnúť na harmonograme kvalifikačných zápasov o postup na ME 2012?
Mrzí ma, že sme sa nedohodli, lebo my s Rusmi a Írmi sme sa stretli už večer pred oficiálnym rokovacím dňom a v podstate pri neformálnej večeri sme spolu dohodli scenár nášho ďalšieho sedenia. Napokon s Rusmi máme veľmi dobré vzťahy. Všetci, ktorí sa za ruskú stranu zúčastnili na rokovaní, ma poznali z môjho predchádzajúceho pôsobenia v Saturne. Veľmi rýchlo sme našli spoločnú reč a všetko vyzeralo dobre. Ale iba do nasledujúceho rána… Keď som sledoval postoj arménskej delegácie k veciam, ktoré sme na neformálnej večeri predrokovali, vedel som, že na tomto spoločnom sedení sa určite nedohodneme. Stačilo mi na to desať minút dôkladnejšieho pozorovania.
Čo bolo na týchto moskovských rokovaniach najťažšie a najzložitejšie? Prečo podľa vás nedošlo k dohode o programe najbližšej futbalovej kvalifikácie na ME?
Dohodnúť sa s Arménmi (smiech). Im sa asi nepáčilo, že sme o programe hovorili bez nich a bolo jasné, že budú proti všetkému, čo navrhneme. V niektorých otázkach sa k ním pridali aj Macedónci. Darmo sme s programom variovali ako sme vedeli, Arméni boli stále proti. Nepáčilo sa im, že Rusi chceli začať kvalifikáciu dvoma domácimi zápasmi – s Arménskom a Slovenskom. Potom Rusi navrhli, že budú začínať doma s Macedónskom a Írskom, ale Arméni ani s tým nesúhlasili. My s Írmi sme predložili taký návrh, s ktorým všetci súhlasili, no Arméni dohodu rezolútne odmietli. Nepodpísali ju…
Ako reagovali účastníci rokovania na tieto obštrukcie Arménov? Brali to s diplomatických šarmom, alebo počas rokovania došlo aj k impulzívnejším reakciám a argumentom?
Ťažko budete impulzívne reagovať, keď v podstate neviete, čo sa vlastne stalo, prečo sa Arméni tak zaťali… Boli to však nervy. To musím priznať. Rokovania o programe kvalifikačnej skupiny o postup na ME 2012 trvali viac ako šesť hodín, no o harmonograme zápasov v našej skupine bude musieť 25. marca rozhodnúť kongres UEFA v Tel Avive. My sme spolu trpezlivo sedeli veľmi dlho a časový rozpis nášho úsilia postúpiť na ME 2012 určí obyčajný počítač, čo mňa osobne veľmi mrzí. Znehodnocuje to naše úsilie dohodnúť sa.
Zažili ste v Moskve niečo, čo vás prekvapilo alebo zaskočilo? Milo alebo nemilo?
Ak mám definovať moment, ktorý ma v Moskve najviac prekvapil, musím povedať, že pre takúto dôležitú akciu bolo podľa mňa nedôstojné, že o mnohých podstatných veciach sme s trojicou neprítomných trénerov rokovali iba po telefóne. To sa mi nepáčilo. To by sa na takejto vysokej medzinárodnej úrovni nemalo stávať. Možno, keby v Moskve boli aj tréner Guus Hiddink, ktorý v júni pri ruskom mužstve končí, hlavný tréner Írov Giovanni Trapattoni a kouč Arménska Vardan Minasjan, možno by sa rokovania niesli v inej atmosfére. Možno by sme k niečomu aj dospeli, lebo všetci by sme na rokovaniach mali svojich adekvátnych partnerov. Ja ako reprezentačný tréner Slovenska som tam mal iba šéftrénera Andorry a Macedónska, čo je na také významné rokovanie o programe kvalifikácie ME veľmi málo.
Ešte pred odchodom do Moskvy ste rozhýbali stojaté vody slovenského futbalu iniciatívou obliecť do reprezentačného slovenského dresu 25-ročného rodáka z Hamburgu Karima Guédého, legionára z Toga a kmeňového hráča Slovana Bratislava. Čo vás priviedlo k tejto myšlienke? Prečo chcete vybaviť slovenské občianstvo hráčovi čiernej pleti?
Ako futbalový tréner rozmýšľam minimálne dva – tri roky dopredu. Nemám v hlave iba blížiaci sa svetový šampionát v Juhoafrickej republike, ale aj dlhšie obdobie po ňom. Intenzívne myslím aj na to, kto by mohol prísť do reprezentácie, keď v nej niektoré opory skončia. Karim Guédé je výborný hráč. Chce nám pomôcť. Chce reprezentovať Slovensko. Hovoril som s ním o tom. Ak to teda pôjde, treba mu k tomu pomôcť. Treba zapracovať na všetkých úrovniach, aby sme ho do reprezentácie získali. Vekovo sa nám do mužstva hodí, veď má iba 25 rokov. Pre jeho angažovanie hovorí aj to, že je to hráč s mimoriadne dobrou kondíciou. Je najlepším defenzívnym štítom, akého v súčasnosti v slovenskom futbale máme. Takú šancu treba využiť.
