Výrazné mzdové rozdiely medzi ženami a mužmi pretrvávajú najmä v stavebníctve a realitách. V celoslovenskom meradle sú mzdy žien nižšie o 13,6 % než mzdy mužov pri porovnaní mediánu.
Rozdiely v krajoch
Rozdiel je ešte výraznejší medzi priemernými mzdami, kde dosahuje 18,8 %. Najväčšie mzdové rozdiely sú v Trenčianskom a Žilinskom kraji, najmenšie v Prešovskom a Banskobystrickom. Vyplýva to z Mzdového prieskumu personálnej agentúry Grafton, podľa ktorého operátori výroby a administratívni pracovníci na Slovensku zarábajú rovnako bez ohľadu na pohlavie.
Politici svojimi reguláciami zhoršujú život zamestnancov, odborník upozorňuje na dôsledky zvyšovania minimálnej mzdy
Podľa dát Štatistického úradu SR za rok 2023 dosiahol najväčší rozdiel medzi mzdami mužov a žien v Trenčianskom kraji takmer 18 %, pričom najmenší rozdiel bol zaznamenaný v Prešovskom kraji, kde nepresiahol 8 %. V Bratislavskom kraji bol v absolútnych číslach mzdový rozdiel najväčší, ženy tam zarobili o 284 eur menej ako muži.
„Dôvodov, prečo sú mzdové rozdiely v niektorých krajoch väčšie než v iných, môže byť viacero, od štruktúry zamestnanosti v danom kraji cez mieru zastúpenia medzinárodných firiem až po pôrodnosť a dostupnosť predškolských zariadení,“ uviedla Jitka Kouba, riaditeľka marketingu v spoločnosti Grafton.
Firmy by nemali čakať na smernicu EÚ
Prieskum taktiež ukázal, že najväčšie rozdiely v mzdách sú v stavebníctve a realitách, kde ženy zarábajú v priemere o 19 % menej ako muži. Vo financiách, účtovníctve a obchode bol zaznamenaný priemerný rozdiel 9 %. Na administratívnych pozíciách a vo výrobe však ženy zarábajú rovnako ako muži.
Martin Malo, riaditeľ personálnej agentúry Grafton Slovakia, dodáva, že Slovensko je oproti Česku vpred v oblasti zverejňovania základnej zložky mzdy v pracovných inzerátoch, čo môže prispieť k menším rozdielom. Podľa Jitky Kouba by firmy nemali čakať na smernicu EÚ, ktorá od roku 2027 nariadi firmám s viac než 150 zamestnancami reportovať mzdové rozdiely.
„Vo všeobecnosti dnes k dorovnaniu miezd pristupujú najmä korporátne spoločnosti, ktoré tento proces už absolvovali vo svojich krajinách pôvodu,“ uvádza Martin Malo. Smernica zdôrazňuje aj nárok zamestnancov na náhradu škody v prípade diskriminácie v odmeňovaní.