Hoci EK sa vyhla kvalitatívnemu hodnoteniu či výberu ponúk do užšieho finále, z poznámok to pre Bratislavu dobre nevyzerá. A vláda ponúka platiť nájomné J&T dva roky.
Európska komisia v sobotu zverejnila vyhodnotenie ponúk jednotlivých krajín na presťahovanie Európskej liekovej agentúry (EMA). Vyhla sa kvalitatívnemu hodnoteniu, známkovaniu ponúk či výberu ponúk do užšieho finále.
Hodnotenie tak predstavuje len krátke zhrnutie jednotlivých ponúk. Ako EK odôvodňuje, ponuky jednotlivých štátov sú v rozdielnej forme, sústreďujú sa na rôzne body a odlišné sú aj v miere detailnosti. Nedá sa preto jednoducho vyhodnotiť, či sú kritériá splnené alebo nie.
Rozhodnú tak ďalšie rokovania všetkých členských štátov v októbri. Definitívne rozhodnutie by malo padnúť v novembri.
Zmena v bratislavskej ponuke
Ministerstvo zahraničných vecí začiatkom júla zverejnilo prezentáciu, v ktorej ako potenciálne sídlo EMA ponúkalo dva projekty, oba v súčasnosti rozostavané. Jedným bol Twin City Tower, ktorý buduje HB Reavis v blízkosti autobusovej stanice Mlynské Nivy a nábrežia Dunaja. Druhým Westend Plazza na Patrónke, ktorú stavia J&T Real Estate.
Do Bruselu však doputoval už len jeden návrh – Westend Plazza.
Zároveň slovenská vláda sľubovala, že ak sa tam EMA presťahuje, dva roky za ňu bude platiť nájomné. Taktiež ponúka, že zafinancuje náklady na úpravu priestorov, údržbu a prevádzku budovy.
Ponúkajú aj viac
EK si ponuky na platenie nájmu vládami všíma a oceňuje ich. Ako uvádza v poznámkach k hodnoteniam, takýto záväzok by pre rozpočet EÚ znamenal vítanú úľavu. Zároveň však poznamenáva, že niektoré štáty ponúkajú nielen obmedzený čas, ale permanentné platenie nájmu. Podľa zverejnených ponúk niektoré štáty sľubujú platiť nájomné na niekoľko mesiacov, ale aj 10, 15 či 25 rokov.
V čom sa môže Bratislava cítiť sebaisto, je požiadavka ľahkej dostupnosti nového sídla EMA z členských štátov EÚ – z trinástich hlavných miest krajín EÚ sa lieta priamo do Bratislavy, zo všetkých do Viedne.
Komisia zdôrazňuje aj nevyhnutnosť dobrej dostupnosti budovy EMA z letiska, o čom by sme mohli v bratislavských zápchach diskutovať dlho.
Najväčší problém? Zamestnanci
Najväčšie riziko však spočíva v odporúčaní EK, aby sa pri hodnotení ponúk kládol dôraz na zachovanie kontinuity práce EMA. Čiže na to, aby si agentúra dokázala udržať dostatok zamestnancov. Interný prieskum medzi zamestnancami EMA ukázal, že do niektorých krajín by sa nebola ochotná presťahovať viac ako polovica pracovníkov.
Podľa portálu Politico je Bratislava štvrtá najhoršia. To by podľa rebríčka, ktorý anonymizovaný zverejnila agentúra, znamenalo, že na Slovensko by sa prisťahovalo len 14 % pracovníkov EMA.
A tak, hoci samotná agentúra nemá slovo v tom, kde bude jej nové sídlo, na základe tohto kritéria napokon môžu o neúspechu Bratislavy aj tak rozhodnúť jej zamestnanci.
Prečítajte si aj: Ako ponuky hodnotí samotná EMA
Náš názor: Ponuka je dobrá, ale prax je život
V suchom vyhodnotení ponúk si EK dala záležať, aby neukázala preferenciu niektorej krajiny.
V prípade Slovenska jej chýbali len detaily technického vybavenia novej budovy, čo však napokon môže byť výhodou – budova je totiž rozostavaná a developer tak môže káble naťahať presne podľa požiadavok EMA.
Komisii tiež chýba informácia o dostupnosti sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti pre rodinných príslušníkov zamestnancov EMA. To by však tiež nemal byť zásadný problém – európske právo na tieto oblasti pamätá.
Ak sa teda pozrieme na vyhodnotenie, zdá sa, že Slovensko si na svojej ponuke dalo záležať, nič nevynechalo ani nezanedbalo. Ak by sa rozhodovalo len od stola, Slovensko by bolo – aj vďaka tomu, že žiadnu európsku agentúru dosiaľ nemá – veľmi vážnym kandidátom.
V praxi to však môže vyzerať úplne inak. Odpor samotnej EMA sa môže ukázať kľúčový. Únia si totiž nemôže dovoliť paralyzovať jednu zo svojich kľúčových inštitúcii. Radšej zrejme prisľúbi štátom bez agentúry, že na ne bude myslieť, keď nejaká nová bude vznikať, ale tentoraz uprednostní čo najhladší – i keď stále problematický – presun do populárnejšieho štátu.
Prečítajte si aj: Problém diskriminácie a Pekná reklama
