Sociológ o protestoch proti opatreniam: Sú nepríjemné pre všetkých, no iní sa to snažia zvládať

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
PROTEST: Proti vládnym opatreniam
Účastníci počas protestu proti vládnym opatreniam v súvislosti s COVID-19 pred Národnou radou SR Foto: SITA/Alexandra Čunderlíková

Povinné očkovanie niektorých skupín obyvateľstva proti ochoreniu COVID-19 je v niektorých štátoch sveta dnes už bežnou záležitosťou. Týka sa najmä zdravotníkov, ktorí sa už musia očkovať v Rusku, Francúzsku, Grécku či USA.

V niektorých oblastiach je povinné aj očkovanie zamestnancov zariadení sociálnych služieb či dokonca pracovníkov miest a samospráv. Napriek tomu, že za takýmto postupom stoja aj mnohé profesijné asociácie a odborníci, ľudia sa búria.

Vo Francúzsku demonštranti pochodovali Parížom, v Grécku sa ich tisíce zhromaždili v dvoch najväčších gréckych mestách. Napriek tomu sa krajiny zo svojich zámerov nechystajú zľaviť. Na Slovensku je však situácia iná, a to vo viacerých smeroch.

Slovenské protesty

Počas víkendu pred parlamentom protestovali desiatky nespokojných Slovákov, ktorých pobúril návrh zákona o výhodách pre zaočkovaných z dielne Ministerstva zdravotníctva SR.

V uplynulom týždni tiež pendleri zablokovali hraničné priechody s Českom, Rakúskom či Maďarskom. Nepáčila sa im vyhláška Úradu verejného zdravotníctva SR upravujúca nové podmienky pre vstup do krajiny.

Vláda nakoniec protesujúcim stovkám občanov ustúpila, novelu zákona schválila v menej prísnej verzii, vďaka ktorej sa bude upravovať aj sporná vyhláška o hraniciach. Protesty sa pritom dali a aj mali očakávať.

Bol teda „ústup“ politikov na mieste? Dalo sa niečo spraviť inak? Prečo vlastne ľudia protestujú proti niečomu, čo je v zahraničí úplne bežné?

Komunikácia politikov

Ako hlavný dôvod protestov vidí sociológ Michal Vašečka únavu, a to všetkých: „Ak má niekto pocit, že musí nevyhnutne protestovať, môžeme mať dokonca pre to pochopenie. Problém je, že sme v tom všetci. Iní sa však snažia to zvládať, aj keď je to pre všetkých nepríjemné.“

Za celú situáciu však podľa jeho slov môže aj správanie politikov. Väčšina politických strán s ľuďmi dostatočne nekomunikuje a nevysvetľuje, o čom vlastne epidemiologické opatrenia sú.

S tým suhlasí aj analytik Martin Smatana a ako príklad uvádza konanie expremiéra Igora Matoviča: „Keď ohlasoval Sputnik V veľmi nešťastne nepriamo povedal, že AstraZeneca nie je dobrá vakcína.“

Bolo to na prelome februára a marca, keď sa očkovali učitelia. Tretina z tých, čo mali prísť nasledujúce dni na očkovanie, sa v ten deň odhlásila. Politickí „favoriti“ majú na voličov veľký vplyv.

„Veľká časť politikov vlastne podnecuje ľudí k protestom, a to nie iba opozičné strany. Niektorí vyslovene a cielene idú proti prúdu,“ uvádza Vašečka a dodáva, že sa to deje po celom svete. V niečom však Slovensko predsa len výnimočné je.

„Všetky opozičné parlamentné a dokonca aj veľká časť tých koaličných strán v podstate ide priamo proti očkovaniu alebo ho nejakým spôsobom spochybňuje alebo zdôrazňuje to, že každý názor je legitímny, každý sa má právo rozhodnúť,“ tvrdí sociológ.

Inde bežný názor, u nás extrém

V zahraničí je to však inak, ako ukazuje aj dianie vo Francúzsku či v Spojených štátoch, kde sa očkovanie autoritami dôrazne odporúča. V daných krajinách je badať jednoznačné vedenie, takzvaný „leadership“. Na Slovensku chýba.

Pritom sa podľa Vašečku u nás vlastne nič prekvapujúce nedeje: „O tom, že keď príde k ďalším vlnám, ľudia to budú psychicky veľmi ťažko znášať, sme hovorili presne pred rokom o tomto čase.“ Na súčasnú situáciu sa teda dalo pripraviť.

Čo však možno považovať za mierne prekvapivé, to je fakt, že Slováci názor, ktorý je v zahraničí vnímaný ako štandardný, v našich podmienkach vnímajú ako extrémistický či radikálny. Týka sa to napríklad práve očkovania zdravotníkov.

Slováci protestujú už proti povinnému testovaniu, či už na hraniciach alebo pri využívaní určitých služieb a návštevách kultúrnych alebo športových podujatí. Ako by asi reagovali, ak by ministerstvo navrhlo povinné očkovanie pre určité skupiny?

Experti a kampaň

Aj odborníci sami sú v tejto otázke nejednotní, aj keď mnohí by podporili zavedenie povinnej vakcinácie pri zdravotníkoch, ako vyplynulo z ankety portálu vZdravotníctve.sk. Komunikácia s expertmi je pritom ďalšou oblasťou, ktorú sme podľa Vašečku nezvládli.

„Špeciálne v časoch Igora Matoviča bola veľká spotreba expertov a hovorilo sa rôznymi hlasmi,“ myslí si sociológ. Odvtedy sa situácia upokojila a štandardizovala, no stále nie je dokonalá. Ukazuje sa to aj v rámci očkovacej kampane.

Vašečka tvrdí, že kampaň pomáha, no dodáva, že „to, čo momentálne beží, to nie je celonárodná kampaň“. Ideálnym príkladom dobre urobenej kampane štátu bola podľa jeho slov kampaň pred zavedením eura.

„Vlastne sa nedalo existovať v krajine bez toho, aby to každý deň niekde nevyskočilo, až to bolo únavné. Kampaň bola na plagátoch, v televízii, v rozhlase, v rôznych upomienkových predmetoch, tá bola všade, vyskakovala odvšadiaľ,“ dopĺňa.

Zásadný problém

Najzásadnejší problém však vidí v inom, a to v nepochopení toho, že COVID-19 „nikam neodchádza“. Je vysoko pravdepodobné, že vírus SARS-CoV-2 v budúcnosti zmutuje a stane sa sezónnou záležitosťou podobnou chrípke.

Aj tu však Vašečka upozorňuje, že nie „chrípôčke“, ale naozaj nebezpečnej chrípke. Preto tiež s najväčšou pravdepodobnosťou tí, ktorí sa o seba budú starať, každý rok absolvujú preočkovanie. A to by sa malo brať ako štandardná vec.

„Tí, ktoré nebudú zaočkovaní, tak skôr či neskôr ochorejú. Či budú mať ľahký priebeh, stredný alebo ťažký priebeh, alebo zomrú, to nevieme, ale skôr alebo neskôr sa prakticky všetci nakazia. A toto oni nepochopili, tento jednoduchý odkaz,“ dodal sociológ na záver.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Igor MatovičMartin SmatanaMichal Vašečka
Firmy a inštitúcie MZ Ministerstvo zdravotníctva SRÚVZ Úrad verejného zdravotníctva SR