Počatie, tehotenstvo, pôrod a materstvo sú témy, ktoré sa týkajú nás všetkých. Nielen žien, ktoré práve čakajú dieťa alebo ho už majú v náručí, ale aj partnerov, rodín a celej spoločnosti. „Pri pôrode sa totiž nerodí len dieťa. Rodí sa matka. A rodí sa aj otec. Rodí sa celá rodina,“ hovorí dula a regresná terapeutka Alexandra Zimanová.
O týchto dôležitých témach sa však často hovorí najmä z medicínskeho pohľadu. Menej už o tom, čo sa deje v psychike ženy počas tehotenstva, aké strachy si nesie do pôrodnice a prečo si mnohé ženy odnášajú z pôrodu často aj traumatický zážitok, ktorý v nich doznieva ešte roky.
Pôrod nie je len fyziologickým procesom, ale hlbokou skúsenosťou, ktorá môže ženu posilniť, ale aj zanechať zranenia. To, ako žena prežíva tehotenstvo a pôrod, má pritom zásadný vplyv na jej vstup do materstva aj na vzťah k dieťaťu.
Alexandra Zimanová pracuje ako pôrodná dula. Sprevádza ženy a páry od vedomého počatia, cez tehotenstvo a pôrod až po obdobie po narodení dieťaťa. V rozhovore vysvetľuje, ako sprevádza ženy a páry celou cestou k vysnívanému bábätku. V rozhovore sa dozviete aj:
- aký je rozdiel medzi dulou a pôrodnou asistentkou,
- čo je to vedomé počatie,
- či sa dá prekonať strach z pôrodu,
- ako prácu duly vnímajú muži,
- v čom je výnimočný nemedikovaný pôrod,
- kedy veta„buď šťastná, máš zdravé dieťa“môže ublížiť,
- s čím ženy po pôrode bojujú najviac,
- akú úlohu má pri pôrode partner a prečo to nie je len o žene.
Čomu sa venujete a ako by ste opísali svoju prácu žene, ktorá o dule nikdy nepočula?
Pracujem ako pôrodná dula. Okrem toho som regresná terapeutka a lektorka a v minulosti som sa venovala aj joge, dnes už nie aktívne. Ako dula sa špecializujem najmä na tému vedomého počatia, teda na obdobie ešte pred samotným tehotenstvom. Ja sama sa rada označujem skôr ako sprievodkyňa.
Koho najčastejšie sprevádzate a v akých fázach života vás ženy a páry vyhľadávajú?
Pracujem so ženami a pármi už od fázy plánovania dieťaťa – či už prirodzene, alebo v období, keď sa im nedarí otehotnieť. Sprevádzam ich tehotenstvom, prípravou na pôrod, popôrodným obdobím aj rodičovstvom. Súčasťou mojej práce je aj spracovanie pôrodných príbehov a sprevádzanie pri stratách v tehotenstve či krátko po pôrode.
Meškanie menštruácie, priberanie, únava: PCOS sa často odhalí až vtedy, keď žena nemôže otehotnieť - ROZHOVOR
Keď sa bábätko nedarí alebo pár prežíva stratu, je tam veľa emócií a otázok – a aj o tom sa spolu veľa rozprávame. Vďaka tomu, že som regresná terapeutka, prepájam tieto témy s celým životom človeka – s jeho príbehmi, skúsenosťami a vnútorným prežívaním. Veľmi veľa sa venujem psychike, pretože práve tá má obrovský vplyv na prežívanie pôrodu. Pripravujem ženy aj na rôzne scenáre – vrátane cisárskeho rezu alebo komplikácií. Pracujem veľmi individuálne, pretože každá žena a každý pár má iný príbeh, iné zranenia a potreby.
Ako ste sa k tejto práci dostali?
Bol to postupný proces. Úplne prvé, čomu som sa začala venovať, bola joga a veľmi ma to prirodzene ťahalo k práci s tehotnými ženami. Urobila som si potrebné licencie a začala viesť tehotenskú jogu. Cítila som, že ženám chýbajú informácie a podpora.
Preto som si k pôrodom začala pozývať dulu z Bratislavy, aby ženám rozprávala o príprave na pôrod. Keď som ju pozorovala, uvedomila som si, že túto prácu dokážem robiť aj ja. Nasledovali výcviky a školenia, aby som sa mohla stať dulou. A práve moje vlastné pôrody boli momentom, keď som si povedala, že tejto téme sa chcem venovať hlbšie a komplexnejšie.
