Plán obnovy pre zdravotníctva by mal priniesť hlavne modernizáciu nemocníc a kvalitnejšiu starostlivosť

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Nemocnica
Foto: ilustračné, www.facebook.com

Slovensko chce väčšinu prostriedkov z plánu obnovy pre zdravotníctvo vyčleniť na výstavbu a modernizáciu nemocníc, ktoré po výstavbe a obnove poskytnú kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť.

Nové a modernizované nemocnice máju totiž zlepšiť aj ďalšie oblasti, kde Slovensko v oblasti zdravotníctva zaostáva, ako včasnosť a dostupnosť záchrannej služby či starostlivosť o duševné zdravie.

Uviedli to v utorok účastníci verejnej online diskusie k plánu obnovy, konkrétne generálny riaditeľ Sekcie reformnej agendy Ministerstva zdravotníctva SR (MZ) Oskar Dvořák a generálna riaditeľka Sekcie efektívneho hospodárenia MZ SR Iveta Griačová.

Menej odvrátiteľných úmrtí a optimalizácia siete nemocníc

Hlavným cieľom reforiem v rámci plánu obnovy v oblasti zdravotníctva je zníženie odvrátiteľných úmrtí v SR na priemer EÚ do roku 2030 a optimalizovať sieť nemocníc.

„Tento cieľ musíme neustále držať v hlave. Treba si však uvedomiť, že plán obnovy slúži primárne na kapitálové výdavky, a teda nie všetko, čo potrebuje slovenské zdravotníctvo, je z nich možné pokryť. Nutne napríklad potrebujeme zvýšiť platy lekárom a sestrám, ale toto nie je možné z plánu obnovy hradiť. Preto najmasívnejšia finančná pomoc z plánu obnovy pôde na rekonštrukciu a modernizáciu nemocníc. Na to môžeme prostriedky z EÚ použiť, no treba dodať, že s kvalitnými nemocnicami sa výrazne zlepšia aj ostatné ukazovatele, v ktorých SR zaostáva,“ ozrejmil Oskar Dvořák.

Nutnosť výstavby, obnovy a modernizácie nemocníc potvrdila aj generálna riaditeľka Sekcie efektívneho hospodárenia MZ SR Iveta Griačová. „Obnova nemocníc musí byť prioritou. Nemocnice majú obrovský investičný dlh. Ten sa kumuluje už niekoľko desaťročí. Drvivá väčšina našich nemocníc je zastaraná a je umiestnená v nevýhodnej infraštruktúre,“ vysvetlila Griačová.

Zároveň dodala, že množstvo slovenských nemocníc je nadmerne roztrúsených po množstve pavilónov. Tento systém rozdelenia na pavilóny je podľa Griačovej príliš zaostalý. „Práve roztrúsenosť pavilónov umocňuje ich zastaranosť,“ dodala.

Zraniteľnosť infraštruktúry nemocníc

Na starých nemocničných budovách navyše podľa Griačovej nie je možné uskutočniť mnohé zo zmien, ktoré EÚ vyžaduje, ako rozšírenie digitalizácie či zníženie emisií.

„Pandémia koronavírusu nám v plnej nahote ukazuje zraniteľnosť infraštruktúry slovenských nemocníc. Slovensko v určitých oblastiach aj má potrebné vybavenie, no nemá ho kam umiestniť. Preto plne súhlasím s tvrdením, že ak budeme mať kvalitné nemocnice, tak starostlivosť bude kvalitnejšia,“ doplnila Griačová.

Slovensko plánuje cez plán obnovy podľa účastníkov diskusie aj reformu ústavnej zdravotnej starostlivosti, investície do dlhodobej zdravotnej starostlivosti, rozvoj starostlivosti o duševné zdravie a riešenie akútnej zdravotnej starostlivosti. K reformným oblastiam patrí aj ambulantnú starostlivosť a stabilizácia personálu.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Iveta GriačováOskar Dvořák
Firmy a inštitúcie MZ Ministerstvo zdravotníctva SR