Diskusia o umelej inteligencii sa v slovenskom prostredí často zužuje na technológiu samotnú, no prezident Peter Pellegrini na bratislavskom High-Level Summite o umelej inteligencii vo vzdelávaní upozornil, že skutočným jadrom tejto témy je človek. Podľa neho môže umelá inteligencia priniesť najväčší impulz pre produktivitu za celé generácie, no musí zostať pod kontrolou ľudí, ktorí za jej výsledky ponesú zodpovednosť.
Ako zdôraznil, jej potenciál je obrovský. Od rýchlejšej diagnostiky v medicíne až po efektívnejšie plánovanie pre malé firmy či znižovanie plytvania v mestách. „Ak ju využijeme dobre, pomôže lekárom odhaliť chorobu skôr, pomôže malým firmám lepšie plánovať a pomôže mestám znižovať plytvanie a zlepšovať každodenný život,“ pripomenul.
Etický rozmer je rizikovým bodom
Prezident tak posúva debatu o umelej inteligencii z roviny technologického pokroku do roviny hodnotovej. Kľúčové podľa neho nie je to, aké výkonné algoritmy vyvíjame, ale aké rozhodnutia ako spoločnosť prijímame. Upozornil, že budúcnosť nebude určená rýchlosťou výpočtov, ale charakterom ľudských rozhodnutí, ktoré technologický pokrok usmernia.
Tvrdí, že pri správnej kombinácii morálneho kompasu, dobre fungujúcej verejnej správy a odvážneho vzdelávacieho systému môže byť Slovensko aj ako malý hráč dôveryhodným pilotným prostredím pre inovatívne projekty. „Umelá inteligencia z nás neurobí menej ľudských, ale práve naopak,“ skonštatoval.
AI dosiahla viac ako miliardu používateľov, Slovensko patrí medzi najaktívnejšie krajiny v jej využívaní
Práve etický rozmer označil za najväčší bod rizika. Umelá inteligencia už dnes vstupuje do domácností, nemocníc a škôl, čo podľa prezidenta znamená povinnosť zachovať jej používanie v službách ľudskej dôstojnosti. Varoval pred svetom, v ktorom sa bez etických pravidiel môže súkromie „potichu vytrácať“ a kde sa staré predsudky vrátia v novom, technologickom kabáte. „Bez nej riskujeme, že skĺzneme do sveta, kde stroje začínajú robiť rozhodnutia, ktoré patria ľuďom,“ zdôraznil.
Vzdelávanie pritom označil za základnú podmienku toho, aby umelá inteligencia slúžila ekonomike aj verejným službám bez negatívnych dôsledkov. Je podľa neho nevyhnutné spájať technologické inovácie s rozvojom kompetencií aj kritického myslenia. „S takto nastaveným kompasom môžeme úprimne hovoriť o tom, ako môže umelá inteligencia posilniť naše ekonomiky a zlepšiť naše verejné služby, bez toho, aby sme prišli o vlastnú dušu,“ uviedol.
Významná úloha súkromného sektora
Významnú úlohu v budúcom vývoji pripisuje aj súkromnému sektoru. Práve firmy budú podľa Pellegriniho tým hnacím motorom, ktorý prenesie umelú inteligenciu do každodennej praxe a do tisícok procesov. Zároveň však upozornil, že technologická efektivita bez ľudskosti nemôže byť cieľom. „Efektivita bez empatie je len chladná aritmetika,“ povedal s tým, že Slovensko môže získať konkurenčnú výhodu práve schopnosťou prepájať technologický pokrok so spravodlivosťou a dôverou. V tom vidí priestor, kde môže krajina zohrávať rolu inovátora a testovacieho prostredia pre bezpečné riešenia.
Slovensko spustilo svoj prvý superpočítač, Perun v Košiciach zvládne umelú inteligenciu aj kvantové simulácie - VIDEO, FOTO
Prezident svoj príhovor uzavrel apelom na ľudsky orientovaný pokrok. „Vybudujme svet, v ktorom technológia slúži ľuďom a kde sa pokrok meria nielen v teraflopoch a tokenoch, ale aj v dôvere, dôstojnosti a príležitostiach,“ uviedol. Jeho posolstvo tak spája technologickú víziu s ekonomickými dôsledkami a jasnou požiadavkou, aby technologická transformácia zostala v súlade s hodnotami spoločnosti.
