Využívanie umelej inteligencie (AI) v podnikoch môže podporiť rast miezd, hoci zamestnanci majú obavy z opačného vplyvu AI na mzdy. Predpokladom mzdového rastu je najmä efektívna vyjednávacia sila odborov pri nízkej nezamestnanosti a dobrá protimonopolná regulácia. K tomuto záveru dospeli experti Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Ušetrené náklady
Technológie umelej inteligencie dokážu firmám šetriť náklady. Určitá časť ušetrených prostriedkov zostáva vo vnútri podniku, zvyšok vytvára dodatočný dopyt naprieč ekonomikou.
Nová umelá inteligencia dokáže vykonávať prácu programátorov, správne rieši takmer 14 percent problémov
Politiky na posilnenie vyjednávacej sily zamestnancov môžu zabezpečiť, aby sa zisky z úspor rozdelili medzi zamestnancov a vlastníkov.
Ako upozorňuje OECD, nemali by z nich profitovať len majitelia podnikov. K rastu miezd má prispieť rovnocenné postavenie zamestnancov a zamestnávateľov ako sociálnych partnerov.
Ochrana hospodárskej súťaže
V prípade prelievania uvoľnených zdrojov do dodatočného dopytu je dôležité zabezpečiť ochranu hospodárskej súťaže. Len konkurencieschopné trhy pribrzdia premietnutie zvýšeného dopytu do vyšších cien. Namiesto toho zabezpečia vyššiu produkciu.
Umelá inteligencia v globálnom meradle mala doposiaľ podľa OECD len malý vplyv na mzdy. Iba 15 percent prípadových štúdií potvrdilo rast mzdovej úrovne tých zamestnancov, ktorých sa technológie AI najviac dotýkajú. Mzdový rast súvisel so zložitejšími úlohami, nadobudnutím nových zručností po školení či zvýšením výkonnostných ukazovateľov s priamym vplyvom na platy.
Prípady zvýšených miezd v dôsledku umelej inteligencie identifikovali najmä v Rakúsku, kde je silné kolektívne vyjednávanie v týchto otázkach.
