Mobilné očkovanie seniorov v domovoch nefunguje tak, ako by malo. Vláda čaruje s číslami

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Senior, koronavirus
Otvorenie čakárne pre tínedžerov sprevádza nedorozumenie o "predbiehaní" seniorov. Foto: ilustračné, Getty images

Ministerstvo zdravotníctva SR v utorok na pravidelnej tlačovej konferencii k epidemiologickej situácii odprezentovalo graf, z ktorého vyplýva, že prostredníctvom výjazdovej očkovacej služby (VOS) bolo zaočkovaných už 80 percent klientov zariadení sociálnych služieb (ZSS).

Toto číslo sa týka prvej dávky vakcíny, druhú podľa ich údajov dostalo 52 percent seniorov v ZSS. Lucia Plaváková (PS) však v stredu na sociálnej sieti upozornila na to, že takýto prepočet je zavádzajúci, nakoľko nereprezntuje všetkých klientov ZSS.

Logický prepočet?

Na rezorte zdravotníctva si overila, ako sporné percentá zaočkovanosti vypočítali: „Asi by ste si logicky mysleli, že ide o zaočkovanosť všetkých ľudí, ktorých je potrebné zaočkovať. Ale realita bude iná. Zdá sa, že to počítajú z tých, ktorí o očkovanie požiadali.“

Okrem toho, že do štatistiky sa započítavajú aj všetci zamestnanci ZSS, čo niektorí hodnotia ako zavádzanie, tak sa v nej počíta len s tými klientmi a zamestnancami ZSS, ktorí o očkovanie prejavili záujem.

„Aktuálne je na Slovensku v ZSS zaočkovaných prvou dávkou 31 108 osôb a druhou dávkou 19 769 osôb. Žiadala som si aj celkový počet klientov/klientiek a zamestnancov/zamestnankýň v ZSS. Poslali mi tabuľku, t.j. spolu cca 82-tisíc ľudí,“ uviedla Plaváková.

Percentuálne to teda vychádza, že v skutočnosti je úroveň zaočkovanosti prvou dávkou vakcíny proti ochoreniu COVID-19 v zariadeniach sociálnych služieb na úrovni 38 percent, ak sa berú do úvahy všetci klienti a zamestnanci ZSS.

Menej ako 40 percent

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) tento spôsob výpočtov potvrdil, no aj tak čísla upravil.„Zaočkovanosť aspoň prvou dávkou v ZSS už je dnes na úrovni 77 percent. Považujeme to za dobrý priebeh očkovania. Týmto očkovaním už bolo zasiahnutých približne 80 percent zariadení,“ povedal.

Dodal, že druhú dávku dostalo menej ako 40 percent ľudí. Dôvod, pre ktorý sa zaočkovanosť v ZSS počíta spôsobom, aký opisuje Plaváková, je podľa Krajniaka aj ten, že v ZSS je mnoho klientov, ktorí ochorenie COVID-19 prekonali a očkovať sa ešte nemôžu.

„Takže nám sa priebežne dohlasujú aj ďalšie zariadenia a ďalší ľudia, ktorí očkovanie chcú absolvovať, niekedy aj v zariadeniach, kde to očkovanie už prebehlo,“ vysvetľuje minister a dodáva, že tak rastie percento zaočkovaných a aj tých, ktorí prejavia záujem.

Prečo má však ministerstvo zdravotníctva iné údaje ako ministerstvo práce? Rozdiel môže byť aj v tom, aké dáta do grafov zahrnuli. Krajniak pracoval vyslovene iba s údajmi zo ZSS, zatiaľ čo premiér prezentoval prácu VOS, ktorých je zatiaľ len 37.

Dátový neporiadok

Z toho by malo logicky vyplývať, že VOS očkujú nielen klientov a zamestnancov ZSS. Opýtali sme sa preto rezortu zdravotníctva, koho iného okrem ZSS ešte VOS od januára očkuje, keďže sa údaje líšia. Do uzávierky sa však nevyjadrili.

Názor na to, prečo sa údaje jednotlivých ministerstiev líšia, má aj trnavský župan Jozef Viskupič (SaS). Ako predseda Združenia samosprávnych krajov SK8 rokoval s ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským (nom. OĽaNO) práve o mobilnom očkovaní.

Viac o téme: Koronavírus

Aktuálnu štatistiku zaočkovanosti v ZSS Viskupič nazval „čarovanie s číslami“.

Krajniakove vysvetlenie, prečo sa tak počíta, síce považuje za logické, no podľa neho má rezort zdravotníctva „určite preukázanejšie údaje“. Krajniakov rezort žiadne ZSS nezriaďuje, preto sa k údajom dostáva neskoro.

Dodal tiež, že ak sa berú do úvahy tí, ktorí neprekonali ochorenie COVID-19 a tí, čo sa chcú dať zaočkovať, tak v tejto skupine je zaočkovanosť skutočne vysoká. Podľa jeho slov si však tiež treba uvedomiť, že ZSS nebudú nikdy zaočkované na 100 percent.

