V niektorých krajoch je záujem o očkovanie proti ochoreniu COVID-19 veľký a v „Čakárni“ sú zapísané tisíce ľudí. V iných zase naopak, čakajú na termín iba stovky či desiatky Slovákov.
Ministerstvo zdravotníctva SR túto situáciu zatiaľ vyriešilo navýšením počtu vakcín vo všetkých krajoch. Ako tvrdí hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová, podarilo sa im to vďaka „nepredpokladanému navýšeniu dodávky“.
Na očkovanie proti COVID-19 sa už môžu prihlásiť ľudia nad 16 rokov. Ktorú vakcínu dostanú a aké sú s ňou skúsenosti
Rezort tým priamo reagoval na výzvu primátora hlavného mesta Matúša Valla, ktorý žiadal vládu o zabezpečenie presunu vakcín z krajov, v ktorých je záujem o očkovanie menší, do tých, kde sa ľudia očkovať chcú.
Hlavné mesto Bratislava má zaočkovanú už viac ako štvrtinu obyvateľov a Vallo tvrdí, že by mohli očkovať aj rýchlejšie, ak by mali k dispozícií viac očkovacích látok. Proti tomu sa však otvorene postavili predstavitelia iných krajov.
Má presun vakcín zmysel?
Z dostupných údajov vyplýva, že presun vakcín by mal zmysel. V Trenčianskom samosprávnom kraji (TSK) napríklad neboli koncom apríla schopní otvoriť veľkokapacitné očkovacie centrum v Prievidzi, lebo nemali čím očkovať.
V Košickom samosprávnom kraji (KSK) naopak každý večer narýchlo zháňajú ľudí, ktorí by sa dali zaočkovať, aby vakcíny nemuseli likvidovať. Napriek tomu predseda KSK Rastislav Trnka nemá pocit, že by o očkovanie na východe nebol záujem.
Slováci sa na očkovanie proti koronavírusu nehrnú, miera registrácie je nízka
Podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ondrej Lunter sa ale pre médiá vyjadrili v tom zmysle, že navrhované presúvanie vakcín považuje za „hanebné“.
Transparentný proces
Ministerstvo spresňuje, že treba rozlišovať prerozdeľovanie a presúvanie vakcín. „K rozdeleniu a počtom majú všetky vyššie územné celky (VÚC) prístup a vidia aj svoju alokáciu, ako aj alokáciu pre ostatné kraje,“ povedala pre portál vZdravotníctve.sk Eliášová.
Alokácie, teda priradenia, podľa jej slov sú a boli robené na základe počtu obyvateľov v kraji. Od minulého týždňa však pri alokáciách „prihliadame na počet čakajúcich na druhú dávku v jednotlivých krajoch,“ uviedla vo štvrtok hovorkyňa rezortu.
Ministerstvo chce proti COVID-19 očkovať v ambulanciách praktických lekárov. Akou vakcínou a ktoré ročníky?
Plán alokácií sa tvorí operatívne každý týždeň, a to podľa aktuálnej situácie dodávok a kapacít vakcinačných centier, pričom všetky alokácie sú vopred oznámené a konzultované s vakcinačnými centrami a samosprávami.
Župy teda vedia, koľko vakcín ktorý kraj dostane, rovnako poznajú dôvody prečo. Preto nie je jasné, proti čomu sa vlastne „búria“. Zdá sa, že v tomto smere zlyhala komunikácia.
Presun či prerozdelenie
Myslí si to aj súčasný predseda Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) a predseda Združenia samosprávnych krajov SK8 Jozef Viskupič.
Viskupič s presúvaním vakcín na úkor niektorých krajov takisto „veľmi nesúhlasí“, ale uznáva, že záujem o očkovanie v Trnavskom či Bratislavskom kraji vysoko presahuje záujem v iných krajoch. Prerozdelenie vakcín preto má zmysel.
