Popôrodné obdobie sa často opisuje ako najkrajší čas v živote ženy. Lenže realita môže byť oveľa temnejšia. Niektoré matky po pôrode nezažívajú len únavu, plačlivosť či známe „baby blues“, ale stav, pri ktorom sa im začne rozpadať kontakt s realitou. Počujú hlasy, majú desivé predstavy, trpia paranojou, nespia celé noci a samy nemusia rozpoznať, že potrebujú okamžitú pomoc.
Hovorí sa tomu laktačná psychóza, no odborníci upozorňujú, že presnejší názov je popôrodná psychóza. Dojčenie totiž nie je jej príčinou, hoci práve tento mýtus stále mnohým ženám ubližuje. Ide o zriedkavý, no vážny psychický stav po pôrode, ktorý môže ohroziť matku aj dieťa a pri ktorom rozhodujú hodiny, nie týždne čakania.
V rozhovore s lekárkou, laktačnou poradkyňou a zástupkyňou o.z. MAMILA MUDr. Luciou Hasonovou sa pozrieme na to, ako rozlíšiť bežné vyčerpanie od varovných príznakov popôrodnej psychózy a prečo si žena často sama neuvedomuje, že sa s ňou deje niečo nebezpečné.
Čo má urobiť partner či rodina, keď sa matka po pôrode začne správať „zvláštne“? Hovorí aj o tom, prečo by sme mali prestať romantizovať materstvo ako obdobie čistého šťastia, a akú úlohu zohráva v prvých týždňoch po pôrode spánok, bezpečie a podpora blízkych.
Laktačná psychóza alebo popôrodná psychóza je zriedkavá, no môže byť život ohrozujúca pre matku a dieťa. Prečo je tento psychický stav taký závažný?
Slovné spojenie laktačná psychóza bolo nahradené vedeckým termínom popôrodná psychóza. Ide o psychózu, ktorá sa vyskytuje po pôrode, ale nesúvisí s dojčením či tvorbou materského mlieka. Toto je dôležité, lebo pomenovanie „laktačná psychóza“ vytvára predstavu, že je na vine dojčenie. A ešte aj dnes si niektorí ľudia mylne myslia, že dojčenie k vzniku psychózy prispieva alebo je prekážkou pre duševné zdravie či zlepšenie duševného stavu ženy. Nič by nemohlo byť ďalej od pravdy, pretože dojčenie podporuje duševné zdravie.
Deti narodené plánovaným cisárskym rezom majú nižší kortizol aj po rokoch, ukázal výskum
Pôporodná psychóza je závažná, pretože sa môže vyskytnúť už veľmi skoro po pôrode, môže prísť aj pomerne náhle a môže ohroziť bezpečnosť matky alebo dieťaťa. Tým, že je pomerne raritná, tak ľudia nemusia vedieť rozoznať, že je stav vážny, alebo môžu dúfať, že o nič kritické nejde a že sa to zlepší. Nemusí to vedieť zhodnotiť ani samotná žena. Napriek tomu je potrebné zareagovať rýchlo.
V čom sa líši od popôrodnej depresie?
Pri popôrodnej psychóze môže ísť o príznaky, ktoré sa pri popôrodnej depresii nevyskytujú, ako napríklad to, že sa môžu objavovať halucinácie, bludy, dezorientácia, strata kontaktu s realitou, videnie alebo počutie vecí, ktoré neexistujú, počutie „hlasov“, iracionalita, paranoja, predstava, že človeka niekto prenasleduje, extrémna aktivita alebo manické správanie.
Daný človek môže veľa rozprávať, hoci jeho rozprávanie môže obsahovať aj absurdné predstavy. Okrem toho pri ženách po pôrode nemusí byť jednoduché vidieť, že trpia nespavosťou ako jedným z príznakov, lebo to môže byť vnímané ako súčasť starostlivosti o dieťa. Neschopnosť spať, hoci dieťa spí, zmätenosť či výkyvy a zmeny nálad sú však varovným znakom. Ak sa blízkym či okoliu ženy čokoľvek nezdá, je dôležité nenechávať ženu samu a byť pri nej a zaistiť odbornú pomoc.
Vy ako laktačná poradkyňa často vidíte ženy veľmi krátko po pôrode. Aké správanie matky by vás okamžite znepokojilo, že nejde len o únavu alebo tzv. “baby blues”?