Viac, ako si myslíme

Dôvodom je aj postoj niektorých riaditeľov ZSS, ktorí očkovanie odmietajú a tým pádom sa v zariadeniach nedajú očkovať ani zamestnanci či niektorí klienti. Viskupič však zároveň upozorňuje, že počet zaočkovaných v ZSS môže byť vyšší, ako uvádzajú oficiálne údaje.

„Zamestnanci to pred nimi taja. Nedostali Pfizer, na ktorý mali nárok od zamestnávateľa, išli sa zaočkovať vakcínou AstraZeneca, ale neoznámili to vedeniu, lebo chcú mať ďalej prácu,“ opisuje zo svojich skúsenosti Viskupič.

Vhodným riešením pre výjazdové tímy, ktoré navštevujú ZSS, mala byť aj vakcína od spoločnosti Johnson & Johnson. Je totiž jednodávková, čo uľahčuje organizáciu mobilného očkovania. Prvé dávky mali na Slovensko doraziť 19. apríla.

Johnson & Johnson

Americký výrobca však v utorok oznámil, že odkladá distribúciu svojich vakcín do Európy vzhľadom na prešetrovanie zriedkavých prípadov krvných zrazenín, ktoré sa objavili po očkovaní v USA.

Prestávku v podávaní vakcín im nariadilo americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) a Úrad pre kontrolu potravín a liekov (FDA), aby mohli vyšetriť zrazeniny v kombinácii so zníženým počtom krvných doštičiek u šiestich zaočkovaných žien.

Aj keď úrady uznajú, že vakcína od Johnson & Johnson je bezpečná, je otázne, ako sa k nej postaví Európska lieková agentúra (EMA). Môže tiež, rovnako ako zo začiatku pri vakcíne AstraZeneca navrhnúť, aby sa seniorom nepodávala.

Kedy sa mobilné očkovanie rozbehne?

Viskupič si napriek všetkému myslí, že budúci týždeň začnú mobilné očkovacie jednotky (MOJ), konkrétne tie, ktoré vedia zriadiť a zriaďujú samosprávne kraje, očkovať vakcínou od konzorcia Pfizer a BioNTech.

„Už máme mobilnú, personálnu, chladiacu aj distribučnú kapacitu. Každý kraj je v rôznej fáze prípravy, no predpokladám, že do dvoch týždňov sa to objaví naozaj v každom kraji,“ povedal Viskupič a doplnil, že pomáhať bude aj zdravotnícky personál armády.

Primárnym cieľom MOJ bude doočkovať ZSS bez rozdielu zriaďovateľa, teda nielen župné, ale aj neverejné aj mestské či obecné. Ďalšou prioritou sú Slováci nad 90, respektíve nad 80 rokov, na čom sa spolupracuje s ambulantným sektorom, primátormi a starostami.

Vylúčené marginalizované komunity a obyvatelia osád predstavujú tretí cieľ programu MOJ, no „to je v plienkach“, ako povedal Viskupič pre portál vZdravotníctve.sk, nakoľko práve tu je nevyhnutné podávať jednodávkovú vakcínu.

Viaceré problémy

Ďalším problémom mobilného očkovania je nesúlad medzi tým, kedy sa klienti ZSS, ktorí ochorenie COVID-19 prekonali, môžu nechať zaočkovať. Lekári v očkovacích centrách podľa Krajniaka tvrdia, že až po troch mesiacoch.

Ministerstvo zdravotníctva však podľa jeho slov informovalo, že už po dvoch týždňoch. Na priamu otázku, ako to teda bude, Krajniak odpovedal, že toto posúdenie nechávajú na ambulantných lekároch.

Na najväčší problém s očkovaním tých najzraniteľnejších však upozornil Viskupič. „ZSS-ky mali byť zaočkované, z môjho pohľadu, kdesi na konci januára a máme apríl,“  povedal. Preto sa podľa jeho slov do procesu mobilného očkovania vložili župy.

Na záver doplnil, že veľkokapacitné očkovacie centrá pod samosprávnymi krajmi za posledné štyri týždne dosiahli 22 percent celkovej zaočkovanosti Slovákov, a to najnepopulárnejšou vakcínou od AstraZeneca. „Takže to asi troška robiť vieme,“ dodal.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Jana JežíkováJozef ViskupičLucia PlavákováMilan KrajniakVladimír Lengvarský
Firmy a inštitúcie AstraZenecaBioNTechCDC Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôbEMA Európska lieková agentúraFDA Úrad pre kontrolu potravín a liečivJohnson & JohnsonMOJ mobilné očkovacie jednotkyMPSVR Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SRMZ Ministerstvo zdravotníctva SRPfizerSK8 Združenie samosprávnych krajovVOS výjazdová očkovacia službaZSS Zariadenia sociálnych služieb