PRAHA 6. marca (WEBNOVINY) – Internetové stránky niekoľkých popredných českých bánk sa v stredu stali terčom distribuovaných útokov, ktoré znefunkčnili ich internetové bankovníctvo a iné online služby.
Útoky sa dotkli internetových stránok Českej sporiteľne, ČSOB, Komerčnej banky a niekoľkých menších bánk.
„Komerční banka zaregistrovala DDoS útoky na jej portály,“ uviedla hovorkyňa banky. Ide o bežnú techniku, ktorá spočíva v zahltení internetovej stránky obrovským množstvom žiadostí o prístup. „V žiadnom prípade neunikli údaje klientov,“ dodala hovorkyňa.
Hovorca banky Česká spořitelna Marek Pšeničný konštatoval, že webstránka banky a jej internetové bankovníctvo spadli, ale vnútorný systém bol v poriadku.
„Údaje klientov určite nie sú ohrozené. Prešetrujeme príčinu, ale zatiaľ nemáme žiadne podrobnosti,“ povedal Pšeničný.
Terčom útoku sa stala aj internetová stránka Českej národnej banky (ČNB), potvrdil jej hovorca Marek Petruš. Dodal, že útok sa pravdepodobne dotkol iba servera externého dodávateľa a spôsobil, že údaje na internetovú stránku ČNB sa sťahovali veľmi pomaly.
Centrálna banka túto webovú stránku používa na zverejňovanie správ a ekonomických údajov, ale podľa Petruša v najbližších hodinách ČNB neplánuje zverejňovať žiadne správy.
Už tretí deň sú české stránky pod rozsiahlymi DDoS útokmi, ktoré vrcholia v dopoludňajších hodinách. V pondelok vypadli stránky médií, v utorok najväčší český portál seznam.cz. Nie je však známe, kto a prečo takto útočí. Podľa serveru zive.cz sa špekuluje o tom, že by to mohol byť ruský botnet (programy pracujúce na internete), ktorý takto prezentuje svoje možnosti prípadným zákazníkom. Podľa serveru nie je vylúčené, že útoky budú pokračovať aj ďalší deň.
DDoS (distributed denial of service) útoky preťažia internetové servery, a tak sa stránky, ktoré sú na nich uložené, stanú neprístupnými. DDoS sa tak líši od hackovania, ktoré využíva bezpečnostné medzery cudzích počítačových systémov na prístup k ich informáciám, prípadne k ich manipulácii. V minulom roku skupina Anonymous takto útočila aj na Slovensku, pričom obeťami sa stali stránky vlády, ministerstiev, či firiem spájaných s kauzou Gorila.