Aké pocity máte z reakcií Slovákov na túto vašu snahu? Prekvapilo vás niečo z toho, čo ste si neskôr na margo tohto nápadu vypočuli, alebo čo ste čítali?
Myslíte reakcie na internete? Tie ma vôbec nezaujímajú, lebo sú anonymné a väčšinou ich píšu ľudia, ktorí sú stále proti niečomu a niekomu. A tiež osoby, ktoré sa vyžívajú v tom, keď môžu niekoho beztrestne urážať a nadávať na neho. Karima veľmi dobre poznám z pôsobenia v Petržalke. Viem, čo ako futbalista na ihrisku dokáže. Karim je inteligentný chlapec. Hovorí štyrmi svetovými jazykmi. Viem, že by bol pre slovenskú reprezentáciu vítanou posilou. Zapadol by do nej nie iba herne, ale aj ľudsky.
Podnietili ste vybavovanie slovenského občianstva pre neho blížiacim sa svetovým šampionátom v Juhoafrickej republike, alebo o služby Guédého budete bojovať aj po svetovom šampionáte?
Ideálne by bolo, keby mohol hrať už na MS v JAR. Žiaľ, proti rýchlemu angažovaniu Guédého do služieb slovenského národného výberu sú zatiaľ aj platné predpisy UEFA. Ale všade vo svete robia všetko pre to, aby svoje futbalové reprezentácie posilnili na každom poste. Čiernych legionárov majú Nemci, Chorváti, Poliaci… Prečo by sme ich nemohli mať aj my? Ja nie som rasista. A myslím si, že nie som ani horší Slovák a národovec ako tí, čo sa teraz s dešpektom dívajú na tento môj nápad. Alebo tí, ktorí tvrdia, že na Slovensku je to v súčasnosti nemožné. Pozrite sa, koľko čiernych futbalistov majú vo svojom národnom mužstve Angličania, Francúzi či Holanďania. A pozrite sa, čo s nimi dokázali. Kam sa s nimi futbalovo dostali. Tak prečo si nepomôcť, keď Karima máme tu? Hru Poliakov tvorí Roger Guerreiro, ktorý je aj dobrým zakončovateľom. Prečo by podobným legionárom v našom tíme nemohol byť Guédé? Podľa mňa on by mohol pokojne byť prvým čiernym Slovákom v národnom mužstve. Ja s tým nemám žiadny problém a za touto iniciatívou si stojím. Budem sa usilovať získať ho do reprezentácie.
Sami ste povedali, že proti povoleniu reprezentovať v najbližšom čase Slovensko v medzištátnych zápasoch je momentálne aj platná legislatíva UEFA…
Podľa platných noriem UEFA by Guédé musel na Slovensku žiť minimálne päť rokov. On je u nás iba štyri roky. Neviem, či práve toto je v jeho prípade najväčšia prekážka. Samozrejme, viem, že niektoré predpisy UEFA nás nepustia. Keď sa to však nepodarí teraz, Karim podľa mňa bude vhodným hráčom do novej reprezentácie. Bude hráčom pre nový národný tím, ktorý sa po svetovom šampionáte určite dosť obmení. Ja však stále tvrdím: pokúsme sa v tejto chvíli urobiť všetko, čo je v našich silách pre to, aby sme Karima do národného výberu mohli zaradiť čím skôr. A teraz nehovorím striktne, že to má byť pred MS alebo po nich.
Fakt, že Slovensko je prvýkrát v histórii na svetovom šampionáte sme doteraz nijako nevyužili. Ani športovo, ani marketingovo, nijako. Naozaj som z toho rozčarovaný a smutný. Preto tvrdím, že ak chceme s futbalom nejako napredovať, musíme prestať spať na vavrínoch. Musíme začať intenzívne robiť. A podľa možnosti po novom – a s novými ľuďmi. Inak sa dopredu nepohneme a okolité krajiny nám vo všetkom výrazne utečú.Vladimír Weiss
Spomínate MS v Juhoafrickej republike, ktoré sa začnú už 11. júna. Aký program bude mať slovenská reprezentácia dovtedy? Kedy bude zraz nominovaných hráčov pred záverečným sústredením v Rakúsku?
Zraz by sme chceli mať v utorok 18. mája v Piešťanoch, kde budeme mať krátke štvordňové tréningovo-rehabilitačné sústredenie až do piatka 21. mája. Moja predstava je taká, že dopoludnia by sme normálne trénovali a popoludní by hráči v tunajších kúpeľoch absolvovali rôzne liečebné procedúry, aby sa pred odchodom do Rakúska vystrábili zo všetkých menších zranení, ktoré si zo záverečných stretnutí svojich ligových súťaží prinesú. Tesne pred odchodom na záverečné sústredenie do Rakúska by hráči v sobotu dostali krátke voľno na návštevu rodín a príbuzných a potom v nedeľu by reprezentácia odcestovala do dejiska jej záverečného sústredenia v rakúskom Bad Kleinkircheine (24. mája – 2. júna, pozn).