„Keď raz vidím, že mám 232 ľudí v Čakárni na Astru na východnom Slovensku a mám 17-tisíc na západnom Slovensku, tak asi nemá logiku dávať päťtisíc na obe miesta. To je proste matematika,“ uviedol pre portál vZdravotníctve.sk.
Presun vakcín by mal podľa neho zmysel iba pri konkrétnej vakcíne, o ktorú je v pre ňu určenej vekovej kategórii malý záujem.
Mobilné očkovanie seniorov v domovoch nefunguje tak, ako by malo. Vláda čaruje s číslami
„Ak funguje virtuálna Čakáreň poriadne, tak vieme lepšie manažovať aj distribúciu vakcín. Základný parameter by mal byť údaj, ktorý kraj má vo vyšších vekových kategóriách dostatočný záujem o konkrétnu vakcínu, v tomto prípade AstraZenecu,“ uviedol.
Podľa Viskupiča by tiež bolo riešením nezhôd aj to, ak by sa údaje z Čakárne zverejňovali pre všetkých, čím by sa dalo verejnosti jednoducho vysvetliť, koľko vakcín kam ide. Kraje už teraz presne vedia, aký je záujem a koľko vakcín potrebujú.
Tínedžerská chyba
„Ideálne by bolo, aby tie čísla boli transparentné, nech tomu rozumejú tí, ktorí sú za to zodpovední, ale nech tomu hlavne rozumejú médiá a verejnosť,“ myslí si trnavský župan. Zbytočne potom vznikajú nedorozumenia.
Celý problém pritom ešte zhoršila situácia s tínedžermi vo veku 16, 17 a 18 rokov, ktorí boli pozvaní na očkovanie vakcínou od spoločnosti Pfizer, pričom chronicky chorí pacienti či staršie ročníky na termín ešte stále čakajú. Dôveru ľudí v očkovanie to rozhodne neposilnilo.
Európska lieková agentúra začala s hodnotením žiadosti od Pfizer a BioNtech, očkovať chcú deti od 12 do 15 rokov
Ministerstvo po upozornení na túto „chybu“ nastavenia systému termíny pre tínedžerov zrušilo. Očkovacie centrá pritom za tento problém nemohli, dávky vakcín od spoločnosti Pfizer, ktoré mali k dispozícií, chcel systém jednoducho využiť.
„My, kraje, sme už dávno tlačili na to, aby sa Čakáreň spustila od 18 rokov. Ale nie preto, aby sa očkovali mladšie ročníky, čo sa mediálne aj zle prezentovalo, ale hlavne kvôli možnému manažmentu vakcín, respektíve ich distribúcie,“ vysvetľuje Viskupič.
Museli to vedieť
Situácia s tínedžermi je ďalším dôkazom toho, že v niektorých krajoch je vakcín „zbytočne“ veľa. Očkovacie látky od konzorcia Pfizer a BioNTech sa horšie skladujú, v mrazničke môžu ostať maximálne päť dní.
Aby ich nemusel zdravotnícky personál vyhodiť, systém k nim „pridelil“ dostupných záujemcov o očkovanie z Čakárne. Mali by to byť ľudia nad 60 rokov či chronicky chorí pacienti. V Čakárni však takí neboli, a to znamená, že tieto vakcíny na danom mieste boli v tomto období zbytočne.
Miliarda zaočkovaných za štyri mesiace. Bezprecedentný úspech, tvrdia vedci, kazí nám to však politika
Viskupič tiež tvrdí, že už minulé vedenie ministerstva zdravotníctva, rovnako ako to súčasné, hovorilo o tom, že ak záujem o vakcíny v niektorom kraji nebude, tak sa vakcíny budú musieť presúvať. Inak sa blokuje zvyšovanie počtu zaočkovaných.
Pre županov tak táto informácia nemohla byť žiadna novinka. Zdá sa, akoby v tomto prípade išlo o hru so slovíčkami „presun“ a „prerozdelenie“. Podľa Viskupiča netreba zabúdať na to, že aj predsedovia samosprávnych krajov sú politici.
