Holanďania objavili koronavírus už aj v tečúcom odpade. V kanalizáciách ho našli pomocou DNA analýzy odpadovej vody v Amsterdame a juhoholandskom Tilburgu, ktorý sa nachádza v koronavírusom najviac postihnutej oblasti krajiny.
Holandské ministerstvo tento objav zdôvodnilo hnačkami, ktoré u niektorých pacientov patria k symptómom ochorenia COVID-19. K podobnému zisteniu však dospeli aj čínski vedci, ktorí vírus zachytili v moči a stolici chorých.
Znamená to, že by sa infekcia mohla šíriť aj prostredníctvom odpadových vôd? Na to sme sa spýtali docenta Tomáša Mackuľaka z Oddelenia enviromentálneho inžinierstva na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity (FCHPT STU) v Bratislave.
„Štúdia publikovaná v časopise The Lancet potvrdzuje možný prenos vírusu SARS-CoV-2 oro-fekálnou cestou do životného prostredia, teda aj do kanalizácie,“ objasňuje chemik a dopĺňa, že vyššia koncentrácia vírusu sa môže nachádzať práve v odpadových vodách z nemocníc alebo zdravotníckych zariadení, v ktorých sa liečilo viacero pacientov s COVID-19.
Prežije vírus v odpadovej vode?
Ako dlho môže byť vírus v odpadovej vode aktívny, vedci zatiaľ netušia. Na jeho životaschopnosť totiž vplývajú rôzne faktory prostredia.
Viac o téme: Koronavírus
„Výsledky získané pri skúmaní príbuzného vírusu SARS-CoV naznačujú, že tieto typy vírusov môžu byť v odpadovej vode nejaký čas infekčné,“ vysvetľuje. Ale štúdie, ktoré by odpovedali na otázky, ako dlho a či je nový koronavírus schopný šíriť sa kanalizačným systémom, chýbajú,“ dodáva.
Koronavírus je rafinovanejší, než si mysleli. Našli ho aj v moči a stolici nakazených
Podľa docenta Mackuľaka však existuje viacero štúdií popisujúcich správanie vírusu v odpadovej vode pri koronavíruse SARS. Hoci bol vysoko infekčný, nenakazil sa ním ani jeden pracovník čistiarní odpadových vôd. Pravdepodobnosť, že by sa stal z kanalizácií skrytý prameň ochorenia, je teda zrejme veľmi malá.
Koronavírus dokážu zlikvidovať
Aj keby koronavírus prenikol do odpadových vôd, odborníci si s ním dokážu poradiť už dnes. Podľa docenta Mackuľaka majú k dispozícii viacero procesov a technológií, ktorými vedia odstraňovať patogénne mikroorganizmy a vírusy z odpadových vôd. Napríklad pomocou dezinfekcie dávkovaním chlóru alebo ozónu či využitím UV žiarenia.
„Doterajšou bežnou praxou v Európe bolo využívať tieto procesy len na úpravu pitnej vody, nie na čistenie odpadových vôd. Výnimkou je čistenie odpadových vôd, pri ktorom sa voda recykluje a opätovne využíva napr. na závlahy (v krajinách s nedostatkom vody), resp. čistenie odpadových vôd zo zdravotníckych zariadení. Možno bude potrebné dezinfekciu všetkých odpadových vôd po tejto pandémii prehodnotiť,“ ozrejmuje.
Zároveň dopĺňa, že slovenskí chemici z viacerých oddelení FCHPT STU vyvíjajú nové dezinfekčné metódy a technológie, ktoré by mali byť schopné účinne odstraňovať vírusy alebo baktérie nielen v odpadových vodách.
„Mali by byť schopné inaktivovať rôzne typy vírusov, napr. aj SARS -CoV-2. Momentálne máme rozpracované viaceré modifikácie využitia nanomateriálov, membránové technológie a procesy založené na využití ďalších oxidačných činidiel, nielen doteraz bežne používaného chlóru alebo ozónu,“ vysvetľuje Tomáš Mackuľak.
Je pitná voda bezpečná?
Odpadové vody z domácností, ako aj tie z nemocníc alebo priemyslu končia v čistiarňach odpadových vôd, odkiaľ sa po vyčistení vracajú späť do obehu v prírode, teda do vodných tokov. Tieto vody sú dlhodobo a detailne monitorované a podľa docenta Mackuľaka doteraz neboli zaznamenané dôkazy o ich kontaminácii vírusmi.
Zdroje pitnej vody sú bezpečné. „Vodárenské spoločnosti zásobujúce obyvateľstvo pitnou vodou majú povinnosť vodu dezinfikovať na svojich úpravniach vody. Súčasné technológie úpravy vody (na Slovensku najmä chlorácia) sú schopné eliminovať vírusy a patogénne mikroorganizmy. Pitná voda z verejných vodovodov je teda bezpečná,“ uzatvára výskumník.