Všetko, čo sa vymyká z bežného rozprávania a správania žien po pôrode, ktoré ako laktačné poradkyne dobre poznáme. Laktačné poradkyne MAMILY často spoznávajú ženu už pred pôrodom v kurzoch predpôrodnej prípravy na dojčenie. Ak sa s ňou stretnú po pôrode, môžu už vedieť, ako sa bežné správa, a snažiť sa odlíšiť bežnú únavu a vyčerpanie od toho, že žena reálne už niekoľko nocí nespala, ani vtedy, keď bábätko spí.
Gynekológ vyvracia najčastejšie mýty o tehotenstve: Ako je to so sexom a zakázanými potravinami? - ROZHOVOR
Sledujú rozprávanie ženy, a keďže vedia, ako ženy typicky opisujú udalosti okolo pôrodu, spánku, dojčenia a starostlivosti o dieťa, tak si môžu všimnúť odlišnosť v rozprávaní, pri ktorom žena pôsobí dezorientovane, paranoidne, hovorí o veciach, ktoré neexistujú, počuje hlasy alebo vidí obrazy, je mimoriadne náladová, neobvykle sa správa k dieťaťu, hovorí veci, ktoré zjavne nesúvisia s realitou. A ďalší znak? Z konverzácií s ľuďmi so psychózou v snahe pomôcť im odchádzate nesmierne emočne a psychicky vyčerpaní.
Ako by mala rodina reagovať, ak má pocit, že sa žena po pôrode „správa zvláštne“, až tak, akoby bola odrezaná od reality?
Nenechať v tom ženu samu. Nenechať na ňu celú starostlivosť o bábätko. Nezľahčovať to. Nepodceniť to. Nemyslieť si, že to chce čas. Nebáť sa konať. Neváhať. Nemyslieť si, že to bude dobré samo od seba. A hlavne to nepopierať a nebáť sa vyhľadať pomoc. Neodkladať vyhľadanie pomoci a nenechať v tom ženu samu. Nečakať na to, že podnet vyjde od nej.
Môže žena s popôrodnou psychózou sama rozpoznať, že sa s ňou deje niečo vážne, alebo je často odkázaná na to, aby si zmenu všimlo okolie?
Práve preto, že žena sama nemusí poznať, že sa deje niečo vážne, alebo toto poznanie môže prísť, až keď už je veľmi zle, je dôležité, aby rodina, blízki a okolie nepodceňovali stav ženy. Žena môže vnímať zmenu, môže si niektoré veci uvedomovať, ale mnoho z toho uvedomenia prichádza až spätne alebo až keď dostane pomoc.
Meškanie menštruácie, priberanie, únava: PCOS sa často odhalí až vtedy, keď žena nemôže otehotnieť - ROZHOVOR
Na druhej strane žena niekedy o pomoc volá, ale nie je tam nikto, kto by sa o ňu postaral – napríklad žena hovorí o tom, čo sa v nej odohráva, ale napriek tomu, že žiada o pomoc, tak je od rána do večera na všetko doma sama, nikto jej nepomôže, nenavarí, nepostará sa o bábätko, nevytvorí jej čas pre ňu.
Ako môžu blízki bezpečne otvoriť citlivú tému psychického stavu matky bez toho, aby ju vystrašili alebo v nej vyvolali pocit, že je zlá mama?
Tým, že ju nechajú rozprávať a budú sa zaujímať o to, ako sa cíti, čo sa v nej odohráva, ako spí, ako sa stíha najesť, či niečo nepotrebuje, ako trávi deň a noc. Celkovo je dôležité prestať používať termín „zlá mama“.
Výraz „zlá mama“ nemá žiadnu súvislosť s tým, aké situácie v oblasti duševného zdravia či dojčenia žena práve zažíva. Keď nechceme ženu vystrašiť, tak nepoužívajme hodnotiace výrazy a miesto toho jej vytvárajme bezpečie a ponúkajme svoj čas, prítomnosť a pomoc.
Prečo sa matky boja priznať desivé myšlienky?A čo by ste chceli odkázať ženám, ktoré sa boja priznať, že po pôrode necítia šťastie, ale strach, odpor, prázdno?
Ženy sa môžu báť odsúdenia, môžu sa cítiť zahanbené, môžu sa porovnávať s ostatnými ženami, môžu mať predstavu, že to musia zvládnuť samy, alebo nemajú nikoho, komu by sa odvážili zdôveriť, môžu mať strach z toho, čo bude ďalej, z toho, že prídu o kontakt s dieťaťom alebo že budú musieť prestať dojčiť.