Pracujete skôr so ženami alebo s pármi?
Primárne sa špecializujem na párové sedenia. Je pre mňa dôležité, aby bol do procesu zapojený aj muž, ak je to možné. Mám však aj klientky, ktoré chodia samy. Nikdy nikoho neodmietam, vždy záleží od konkrétnej situácie. Stáva sa, že ku mne príde aj širšia rodina – žena s mamou, sestrou, výnimočne sa pripravuje celá rodina.
Som tam pre tých, ktorí podporu potrebujú. Ak je však pár spolu a partner má záujem byť pri pôrode, má obrovský zmysel, aby sa zúčastňoval sedení. Pripravujem ho na jeho rolu, vysvetľujem mu, čo sa počas pôrodu deje, ako môže žene pomôcť a podporiť ju.
Ako vašu prácu vnímajú muži?
Moje skúsenosti s mužmi sú veľmi pozitívne. Muži sa pýtajú, zaujímajú sa, chcú porozumieť tomu, čo sa bude diať. Dokonca sa mi už stáva, že ma kontaktujú priamo oni. Je zaujímavé sledovať, ako sa úloha mužov pri pôrode mení.
Kedysi boli z pôrodov úplne vylúčení, no historicky to tak nebolo vždy – v minulosti sa často stávalo, že ženy rodili doma a dieťa sa narodilo doslova mužovi do rúk. Až neskôr, vplyvom spoločenských zmien, vojen a inštitucionalizácie pôrodu, sa muži z tohto procesu vytratili.
Čím je vaša úloha iná než úloha pôrodnej asistentky?
Pôrodná asistentka je zdravotníčka, vysokoškolsky vzdelaná odborníčka, ktorá vedie samotný pôrod, vykonáva vyšetrenia a medicínske úkony. Dula zdravotníčkou byť nemusí – jej úloha je úplne iná. Dula ženu nevyšetruje, nerobí medicínske zásahy. Je psychickou a fyzickou oporou. Zásadný rozdiel je aj v kontinuite – pôrodné asistentky sa striedajú na smenách, zatiaľ čo dula je s párom počas celého pôrodu.
Zdravie dieťaťa sa nezačína tehotenským testom: Kľúčové sú mesiace pred počatím, hovorí lekárka - ROZHOVOR
Pozná ženu, má s ňou vybudovaný vzťah, vie jej pomôcť udržať pocit bezpečia, vysvetľovať situácie, prekladať odborný jazyk, chrániť jej priestor. Pracujeme s masážami, rebozom, dychom, aromaterapiou – každá dula prináša do procesu niečo svoje.
Aké máte skúsenosti so spoluprácou v slovenských pôrodniciach? Akceptujú sa u nás pri pôrode aj duly?
Momentálne ja osobne chodím častejšie do Česka. Mám to tam rada, lebo duly sú tam brané veľmi prirodzene – vážia si ich a vnímajú ich prítomnosť ako pomoc. Je to cítiť aj v atmosfére: keď príde dula, personál je často rád, že tam je niekto, kto pozná ženu a vie ju podporiť.
Na Slovensku sa veci menia – nemôžem povedať, že nie. Pôsobím v tejto oblasti už roky, takže vidím progres. Je síce pomalší, ale je. Už veľa dúl sprevádza ženy aj v slovenských pôrodniciach a aj ja som už bola pri pôrodoch u nás. Stále však cítim, že v niektorých zariadeniach úplne nerozumejú, kto dula je a čo vlastne robí, a preto sa na nás ešte pozerajú trochu „cez prsty“. No verím, že časom to bude lepšie a lepšie.
Chodia za vami aj ženy, ktoré ešte len chcú otehotnieť. Spomínate aj vedomé počatie – čo to znamená?
Áno, chodí ku mne veľa párov, ktorým sa bábätko buď nedarí, alebo sa len pripravujú a premýšľajú, kedy a ako do toho vstúpiť. Vedomé počatie pre mňa znamená, že do témy vstupujem vedome: viem, že dieťa chceme, tešíme sa naň a pripravujeme sa na to – psychicky aj prakticky.