Koľko medzištátnych stretnutí do začiatku MS 2010 ešte slovenská reprezentácia odohrá a podľa akého kľúča ste vyberali súperov pre záverečnú fázu prípravy?
V Rakúsku sa budeme pripravovať nie iba na svetový šampionát, ale aj na medzištátny prípravný zápas s Kamerunom, ktorý v Klagenfurte odohráme v sobotu 29. mája. V mieste sústredenia máme naplánovaný ešte jeden zápas s miestnym mužstvom Sankt Veit and der Glan. Nebude to stretnutie s výberom tamojšieho regiónu, ako sa pôvodne písalo, ale iba s miestnym klubom. V tomto stretnutí, ktoré bude v stredu 26. mája, si budeme chcieť odskúšať niektoré veci, na ktorých počas záverečného sústredenia v Korutánsku budeme spolu pracovať. Pokiaľ ide o súperov: do záverečnej fázy prípravy na MS 2010 sme sa usilovali vybrať si typologicky podobné mužstvá, aké nás čakajú v základnej F-skupine na šampionáte v JAR (Taliansko, Nový Zéland, Paraguaj, pozn.). Z tohto pohľadu sa nám nie všetko podarilo, ale či už Kamerun alebo Kostarika, s ktorou sa stretneme v sobotu 5. júna po návrate z Korutánska, majú svoju silu. Sú to atraktívne tímy, aj keď pôvodne sme chceli hrať s nejakým mužstvom z Južnej Ameriky, čo sa nám už nepodarilo vybaviť. Kostarika bude našim posledným súperom, lebo do JAR pôjdeme už v utorok 8. júna, aby sme do prvého stretnutia s Novým Zélandom mali aspoň sedem dní na dobrú aklimatizáciu.
Od minuloročného decembrového žrebu základných skupín MS v Johannesburgu ste v podstate v médiách nevystupovali až do polovice marca. Z vášho posledného rozhovoru však cítiť rozčarovanie a nespokojnosť s tým, ako funkcionári SFZ pristupujú k historickému postupu na MS. Vedenie SFZ ste podrobili tvrdej kritike. Zaslúžilo si ju? Naozaj je všetko okolo prezentácie A-tímu SR pred MS 2010 tak zlé, ako hovoríte?
Za všetkým, čo som v súvislosti so slabou propagáciou a marketingovým nevyužitím nášho postupu na MS 2010 doteraz povedal, si stojím. Fakt, že Slovensko je prvýkrát v histórii na svetovom šampionáte sme doteraz nijako nevyužili. Ani športovo, ani marketingovo, nijako. Naozaj som z toho rozčarovaný a smutný. Preto tvrdím, že ak chceme s futbalom nejako napredovať, musíme prestať spať na vavrínoch. Musíme začať intenzívne robiť. A podľa možnosti po novom – a s novými ľuďmi. Inak sa dopredu nepohneme a okolité krajiny nám vo všetkom výrazne utečú.
V poslednom čase ste neustále na cestách. Teraz ste dospeli do štádia, že chcete na vlastné oči vidieť svojich zverencov. Pred polrokom ste si predsa vystačili so sledovaním zahraničných líg v televízii a na videu, teraz ste za našimi reprezentantmi začali chodiť priamo do klubov, v ktorých pôsobia. Prečo?
Je to pravda, že minulý rok sme zápasy, v ktorých hrali naši reprezentanti sledovali najmä v televízii. V súčasnej dobe predsa technické možnosti poskytujú mnoho príležitosti vidieť hráčov v akcii aj niekoľkokrát. Teraz, necelé tri mesiace pred svetovým šampionátom, chceme detailnejšie zmapovať aj klubové prostredie, v ktorom sa hráč na MS 2010 chystá. Máme na to svoje dôvody, ktoré by som nechcel detailnejšie rozoberať. Preto som bol v Liverpoole a v Miláne. V tejto súvislosti by som chcel ešte povedať, že každý člen nášho podporného tímu má presne určené úlohy, ktoré v spojitosti s postupom na MS 2010 plní. Aj z toho dôvodu všetci veľa cestujeme. Je to namáhavé, ale takto sme sa rozhodli a všetci to musíme rešpektovať. Napríklad môj asistent Michal Hipp mal na starosti sledovanie hráčov v najvyššej domácej súťaži, ako aj legionárov pôsobiacich v Česku – Igora Žofčáka, Juraja Kucku a Štefana Seneckého. Bez osobného kontaktu a vzájomnej komunikácie sa teraz pracovať nedá. Všetci spolu musíme komunikovať a hľadať cesty pre to, aby sme na MS prišli s najsilnejším mužstvom. Aby v ňom boli všetci hráči, ktorí si to výkonnostne zaslúžia.
Zhováral sa Štefan Žilka