Pôrodná dula o realite tehotenstva a pôrodu: Čo ženy skutočne prežívajú za zatvorenými dverami? - ROZHOVOR
Aj preto je dôležité vytvárať pre ženy prijatie a bezpečie, aby mohli hovoriť o všetkom tak, ako to skutočne vnímajú a cítia. Pocity a prežívanie sa nedajú nadiktovať ani vnútiť. Ženy majú právo hovoriť o tom, aké emócie zažívajú bez odsudzovania. Pocity strachu, osamelosti, odporu, nevraživosti, chuti od všetkého utiecť sú rovnako validné a reálne ako pocity šťastia či nadšenia. Je dôležité, aby sa ženy obklopovali ľuďmi, ktorí toto chápu, a aby nestrácali čas vysvetľovaním ľuďom, ktorí ich odsudzujú.
Aké praktické veci môže rodina urobiť hneď v prvých dňoch po pôrode, aby znížila riziko úplného psychického zrútenia matky?
Postarať sa o ženu a odbremeniť ju. Čo najviac znížiť psychickú aj fyzickú záťaž. Nedovoliť, aby na všetko zostala sama. Žena po pôrode potrebuje okolo seba ďalších dospelých ľudí, ktorí jej budú pomáhať, starať sa o ňu, pomôžu jej, budú jej prinášať jedlo, nákupy, vypraté oblečenie a zaistia, aby mala priestor na odpočinok, regeneráciu a spánok.
Rodina môže tiež zaistiť, že žena veľmi skoro po pôrode dostane pomoc od laktačnej poradkyne MAMILY, a to hneď po príchode z pôrodnice, pretože ak žena vyrieši problémy s dojčením a nebude mať počas dojčenia bolesti, tak pohodové dojčenie je kľúčový faktor pre prevenciu popôrodnej depresie aj psychózy. Ak sa dá v prevencii urobiť niečo významné, tak sú to dva faktory: spánok ženy a bezproblémové dojčenie.
Môže k stavu prispieť aj tlak povinností, ktoré ženu čakajú po pôrode, alebo výskyt ochorenia čisto náhodný a nedá sa mu predísť?
V tejto súvislosti sa začína hovoriť o evolučnom nesúlade. Evolučným nesúladom sa myslí to, čo ženy po pôrode kedysi v dávnej minulosti zažívali, a to, čo zažívajú po pôrode dnes. Starostlivosť o bábätko kedysi nebola iba úloha izolovanej ženy, ktorá zostane sama. Ľudia sú od podstaty sociálne bytosti a starajú sa o deti spoločne. Majú kolektívnu reprodukčnú zodpovednosť.
Zdravie dieťaťa sa nezačína tehotenským testom: Kľúčové sú mesiace pred počatím, hovorí lekárka - ROZHOVOR
Pri starostlivosti o bábätko sa strieda viacero dospelých ľudí, žena má špeciálne v prvých týždňoch nárok na odpočinok a spánok. Ženy dnes môžu mať pocit, že ako matky musia všetko zvládnuť samy a podať čo najlepší výkon. Nemusia. Tiež sa dnes z kolektívnej starostlivosti o ženu a bábätko stratila automatická zručnosť a poznanie ako dojčiť s ľahkosťou. A ak ženy prichádzajú o dojčenie, tak prichádzajú aj hormonálnu stabilitu a podporu, ktorú ich duševnému zdraviu dojčenie poskytuje.
Viete nám opísať najsilnejšie prípady laktačnej psychózy, ktoré ste pri ženách zažili? Ako sa ich stav prejavoval?
Každý prípad popôrodnej psychózy je veľmi silný a natrvalo sa vám vpíše do pamäti. Mala som klientku so 4-mesačným bábätkom, ktorá si ma zavolala, pretože sa zmenilo správanie bábätka pri dojčení a bábätko sa odťahovalo od prsníka, plakalo, bolo nespokojné a bolo ťažké ho dostatočne nadojčiť.
Počas rozhovoru so ženou sa okrem ťažkostí s dojčením ukázalo, že žena sa bojí, že jej niekto chce ublížiť, hovorila o tom, že všetci susedia si zapisujú, koľkokrát za noc jej bábätko plače, že chodia k jej dverám počúvať, čo sa u nej v byte deje, že už prišla na to, prečo pri vchode do činžiaku vždy niekto stojí – lebo sleduje, či bábätko na prechádzku dostatočne obliekla a že ju určite nahlasujú pediatričke. Na záver rozprávania spomenula, že sa bojí jesť potraviny, ktoré má v chladničke, lebo ich v noci niekto vymieňa za potraviny, ktoré dojčiace ženy nesmú jesť.
