Približne 40 až 50 percent manželstiev sa rozvinutých krajinách končí rozvodom. Vyplýva to z najnovších globálnych štatistík. Táto hodnota sa môže líšiť v závislosti od krajiny a kultúrneho kontextu. U nás to však nie je ani zďaleka lepšie.
Na Slovensku sa podľa posledných dostupných údajov rozvádza približne 40 percent manželstiev. Analýza zo sčítania obyvateľov na Slovensku z roku 2021 ukázala, že počet ľudí žijúcich v manželstve klesá takmer vo všetkých krajoch.
Rozvodovosť ovplyvnil aj COVID
Pandémia COVID-19 mala významný dopad na mnohé aspekty života, vrátane rodinných vzťahov a manželstiev. Napriek tomu, že konkrétne údaje sa líšia v závislosti od krajiny, niektoré správy naznačujú, že počet rozvodov mohol počas pandémie stúpnuť.
Nárast rozvodovosti môže byť dôsledkom zvýšeného stresu a tlaku spôsobených pandémiou, ako je napríklad strata zamestnania, finančné problémy, alebo neustále spoločné bývanie s inými rodinými príslušníkmi bez možnosti súkromia.
Po ústupe prvej vlny ochorenia COVID-19 sa úroveň vybavenosti rozvodovej agendy zvýšila, dokonca prekonala rok 2019. V júli 2020 súdy vybavili v rozvodovej agende až 1 240 vecí, takmer o 16 percent viac ako rok predtým a až o 20 percent viac ako v roku 2018. V letných mesiacoch roku 2020 sa celkovo počet pojednávaní významne zvýšil, v porovnaní s rokom 2019 súdy vykonali približne o 5 000 pojednávaní viac.
Mladí ľudia čoraz viac preferujú dlhodobé neformálne vzťahy
Trend odloženého manželstva alebo úplného zrieknutia sa manželstva je viditeľný v mnohých rozvinutých krajinách, vrátane Českej republiky a Slovenska.
Podľa prieskumu Eurostatu z roku 2019 sa priemerný vek prvomanželiek v EÚ zvýšil z 27,9 roka v roku 1990 na 30,6 roka v roku 2018. Priemerný vek prvomanželov stúpol z 30,6 roka v roku 1990 na 33,4 roka v roku 2018. Zo štúdie Pew Research Centre pritom vyplýva, že mladí ľudia v USA tiež čoraz viac preferujú dlhodobé neformálne vzťahy.
Nemusí to však znamenať, že sa ľudia úplne zriekli manželstiev. Mnohí mladí ľudia stále chcú mať stabilné a dlhotrvajúce vzťahy, len si vyberajú iné formy ako tradičné manželstvo, prípadne ho odkladajú na neskorší vek.
Menia sa aj sociálne normy
Dôvodov, prečo ľudia čoraz častejšie odkladajú svadbu a založenie rodiny, môže byť mnoho. Veľa mladých ľudí sa dnes rozhodne pre dlhšie štúdium, prípadne uprednostňujú stabilizovanie svojej kariéry a finančnej situácie predtým, ako sa rozhodnú mať deti.
Menia sa aj sociálne normy. Dnes je vo väčšine spoločností prijateľné a bežné mať deti neskôr. V roku 1970 bol podľa údajov Eurostatu priemerný vek ženy pri narodení prvého dieťaťa v Európe približne 24 rokov. Odvtedy sa tento vek postupne zvyšuje. V roku 2019 bol priemerný vek ženy pri narodení prvého dieťaťa v Európskej únii približne 29,3 roka.
Pokroky v oblasti reprodukčnej technológie vo veľkom umožňujú ľuďom mať viac kontroly nad tým, kedy sa rozhodnú mať deti. Niektorí mladí dokonca uvádzajú, že chcú radšej cestovať, mať viac voľného času alebo dosiahnuť iné osobné ciele skôr, než sa stanú rodičmi.