„Milujem svoje dieťa, ale som na dne“: Prečo je materská dovolenka často zdroj stresu a úzkosti? - ROZHOVOR
Ja som primárne zameraná na psychiku, ale zároveň som prepojená aj s odborníkmi, ktorí riešia telo – napríklad cez gynekologickú fyzioterapiu a podobne. Často sa pri vedomom počatí otvárajú aj staršie straty – napríklad keď žena zažila dve-tri straty a zvažuje, či sa pokúsiť znova.
Ako pracujete so strachom z pôrodu?
Často sa snažíme nájsť, čo je pod strachom. Pomenovať ho. Vidieť ho. Nebáť sa ho, ale pozrieť sa naň – aby sme potom vedeli, ako s ním pracovať. Niekedy zistíme, že strach z pôrodu vôbec nesúvisí s pôrodom ako takým. Napríklad žena môže mať silný strach z nemocnice, lebo ako dieťa strávila veľa času hospitalizovaná. Mám skúsenosti, že strach sa dá uvoľniť a dá sa s ním pracovať – ak je žena ochotná.
Väčšinou ku mne chodia práve tí, ktorí s tým chcú niečo robiť. Mala som aj ženy, ktoré prišli ešte pred tehotenstvom s tým, že ak raz otehotnejú, pôjdu jedine cisárskym rezom, lebo majú obrovský strach z pôrodu. A niektoré z týchto žien potom porodili tak prirodzene, že si na to dnes spomíname s veľkou láskou.
Pamätáte si pôrody, ktoré vás emocionálne zasiahli najviac?
Každý pôrodný príbeh je jedinečný a každý má svoju hĺbku. Boli pôrody náročné – kde sa oživovalo bábätko, kde sa neodlúčila placenta a žena musela na operáciu, kde prišlo silnejšie krvácanie. Bola som aj pri cisárskych rezoch, teda pri pôrodoch, ktoré sú „z bruška“. Každý je svojím spôsobom silný.
Vaginálny pôrod po cisárskom reze (VBAC): je to dnes reálne?
Kedysi sa hovorilo, že keď žena už raz podstúpi cisársky rez, prirodzene rodiť nebude. Dnes to už neplatí. Dôležité je skontrolovať jazvu, zistiť dôvod prvého cisárskeho rezu, či tam boli patológie, a podľa toho sa pripraviť. Je veľa žien, ktoré po cisárskom reze porodili prirodzene – ja sama som jedna z nich. Chce to často viac práce na sebe počas tehotenstva a aj pôrodnicu, ktorá s tým vie pracovať.
Ako pracujete so ženami, ktorým pôrod nevyšiel podľa predstáv – alebo bol dokonca traumatický?
Venujem sa tomu formou sedení po pôrode, ktoré volám spracovanie pôrodných príbehov. Zámerne hovorím „pôrodný príbeh“, lebo nie vždy ide o traumu. Niekedy si to žena len potrebuje vysloviť, dať si udalosti dokopy. Ženy mi hovoria, že namiesto podpory počujú len: „Buď šťastná, máš zdravé dieťa, ty si zdravá.“ Lenže ona to potrebuje dostať von. To, čo je zdieľané, menej bolí. A preto som rada, keď prídu – niekedy aj spolu s mužom. Je to veľmi uvoľňujúce. Niekedy stačí jedno sedenie, inokedy je ich viac – treba sa na to pozrieť z rôznych uhlov.
Dieťa po tridsiatke? Psychologička vysvetľuje, prečo je to pre mnohé ženy najlepší čas - ROZHOVOR
Spoločne sa pozeráme na to, čo bolo pre ňu najťažšie. Keďže mám terapeutické vzdelanie, prepájam pôrodný zážitok aj s jej životným príbehom a hľadám súvislosti. Sú to veľmi uvoľňujúce sedenia a vždy vidím, že žene sa uľaví – a keď sa uľaví žene, uľaví sa aj bábätku.
Niekedy sa ukáže, že pôrod len otvoril staršie zranenie. Vtedy pracujeme ešte hlbšie a veľmi individuálne, podľa toho, čo žena unesie a potrebuje. V roku 2026 plánujeme otvoriť zážitkový výcvik, sériu štyroch zážitkových workshopov o živote a jeho prvotných fázach – počatie, tehotenstvo, pôrod a popôrodné obdobie. Je určený každému, koho táto téma oslovuje – budúcim rodičom, sprievodcom, terapeutom aj ľuďom, ktorí chcú cez tieto fázy pozrieť sa späť na svoj vlastný životný príbeh.