Dieťa po tridsiatke? Psychologička vysvetľuje, prečo je to pre mnohé ženy najlepší čas - ROZHOVOR
Manžel tejto ženy bol kamionista a chodil domov iba na víkendy, takže bola celý týždeň úplne sama a to už od príchodu z nemocnice. Cez víkend sa s manželom vždy hádali ohľadne starostlivosti o bábätko, pretože manžel málo poznal správanie bábätka, ktoré sa navyše každý týždeň rýchlo menilo, a bol mimoriadne citlivý na plač bábätka. Keď manželovi hovorila o svojich pocitoch, odpovedal jej, že to zvládla každá žena a teda to zvládne aj ona. Tvrdil, že sa má prestať ľutovať, lebo dnes to v živote nemá nikto ľahké.
Môže byť rozhodnutie prestať dojčiť v niektorých prípadoch súčasťou záchrany psychického zdravia matky?
Záchrana psychického zdravia matky je kľúčová. Rozhodnutie prestať dojčiť má v rukách každá žena a malo by sa diať na základe dostatočných informácií. Napríklad aj o tom, že dojčenie a duševné zdravie nie sú v protiklade. Dojčenie nespôsobuje ani nezhoršuje popôrodnú depresiu či psychózu.
Naopak, hormóny spojené s dojčením podporujú stabilizáciu nálady, duševnú pohodu, uvoľnenie a znižujú stres. Málo sa hovorí o tom, ako veľmi sa ženám vnucuje predstava, že práve dojčenie je príčinou zhoršenia duševného stavu a že sa budú cítiť lepšie, ak dojčiť prestanú. Zlepšenie psychického zdravia ženy a dojčenie si však nijako neodporujú. Práve naopak, súčasťou plánu pomoci žene s popôrodnou psychózou či depresiou by malo byť aj udržanie dojčenia.
„Milujem svoje dieťa, ale som na dne“: Prečo je materská dovolenka často zdroj stresu a úzkosti? - ROZHOVOR
Toto je známe v mnohých krajinách sveta, napríklad vo Veľkej Británii, kde začali budovať nemocničné jednotky psychiatrickej starostlivosti, v ktorých žena nie je hospitalizovaná sama, ale spolu s bábätkom a sprievodcom, ktorý sa oň stará. To jej zároveň umožňuje pokračovať v dojčení. Takáto jednotka existuje už aj v Českej republike.
Mali by sme podľa Vás prestať romantizovať materstvo ako obdobie čistého šťastia a viac hovoriť aj o stavoch, ktoré môžu byť nebezpečné?
Mali by sme urobiť tri veci: prestať ženy odsudzovať a hodnotiť; viac sa osobne spolu s našimi deťmi a dospievajúcimi zapájať do starostlivosti o bábätká a malé deti tak, aby nás materstvo nezastihlo nepripravené a bez skúseností s bábätkami a vytvárať si okolo seba skupinu ľudí, ktorá nám rozumie, prijíma nás a chráni nás pred tým, aby sme v materstve boli na všetko samy. Je kriticky dôležité vedieť o stavoch, ktoré môžu byť nebezpečné. To, že tieto vedomosti máme, môže znamenať záchranu života alebo to, že nebudeme ľahostajní voči tomu, ako sa ženy cítia.
Ak žena prekoná vážnu psychickú krízu po pôrode, ako sa môže s pocitom bezpečia vrátiť k dojčeniu alebo blízkosti s dieťaťom?
Vďaka citlivému prístupu. Tým, že jej dáme pocítiť, ako veľmi nám na nej záleží. Tým, že miesto tlaku či pocitu viny bude žena zažívať prijatie, pochopenia a bezpečie. V laktačnom poradenstve jej môžeme ukázať, ako môže v dojčení pokračovať alebo sa k dojčeniu vrátiť tak, aby jej dojčenie fungovalo.
Čoraz viac mladých ľudí deti vôbec nechce: Nejde o rozmar, najčastejšie dôvody vás prekvapia - ROZHOVOR
Laktačné poradkyne MAMILY môžu ženám ukázať, aké kroky môže urobiť na to, aby si budovala blízky vzťah s dieťaťom – napríklad vďaka jednoduchým veciam: vysvetlenie správania bábätka, signálov, ktoré bábätko dáva, ukážka toho, čo robiť, aby sa plačúce bábätko upokojilo, ako využívať kontakt koža na kožu pri väčšom bábätku na vytváranie vzájomných dobrých pocitov, ako do starostlivosti o bábätko zapojiť aj ďalších ľudí a čo ich naučiť.
V dnešnej dobe viac ako kedykoľvek predtým ženy potrebujú počuť, že dojčením neubližujú sebe, svojmu duševnému zdraviu alebo svojmu dieťaťu.
