V posledných týždňoch sa čoraz častejšie diskutuje o tom, či by záchranky mali byť výlučne v rukách štátu. Menej sa však hovorí o tom, že práve štátne záchranné služby boli v minulosti spájané s viacerými finančnými škandálmi.
Sanitkové tendre tu už boli
Už v roku 2009 sa uskutočnil takzvaný „sanitkový tender“ pre bratislavskú Záchrannú zdravotnú službu. Ministerstvo zdravotníctva vtedy nakúpilo 140 sanitiek, pričom za kus zaplatilo až 170-tisíc eur, hoci ich trhová cena sa pohybovala od 80 do 100-tisíc eur. Štát tak prerobil najmenej 10 miliónov eur.
Podobná situácia sa zopakovala v roku 2016, keď košická Záchranná služba obstarávala defibrilátory a ventilátory. Zariadenia, ktoré bolo možné kúpiť za približne 17-tisíc eur, boli nakúpené až za 54-tisíc eur. Slovensko tak opäť prišlo o státisíce z verejných zdrojov.
Budúcnosť záchraniek je neistá, po zrušení tendra sa podľa Rašiho hľadajú tri možné riešenia
Tieto prípady podľa odborníkov dokazujú, že samotný štátny model nie je riešením. Efektívne fungovanie systému zabezpečuje kombinácia štátnych a súkromných záchraniek, ktorá prináša konkurenciu a zároveň umožňuje lepšiu kontrolu hospodárenia s verejnými financiami.
Užšie prepojenie s nemocnicami
Slovenská záchranná zdravotná služba je aj napriek týmto problémom kvalitná v porovnaní s inými krajinami, napríklad s Českou republikou. To, čo však podľa odborníkov potrebuje zásadné zlepšenie, je užšie prepojenie záchraniek s nemocnicami. Záchranná služba je totiž priamym predĺžením urgentných príjmov.
Asociácia nemocníc odmieta, že štátne záchranky sú lepšie. Poukazuje na vyššiu mieru neefektívnosti
Preto zaznieva výzva, aby záchranky napojené na urgentné príjmy nemocníc I. a II. typu prevádzkovali priamo tieto nemocnice. Ostatné stanovištia by mali byť predmetom transparentných súťaží, čo by zabezpečilo zachovanie férového a kvalitného systému poskytovania urgentnej zdravotnej starostlivosti.