Počula som od Vás vetu: „Ako žijeme, tak rodíme.“ Čo tým myslíte?
Áno, verím tomu – a potvrdzujú mi to aj samotné ženy za tie roky praxe. Zároveň vždy zdôrazňujem, že sa to nemá brať doslovne. Veľa ľudí sa tej vety zľakne a preloží si to tak, že „keď mám ťažký život, budem mať ťažký pôrod“. Tak to nie je.
Podobne ako keď sa ženy pýtajú: „Keď mám bolestivú menštruáciu, budem ťažko rodiť?“ Ja by som to nikdy takto priamo nedefinovala. Skôr ide o to, že keď ideme hlbšie, často sa ukazujú súvislosti medzi tým, ako žena žije, ako vníma samu seba, ako prežíva svoje ženstvo, svoje telo, hranice, kontrolu, strach či dôveru.
Používa sa aj veta „Ako sa rodíme, tak žijeme“ – teda že spôsob, akým prichádzame na svet, sa môže odrážať aj v tom, ako neskôr žijeme. A niekedy sa hovorí aj „Ako žijeme, tak umierame“. Je to celé prepojené – a možno aj preto sa hovorí, že má zmysel žiť čo najvedomejšie a najláskavejšie, aby boli jednoduchšie aj tie veľké prechody v živote.
Dula Alexandra Zimanová sprevádza ženy tehotenstvom aj pôrodomMnoho žien dnes zažíva automaticky medikovaný pôrod. Čo je pre vás výnimočné na tom nemedikovanom?
Rozdiel vidím najmä v tom, že žena, ktorá nie je pod vplyvom liekov, je viac v kontakte so sebou a so svojím telom. Dokáže ho lepšie počúvať. Telo pri pôrode pracuje cez hormóny a presne vie, čo potrebuje – akú polohu, aký pohyb, aký rytmus. Keď je žena „v sebe“, dokáže sa na to napojiť. Spolupracuje s bábätkom. Pôrod je potom vedomejší, žena cíti väčšiu istotu a silu.
Výskum zistil, že „najrýchlejšia spermia vyhráva“ je mýtus: Vajíčko si vyberá, ktorú pustí dnu - ROZHOVOR
Nemedikovaný pôrod neznamená, že lieky odsudzujem. Každý pôrod je iný. Pri zásahoch a intervenciách sa však často stáva, že žena musí ležať, je monitorovaná, dostáva pokyny – a sama mi to potom opisuje slovami: „Cítila som sa ako bábka.“ V nemedikovanom pôrode sa toto nestane, pretože žena má väčší pocit kontroly a dôvery v seba.
Pripravujete ženy na nemedikovaný pôrod, alebo je to ich rozhodnutie?
Rozhodnutie je vždy na žene. Ja sa snažím ísť hlbšie než len k otázke „dať si liek alebo nie“. Pýtam sa napríklad, ako zvláda menštruáciu, ako reaguje na lieky, aký má k nim vzťah. To nám často veľa napovie o tom, ako môže reagovať pri pôrode. Ak žena cíti, že potrebuje lieky proti bolesti a vie, prečo sa tak rozhodla, je to v poriadku. Dôležité je, aby to nebolo z tlaku, manipulácie alebo strachu. Aby to bolo jej slobodné rozhodnutie.
Dnes existuje veľa možností úľavy od bolesti – práca s vodou, sprcha, vaňa, rebozo, dych, pohyb. Ja ženy učím aj tieto nástroje, aby mali na výber. A ak chcú epidurál, je dôležité, aby poznali jeho výhody aj riziká – a vedeli, že každé telo, aj každé bábätko, môže reagovať inak.
Vidíte rozdiel medzi ženami, ktoré rodia samy, a tými, ktoré majú podporu?
Obrovský. Ženy, ktoré rodia samy, často opisujú pocity samoty, smútku a frustrácie. Nie preto, že by personál nechcel pomôcť, ale preto, že kapacitne to často jednoducho nejde. Zdravotníci majú administratívu, viac rodiacich žien naraz – nemôžu stáť pri jednej žene celé hodiny.
