Česká republika nedávno prijala nový Akčný plán na boj so závislosťami, pričom samotná vláda ho označila za prelomový. Namiesto politiky nulovej tolerancie a snahy o dosiahnutie abstinencie v celej spoločnosti sa Česi vydali cestou harm reduction.
Ide o moderný prístup postavený na minimalizácii škodlivých dopadov závislostí namiesto tvrdej represie. Na Akčný plán má nadviazať séria opatrení, vrátane nového nastavenia regulácie návykových látok podľa miery ich rizika.
Česko sa dokonca chystá legalizovať konope. „Viacero krajín, vrátane Česka, už začína chápať, že prohibícia nielen, že nedosiahla a nedosiahne svoj cieľ vytvorenia spoločnosti bez drog, ale spôsobuje aj ďalšie negatívne škody v spoločnosti,“ vysvetľuje odborník na závislosti, Jakub Popík.
Ako hodnotíte zámery českej vlády? Je politika znižovania škôd racionálnym riešením problematiky závislostí?
V tejto fáze vieme hodnotiť len to, aký cieľ si plán stanovil a aké prostriedky využíva na jeho dosiahnutie. Veľmi oceňujem, že akčný plán sa vzdáva cieľa dosiahnutia spoločnosti bez drog a priznáva si nezmyselnosť utopických politík úplnej abstinencie.
Česko sa tým pridáva ku krajinám, ktoré si uvedomujú, že vojna proti drogám zlyhala. Samotným trestaním sa nielen že nepodarilo znížiť dopyt po drogách, ale prohibícia mala aj mnoho negatívnych vedľajších efektov. Kvôli čiernemu trhu sú dnes drogy silnejšie, mládeži dostupnejšie, je ich viac, pričom nevieme čo v nich je.
Prohibícia navyše zvyšuje korupciu, neprimerane zaťažuje systém orgánov činných v trestnom konaní a oslabuje sociálnu kohéziu. Veľmi preto vítam, že Česko sa plánuje vydať cestou prijímania politík znižujúcich negatívne ujmy, pričom kladie dôraz na posilnenie systematického financovania liečby, prevencie a sociálnych služieb harm reduction.
Znižovanie dopytu sa namiesto hrozby prísnych trestov snaží dosiahnuť zdaňovaním na základe škodlivosti a efektívnym financovaním prevencie. Akčný plán sa navyše zaväzuje bojovať aj s nelátkovými závislosťami a závislosťami na legálnych drogách, čím aspoň symbolicky odstraňuje stigmu spojenú s užívaním nelegálnych drog a hlási sa k cieľu ochrany verejného zdravia a ľudských práv.
Môže by byť český plán inšpiráciou aj pre Slovensko a iné krajiny EÚ? Ak áno, v čom konkrétne?
Český kontext je oproti tomu slovenskému skutočne špecifický, no poskytuje nám pohľad do budúcnosti v oblasti toho, kam sa budú drogové politiky uberať. Bývalý generálny tajomník OSN Kofi Annan povedal, že drogy zničili veľa životov, no zlé drogové politiky ich zničili oveľa viac.
Čím ďalej, tým viac krajín, vrátane Česka, opúšťa prohibičné nastavenie politík a prijíma legislatívu založenú na princípoch znižovania negatívnej ujmy – harm reduction.
Viacero krajín, vrátane Česka, už začína chápať, že prohibícia nielenže nedosiahla a nedosiahne svoj cieľ vytvorenia spoločnosti bez drog, ale spôsobuje aj ďalšie negatívne škody v spoločnosti.
Tento trend odklonu od trestania k pomoci môžeme pozorovať vo viacerých krajinách, vrátane Uruguaja, Kanady, Thajska, USA, ale aj viacerých krajín EÚ, pričom krajiny ako Nemecko a Česko už otvorene smerujú k vytvoreniu regulovaného legálneho trhu s marihuanou. V Kanade a USA sa objavujú aj prvé lastovičky, kedy sa začína regulovať predaj a výroba aj iných, v súčasnosti nelegálnych drog, nielen na medicínske, ale aj rekreačné užívanie.
Akokoľvek nie je v súčasnosti dostatok politickej vôle na to, aby sme na Slovensku prijali takéto zmeny drogových politík, je len otázkou času, kedy legislatívne zmeny u našich susedov, prípadne v iných krajinách EÚ, pocítime aj u nás.
Akonáhle totiž bude mať naša susedná krajina legálny trh napríklad s marihuanou, ovplyvní to cenu a dostupnosť marihuany na čiernom trhu u nás. Preto sa musíme Českým prístupom nielen, že inšpirovať, ale musíme sa pripraviť aj na to, ako zjednocovať naše politiky s európskymi štandardami a modernými vedeckými poznatkami.
Český akčný plán navyše jasne pomenúva, že dekriminalizácia je priamym prostriedkom znižovania negatívnych ujm a má pozitívne účinky na verejné zdravie.
Svoj akčný plán vlani prijala aj slovenská vláda – netýka sa však všetkých návykových látok, ale iba tabaku. Je slovenský plán v tejto oblasti lepší alebo horší ako český, a v čom?
Národný akčný plán na kontrolu tabaku a súvisiacich výrobkov na roky 2023 až 2030 poskytuje pekný kontrast ku kontextu českého a slovenského diskurzu v oblasti drogových politík.
Zatiaľ čo Česko reflektuje neefektivitu trestania, ako toho najsprávnejšieho riešenia na znižovanie dopytu, slovenský akčný plán síce uznáva škodlivosť fajčenia tabaku, no neoperuje s návrhom na jeho zákaz. Takisto uznáva, že počet ľudí fajčiacich cigarety klesá aj bez zákazov, pričom vyzdvihuje úlohu prevencie a edukácie. Pri nelegálnych drogách sa však naša legislatíva aj naďalej sústredí na trestanie.
Tento kontrast ukazuje, ako je súčasné nastavenie diskurzu v oblasti drogových politík na Slovensku poznačené populizmom a mýtmi. Čím ďalej, tým viac krajín, vrátane Česka, opúšťa prohibičné nastavenie politík a prijíma legislatívu založenú na princípoch znižovania negatívnej ujmy – harm reduction.
Týmto smerom sa vydáva aj medzinárodné spoločenstvo OSN, aj Európska únia a postupne sa pridávajú aj ďalšie krajiny vrátane Kolumbie, Mexika, Kanady, Thajska a tak ďalej.
Veľmi vítam, že Česko sa plánuje vydať cestou prijímania politík znižujúcich negatívne ujmy, pričom kladie dôraz na posilnenie systematického financovania liečby, prevencie a sociálnych služieb harm reduction. Znižovanie dopytu sa namiesto hrozby prísnych trestov snaží dosiahnuť zdaňovaním na základe škodlivosti a efektívnym financovaním prevencie.
Jakub Popík, E.MA.
Expert na drogovú politiku Jakub Popík vyštudoval bakalára na Univerzite Komenského v Bratislave na fakulte práva. Magisterský titul získal v Benátkach v odbore ľudských práv a demokratizácie. V súčasnosti pôsobí na Sociologickom ústave v Slovenskej akadémii vied, kde sa venuje téme sociálnej kontroly užívateľov nelegálnych drog na Slovensku. Je zakladateľom združenia Harm reduction institute a podcastu Triezva drogová politika.
