Čo robiť, keď príde tornádo: Rady od záchranárov, ako sa ochrániť či ošetriť rany v prípade zranenia

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Česko, tornádo, kostol
Poškodený kostol po tornáde v dedine Hrušky v okrese Břeclav Foto: SITA/Vaclav Salek/CTK via AP

Štvrtkové búrky a tornádo, ktoré zasiahlo mestá a dediny na južnej Morave, zanechalo za sebou minimálne päť obetí a stovky zranených. Veterný vír, ktorý sa prehnal Břeclavskom a Hodonínskom, spôsobil tiež obrovské škody.

Vznik tornáda takejto sily v strednej Európe je pritom zriedkavou udalosťou, s ktorou sa záchranné zložky málokedy stretávajú. Okrem hasičov na mieste zasahovali aj kynológovia, ktorí vyhľadávajú ľudí v sutinách, a ženijné jednotky armády.

Pomoc našim západným susedom ponúklo aj Ministerstvo zdravotníctva SR, ktoré vyslalo sedem ambulancií záchrannej zdravotnej služby (ZZS) z Bratislavy a ďalšie štyri z trnavského regiónu, ako informovala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.

Ďalšia rana

Bezprostredne po udalosti ponúklo pomoc aj vedenie nemocnice v Skalici, a to vo forme okamžitého nasadenia jednotiek záchrannej služby. Nemocnica vyčlenila aj kapacity na prijatie zranených, ako informovala hovorkyňa Martina Pavliková.

„S obrovskými obavami sme sledovali tragédiu, ktorá tak devastujúco zasiahla ľudí neďaleko od našich hraníc. Po pandémii je to ďalšia nečakaná rana,“ uviedol na margo situácie riaditeľ Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Skalici Jakub Rybár.

Rovnako sú pripravené prijať pacientov aj nemocnice v Myjave, Malackách a Bratislave. Pripravené sú aj desiatky hasičov, desať horských záchranárov – psovodov, ako aj štyria psovodi Policajného zboru SR, aby mohli okamžite vyraziť do postihnutých miest.

Vyčíňanie živlov

Na vyčíňanie prírodných živlov, najmä vody, sme na Slovensku pomerne zvyknutí. Ničivú víchricu sme však naposledy zažili v roku 2004 vo Vysokých Tatrách, kedy v istom bode a okamihu dosiahla rýchlosť vetra až 230 kilometrov za hodinu.

Škody, ktoré víchrica napáchala, však boli hlavne na majetku. Na ploche dvanásť až trinásťtisíc hektárov vietor vyvrátil 2,5 až tri milióny kubických metrov drevnej hmoty v šírke 2,5 až päť kilometrov.

Ľudské obete však neboli, našťastie, žiadne. Jedným z dôvodov je zrejme aj to, že ľudia v Tatrách žijú v náročnom prostredí a na výkyvy počasia sú zvyknutí. V Spojených štátoch majú pre takéto situácie vypracovaný plán.

Plán záchrany

Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) na svojich stránkach uvádza niekoľko tipov, ako sa na príchod tornáda pripraviť. V prvom bode je dôležité si veci premyslieť, hlavne možnosti, kam sa dá s rodinou, prípadne s domácimi zvieratami ukryť.

V prípade, že vonku vyčíňa prudký vietor a existuje riziko vzniku tornáda, je dobré zhromaždiť vodu a lieky, prípadne trvanlivé potraviny, ale aj baterku na svietenie či akýkoľvek elektronický prístroj, s ktorým sa dá spojiť s okolitým svetom.

Dôležité je tiež sledovať okolie. Tornáda vznikajú extrémne rýchlo, preto si treba všímať farbu oblohy, mraky aj zvuky. Ak je obloha tmavá, až do zelena, veľké mraky sa držia veľmi nízko nad zemou, padajú veľké krúpy alebo počuť hlasný rev, treba sa skryť.

Kam sa ukryť

Dôležitou kapitolou je aj vedieť, kam je vhodné sa skryť. Ideálne je ostať v miestnosti bez okien, ktorá je na prízemí, prípadne v suteréne alebo pivnici. Pre vyššiu ochranu je vhodné byť schovaný pod pevným stolom a zakryť si telo dekou, spacím vakom alebo matracom.

Nebezpečné je takisto ostať sedieť v aute. Tornádu sa nedá vyhnúť, často mení nečakane smer, nedá sa ani predbehnúť. Ak sa dá, treba s autom zájsť pod most či do iného krytého priestoru.

Ak sa stane, že sa vy alebo niektorý člen rodiny zraní, treba postupovať podľa pokynov, ktoré pre portál vZdravotníctve.sk zhrnul Viktor Wurm zo Záchrannej služby Košice.

Ošetrenie

„Pri živelnej katastrofe so silou, akú malo tornádo v Česku, vznikajú poranenia následkom lietania a silných nárazov ťažkých predmetov či pádu človeka,“ vysvetľuje Wurm. Pacienta je v takom prípade potrebné dôkladne vyšetriť v nemocnici.

Na mechanizmus vzniku úrazu má často vplyv pomerne veľká sila vetra, okrem povrchových poranení a zlomenín končatín, je potrebné rátať aj s možnými vážnejšími alebo vnútornými poraneniami, takisto s vážnejšími poraneniami pri úderoch do hlavy.

Ak sa však aktuálne do nemocnice dostať neviete, prvú pomoc viete poskytnúť aj sami. „Odreniny je potrebné vydezinfikovať a prekryť sterilným krytím. Pri zlomeninách dolných končatín, ak je to možné, poranenú nohu fixovať k zdravej,“ dodáva Wurm.

Pri zlomenej ruke sa zase odporúča urobiť pacientovi záves s použitím trojrohej šatky, prípadne sa dá vyrobiť z odevu. Stále však platí, že v prípade podozrenia na zlomeninu je potrebné pacienta previezť na ďalšie vyšetrenia do nemocnice hneď, ako sa bude dať.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Martina PavlikováViktor WurmZuzana Eliášová
Firmy a inštitúcie CDC Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôbFNsP Skalica Nemocnica s poliklinikou SkalicaZáchranná služba KošiceZZS Záchranná zdravotná služba