Čoraz viac mladých ľudí deti vôbec nechce: Nejde o rozmar, najčastejšie dôvody vás prekvapia - ROZHOVOR
A žena si často predstavuje, že tam niekto bude stále pri nej. Keď potom potrebuje len podať vodu, pomôcť prejsť na toaletu alebo sa bojí, že sa jej zatočí hlava, a nemá koho zavolať, je to veľmi náročné. Aj preto hovorím, že je dôležité mať pri pôrode niekoho pripraveného – partnera, sestru, mamu, kamarátku alebo dulu. Niekoho, kto jej podá vodu, otvorí okno, zavolá pomoc, keď treba.
Aká je vaša úloha ako duly v tomto procese?
Výhoda duly je v tom, že ženu pozná. Často ju sprevádzam ešte pred tehotenstvom, takže máme vytvorený vzťah. Viem, na čo reaguje, čo ju upokojuje a čo by jej naopak mohlo ublížiť. Zároveň vnímam celý priestor – nielen ženu, ale aj partnera a personál. Byť dulou nie je len „držať ženu za ruku“. Aj keď áno – aj to je nesmierne dôležité. Keď sa niekto topí, podaná ruka môže rozhodnúť. A pôrod je hlboký proces. Nie je to prechádzka v záhrade. Je to prechod cez niečo veľmi silné. Dula drží celý priestor. Pomáha žene zostať v prítomnosti – a zároveň jej umožňuje bezpečne sa ponoriť hlboko do seba.
Akú úlohu má dula pre partnera?
Dula tam nie je len pre ženu, ale aj pre muža. Aj jemu sa počas pôrodu môžu spustiť silné emócie. Niekedy musí žena ísť na operačnú sálu a partner tam zostane sám – a aj on potrebuje oporu. Veľakrát som bola pri mužoch, vysvetľovala im, čo sa deje, pomohla im zvládnuť situáciu, pripraviť sa, ísť za ženou. Pretože pri pôrode sa nerodí len dieťa. Rodí sa matka. A rodí sa aj otec. Rodí sa celá rodina.
Čo je pre ženy psychicky po pôrode najťažšie?
Obrovská zmena. Zrazu je tu bábätko, ktoré je tu stále a žena si uvedomí, že už nič nie je ako predtým. Mnohé majú pocit, že budú niekoho otravovať ak poprosia o pomoc, že to musia zvládnuť samy. Pritom kedysi ženy žili v komunitách, v „kmeňoch“, kde sa o seba starali navzájom. Dnes je veľa žien po pôrode zatvorených samých doma – partner odíde ráno do práce, rodina býva ďaleko a žena zostáva od rána do večera sama s bábätkom.
Menštruácia by nemala bolieť: Čo nám hovorí telo cez bolesť, ktorá je síce bežná ale nie zdravá? - ROZHOVOR
Nie je sama fyzicky, ale psychicky často áno. Bábätko sa s ňou nerozpráva, telo prechádza obrovskou zmenou, hormóny kolíšu, telo po pôrode vyzerá inak, jazvy sa hoja. Žena sa učí prijať svoje nové telo, novú identitu a nový život. To je veľká výzva
Čo vás táto práca naučila o ženách a ich sile?
Že ženská sila je neuveriteľná. Nielen pri pôrode, ale počas celého tehotenstva a materstva, života, od narodenia až po smrť. Telo sa mení, hormóny sa menia – a ženy to dokážu uniesť.
Táto práca mi ukázala jedinečnosť každej ženy. Každej pôrod otvorí niečo iné – niektorej silu, inej sebaúctu, sebahodnotu, sebalásku. Niekedy žena objaví časť seba, o ktorej ani nevedela, že ju má. Je to náročné, ale zároveň hlboko obohacujúce.
Ak by ste mohli zmeniť jednu vec v tom, ako spoločnosť vníma pôrod, čo by to bolo?
Aby sa deti rodili v láske a v rešpekte. Lebo ak sa budú bábätká rodiť v láske a rešpekte, bude taký aj celý svet. Veľmi by som si želala, aby bol pri pôrode prejavovaný rešpekt k žene, k bábätku aj k mužovi.
