Halucinácie, bludy alebo náhle podozrievanie sa u starších ľudí často považujú za príznaky demencie. Nový výskum však upozorňuje, že podobné príznaky sa môžu objaviť aj pri Alzheimerovej chorobe a v niektorých prípadoch môžu naznačovať neskorý nástup psychózy vrátane schizofrénie. Najnovšie genetické, epigenetické a zobrazovacie štúdie ukazujú, že tieto psychiatrické a neurodegeneratívne ochorenia sa môžu navzájom prekrývať viac, než sa predpokladalo. Odborníci preto vyzývajú na dôkladnejšiu diferenciálnu diagnostiku.
Schizofrénia sa obvykle spája s mladými dospelými – u mužov sa najčastejšie objavuje medzi 18. a 25. rokom, u žien okolo tridsiatky. Niektorí pacienti s touto diagnózou starnú a potrebujú špecializovanú podporu aj vo vyššom veku. Menej známe je, že u časti seniorov sa psychotické príznaky môžu objaviť prvýkrát až po šesťdesiatke. Ich prejavy často pripomínajú Alzheimerovu chorobu, čo môže viesť k nesprávnemu určeniu diagnózy.
Spoločné genetické varianty
Alzheimerova choroba sa rozvíja postupne a medzi prvé príznaky patria poruchy krátkodobej pamäti a dezorientácia. U niektorých pacientov sa v neskoršom štádiu pridajú aj bludy či halucinácie. Senior môže vidieť osoby, ktoré neexistujú, alebo začať podozrievať rodinu z krádeží. Schizofrénia v seniorskom veku sa môže prejavovať podobne – človek môže hovoriť s neviditeľnými osobami alebo sa cítiť sledovaný či ohrozovaný. Rozdiely medzi týmito ochoreniami sú však podstatné. Pri Alzheimerovej chorobe sa pamäť zhoršuje už v počiatočnej fáze, zatiaľ čo pri neskorom nástupe schizofrénie môžu byť kognitívne funkcie zachované a dominujú najmä pevné bludy a halucinácie.
Obezita ako nevypovedaný dôsledok traumy: Mnohé prípady súvisia so sexuálnym zneužívaním v detstve - ROZHOVOR
Pri náhlom výskyte halucinácií, podozrievania alebo výrazných zmien správania je podľa odborníkov nevyhnutné vyhľadať lekára. Urgentná pomoc je na mieste najmä vtedy, ak sa stav zhoršuje v priebehu hodín či dní, kolíše bdelosť alebo sa pridajú neurologické príznaky. Môže ísť o delírium alebo iný vážny telesný problém. Pri demencii sa zvyčajne objavuje strata orientácie a porucha pamäti, pri schizofrénii sú typické systematické bludy a hlasové halucinácie, ktoré senior popisuje pri inak zachovaných kognitívnych schopnostiach.
Historické pozorovania nemeckého psychiatra Emila Kraepelina, ktorý už pred vyše 120 rokmi predpokladal príbuznosť medzi psychózami a demenciou, dnes potvrdzujú nové vedecké dôkazy. Výskum Inštitútu Maxa Plancka poukazuje na podobnosti medzi schizofréniou a niektorými typmi demencie. Genetická štúdia Liu a kol. z roku 2025 preukázala spoločné genetické varianty pre obe diagnózy. Epigenetický výskum Kouhsar a kol. z toho istého roku zasa ukázal, že zmeny v DNA mozgového tkaniva u pacientov s Alzheimerovou chorobou a psychózou sa prekrývajú s oblasťami typickými pre schizofréniu. Štúdia Hojjati a kol. z roku 2024 využila magnetickú rezonanciu a umelú inteligenciu na rozlíšenie typov psychóz u seniorov a prispela tak k lepšiemu určeniu diagnózy a personalizovanej liečbe.
Nehádame sa o realite
Dôležitú úlohu zohráva rodina. V prípade výskytu bludov alebo halucinácií by blízki nemali seniora konfrontovať ani mu vysvetľovať, čo je skutočné a čo nie. „Nehádame sa o tom, čo je a čo nie je realita. Dôležité je, aby sa chorý človek cítil bezpečne a mal program, ktorý mu dáva zmysel. Rutina, pokoj a prijatie sú piliere starostlivosti, ktorá chráni dôstojnosť človeka a zároveň môže spomaliť progres ochorenia,“ odporúča Adriana Škriniarová, spoluautorka projektu Agapé Senior Park. Ako dodáva, ak má senior prístup k odbornému zázemiu, dennej štruktúre, terapiám a bezpečnému prostrediu, môže to byť najlepšie riešenie pre celú rodinu.
Liečivá sila bylín: Tieto buriny vám môžu zmeniť zdravie (a rastú zadarmo)
Moderné zariadenia sociálnych služieb a denné stacionáre dnes poskytujú široké spektrum starostlivosti – od rehabilitácie cez terapeutické aktivity až po odborný dohľad pri demencii či psychotických príznakoch. Kľúčovými faktormi sú jednoduchý denný režim, stabilné rituály, minimum rušivých podnetov a rešpektujúci prístup. Včasná diagnostika a správne nasadená liečba môžu výrazne zlepšiť kvalitu života. Seniori s Alzheimerovou chorobou alebo psychózou môžu aj naďalej nachádzať potešenie v každodenných činnostiach a zostať súčasťou svojho rodinného alebo komunitného prostredia.
