Dokáže nahradiť po traumatickom poškodení kĺbovej chrupavky nielen chýbajúcu kosť, ale aj chrupavku
Vedeckému tímu z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie (UVLF) v Košiciach a Ústavu materiálového výskumu SAV v Košiciach sa podarilo vytvoriť biomateriál, ktorý dokáže nahradiť poškodenú chrupavku i kosť.
Ako dnes informovali vedci na tlačovej besede, pri implantácii a testovaní nimi vytvoreného originálneho biomateriálu sa preukázala schopnosť vytvoriť po traumatickom poškodení kĺbovej chrupavky nielen chýbajúcu kosť, ale aj chrupavku.
Jedinečný, prelomový materiál z Košíc má veľký potenciál a predstavuje významný pokrok v oblasti liečby a regenerácie pohybového aparátu u ľudí.
Podporí tvorbu novej chrupavky
Ako pripomenul vedúci Katedry anatómie, histológie a fyziológie na UVLF profesor Ján Danko, výsledkom doterajšieho bádania boli iba implantáty umožňujúce vytvoriť v mieste defektu len chrupavke podobné tkanivo, nie plnohodnotnú chrupavku.
„Sľubné výsledky predbežných predklinických in vivo testov ukazujú, že náš biomateriálový implantát dokáže významne podporiť tvorbu novej kĺbovej chrupavky a nahradiť tak poškodenú chrupavku,“ vysvetlil Ľubomír Medvecký z Ústavu materiálového výskumu SAV.
Spolu s profesorom Dankom sú autormi novej metódy ošetrenia defektov kĺbovej chrupavky. Pracujú na nej s úzkym vedeckým tímom, zloženým zo špičkových domácich expertov z oblasti prípravy biomateriálov, veterinárnej a humánnej ortopédie.
Na vývoji a testovaní sa okrem vedcov z veterinárnej univerzity a ústavu materiálového výskumu podieľajú aj veterinárni a humánni ortopédi, ktorí pri testovaní riešia chirurgické postupy a implantácie biomateriálu a vyhodnocujú zákroky zobrazovacími metódami.
Zloženie zatiaľ taja
V Košiciach vyvinutý originálny biomateriál je nový svojím zložením aj spôsobom prípravy. „Ide o kompozitný netoxický biomateriál na báze chitosanu. Čo je dôležité, pri jeho príprave sa nepoužívajú žiadne toxické organické rozpúšťadlá a je sterilizovateľný štandardným postupom,“ spresnil Medvecký.
Detailné zloženie vedci zatiaľ zverejniť nechcú. Urobia tak, až bude chránený patentom, o ktorý sa prihlásili.
Známe sú jeho prelomové vlastnosti, potvrdené experimentálnymi pokusmi na ovciach a ošípaných. Nový materiál je tvárny, dá sa ním vyplniť akýkoľvek defekt chrupavky a priľahlej kosti, nie je obmedzený rozmermi defektu.
Defekt sa zahojí novou chrupavkou, takmer úplne zhodnou s pôvodnou, nevzniká žiadna imunitne negatívna odpoveď organizmu – nedochádza k odmietnutiu implantátu imunitnými bunkami pokusných zvierat.
K pozitívam tiež patrí, že metóda si nevyžaduje použitie drahých rastových a imunostabilizačných látok a možno ju aplikovať bez nasadenia kultivovaných kmeňových buniek alebo chondrocytov pacienta.
„Jedinečnosť metódy spočíva aj v chirurgickom ošetrení poškodenej, alebo zranenej chrupavky počas jedného operačného výkonu, na rozdiel od doterajších dvoch, ktoré musia nasledovať tesne za sebou,“ priblížil potenciálny medicínsky prínos ortopéd Marek Tomčo zo Železničnej nemocnice v Košiciach.
Do poldruha roka
Aj podľa Maroša Vargu, ktorý je vedúcim lekárom Športartrocentra v Nemocnici Košice-Šaca, môže nový bioimplantát priniesť nezanedbateľný profit. V neposlednom rade pre oveľa priaznivejšiu cenu v porovnaní s dnes dostupnými metódami terapie spomínaných defektov.
„Naším cieľom je čo najskôr zaradiť materiál do klinickej štúdie už v humánnej medicíne a stanoviť zhody s výsledkami experimentu,“ vyhlásil Varga.
V optimálnom prípade, podľa jeho slov, do poldruha roka by mohli mať definitívne výsledky histológie a klinické výsledky stavu pacientov. „Ak budú zhodné s experimentom na zvieratách, veríme v jeho maximálnu využiteľnosť pri riešením defektov chrupavky a subchondrálnej kosti v humánnej medicíne,“ povedal Varga.
UVLF v Košiciach je jedinou univerzitou na Slovensku, ktorá sa venuje in vitro a in vivo testovaniu biomateriálov určených pre regeneráciu kosti a chrupavky, a to s použitím vyšších stavovcov. Jej vedeckí pracovníci spolu s kolegami zo SAV dosiahli, v porovnaní s medzinárodnými inštitúciami, pozoruhodné výsledky za skromných podmienok.
Eurofondy nedostali
Aby experimentálna štúdia priniesla pacientom spomínané benefity, musia ešte dokončiť testovanie na zvieracích modeloch a urobiť klinickú štúdiu v humánnej medicíne.
„Pre pokračovanie experimentov a reálne uplatnenie výsledkov v humánnej medicíne potrebujeme získať financovanie zo zdrojov EÚ. O túto možnosť sme sa pokúšali opakovane, no výsledky sú verejne známe – žiadna univerzita ani organizácia SAV nedostali podporu pre svoje vedecké ciele,“ skonštatoval profesor Danko.
Úrazom, opakovaným športovým alebo pracovným preťažovaním, zlými pohybovými návykmi, chorobou či nadváhou poškodená chrupavka je problém približne desiatich percent populácie. Vo veku nad 60 rokov sa vyskytuje u vyše 50 percent ľudí. Ochorenia a poškodenia kĺbovej chrupavky patria k najčastejším diagnózam, s ktorými sa lekári v ortopédii a traumatológii stretávajú.
