Radikalizáciu mladých ľudí má riešiť osobitná legislatíva. Zhodli sa na tom zástupcovia piatich rezortov pri treťom okrúhlom stole na tému Budovanie odborných kapacít a systémovej koordinácie v oblasti prevencie radikalizácie a násilia. Rokovanie sa uskutočnilo 8. apríla v priestoroch ministerstva zdravotníctva.
Okrem ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD) si za okrúhly stôl sadol aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD), minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD), štátny tajomník rezortu spravodlivostiMichal Sedliak a štátny tajomník ministerstva práceMarián Valentovič. Spoločne sa zhodli na tom, že radikalizácia a deradikalizácia sú samostatné špecializované oblasti, ktoré je nutné upraviť osobitnou legislatívou.
Vytvorenie systému psychosociálnej podpory
Šaško priblížil, že rezort zdravotníctva neprichádza s bezpečnostným ani represívnym riešením témy radikalizácie. Príspevok ministerstva spočíva vo vytvorení systému psychosociálnej podpory v oblasti duševného zdravia.
IP-čko otvára aj tému umelej inteligencie. Mladí ju využívajú ako psychológa, môže to však byť dvojsečné
„Tento systém má posilniť bezpečné prostredie, vzťahy, odolnosť, dostupnosť pomoci, a tým znižovať aj časť rizikových faktorov radikalizácie. V rámci predchádzania radikalizácie mladých ľudí treba vybudovať systém psychosociálnej podpory v oblasti duševného zdravia a fondu, prostredníctvom ktorého bude možné financovať preventívne, komunitné a skupinové služby znižujúce rizikové faktory radikalizácie, pričom samotná radikalizácia bude upravená osobitnou legislatívou,“ vysvetlil Šaško.
Rezort doplnil, že Fond na podporu duševného zdravia má financovať služby, ktoré dnes preukázateľne chýbajú a zároveň určiť podmienky, za akých ich bude možné podporiť. Nejde tak o paralelný systém voči zdravotníctvu, ale o nástroj na jeho doplnenie. Na potrebu rýchleho a koordinovaného postupu nadväzuje podľa slov ministerstva aj pripravovaný legislatívny rámec.
Duševné problémy ako najväčší zdroj agresivity
Minister školstva zdôraznil, že si nemôžu dovoliť stratiť ani jeden ďalší rok, pretože ide o budúcnosť celej generácie. „Preto dnes predstavujeme prvý návrh zákona o prevencii radikalizácie detí a mládeže, ktorý prináša integrovaný prístup k tomuto problému. Reagujeme na realitu, že radikalizácia detí sa dnes deje najmä v online priestore a najväčším zlyhaním je, že ju zachytávame neskoro,“ doplnil Drucker s tým, že nový návrh preto prepája prevenciu, včasnú identifikáciu aj odbornú intervenciu a posilňuje spoluprácu štátu, samospráv, odborníkov aj rodín. „Toto nie je politická debata, ale ochrana detí – a naším cieľom je konať včas,“ vyhlásil Drucker.
Komisár pre deti Jozef Mikloško je presvedčený, že duševná nepohoda a duševné problémy detí a mládeže sú najväčším zdrojom agresivity a radikalizácie, z čoho následne pramenia pocity ohrozenia.
„Prezentovali sme výsledky výskumu medzi mladými, ktorý tiež poukázal na to, aký dôležitý je pre deti a mladých práve pocit bezpečia. Na VIII. Zasadnutí Parlamentu detí a mládeže sme sa na základe návrhu mladých ľudí rozhodli, že vypracujeme návrh prvej psychologickej pomoci, ako základného nástroja eliminácie duševnej nepohody v detských a mládežníckych kolektívoch,“ priblížil Mikloško.
Radikalizácia mladých nezačína násilím
Ministerstvo zdravotníctva dodalo, že pripravovaná legislatíva má vytvoriť funkčný rámec spolupráce medzi rezortmi a zefektívniť zdieľanie údajov tak, aby sa dali problémy identifikovať v ranných štádiách. Súčasťou je aj budovanie systému psychosociálnej podpory, ktorý doplní systém zdravotnej a sociálnej starostlivosti.
Prax podľa Mareka Madra z poradenského centra IPčko ukazuje, že radikalizácia mladých nezačína násilím, ale tým, ako premýšľajú o sebe, o druhých a o svete. A práve toto je fáza, v ktorej systém zlyháva, reaguje neskoro a nie je dostatočne prepojený.
Vláda chce zasiahnuť proti radikalizácii mladých, pripravuje nový zákon a silnejšiu koordináciu ministerstiev – FOTO
„Mladí ľudia sa pritom postupne strácajú zo systému, buď sa k pomoci nedostanú včas, alebo z nej vypadnú, hoci sú v kontakte s rôznymi službami. Zároveň sa veľká časť týchto procesov odohráva v online priestore, kde systém stále nie je dostatočne prítomný,“ vysvetlil Madro, ktorý vníma potrebu systému, ktorý bude spolupracovať, dokáže mladých udržať v procese pomoci a pracuje nielen so symptómami, ale aj s presvedčeniami. V opačnom prípade podľa neho budeme naďalej dobiehať dôsledky namiesto ich predchádzaniu.
„Tieto okrúhle stoly vnímam ako dôležitý krok k zmene. Približujeme sa ku konkrétnej podobe riešenia, ktoré má ambíciu koordinovane a systematicky zachytávať rizikové situácie a ponúkať mladým ľuďom včasnú a dostupnú pomoc,“ doplnil Madro.
Problematika duševného zdravia je širšia téma
Rezort zdravotníctva podotkol, že problematika duševného zdravia je širšia téma, ktorá sa týka bezpečia, stability, vzťahov, rešpektu, schopnosti hovoriť o ťažkostiach a dostupnosti podpory. Národný program duševného zdravia uvádza, že systém starostlivosti o duševné zdravie musí fungovať ako pyramída.
Duševné zdravie mladých sa zhoršuje, systém podľa odborníkov potrebuje lepší zber dát aj rešpektujúci dialóg dospelých
Dve až šesť percent ľudí potrebuje psychiatra, 20 až 25 percent ľudí potrebuje špecializované alebo všeobecné nešpecializované služby a približne 75 percent ľudí potrebuje inú vrstvu pomoci, či už komunitnú, preventívnu alebo podpornú. Práve táto vrstva musí byť podľa ministerstva systematicky zakotvená, a to s cieľom včasného zachytenia problému a zníženiu rizika zhoršovania.
Vzniknúť tak majú služby, ktoré sa postarajú o osvetové a preventívne aktivity, zlepšovanie základných zručností pomoci, peer podporu a prácu so zažitou osobnou skúsenosťou, skupinové aktivity a odborné workshopy, neklinické poradenstvo a ďalšie formy individuálnej a skupinovej pomoci. Podpora má byť pritom určená nielen mladým, ale aj rodičom či učiteľom.
