Robotika a nové technológie sú pripravené na odštartovanie veľkých zmien v spoločnosti, ktoré sú v mnohých prípadoch nevyhnutné. Európski vedci hľadajú možnosti, ako tento skrytý potenciál využiť v dvoch kľúčových oblastiach, a to v školstve a zdravotníctve.
Lepšia interakcia medzi strojom a človekom môže zmeniť našu budúcnosť, a to pozitívnym smerom. Robotika a nové technológie totiž skrývajú v sebe veľký potenciál. Dva európske výskumné projekty dávajú predstavu o tom, ako by tieto trendy mohli ovplyvniť dve kľúčové oblasti: vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť.
Robotika v zdravotníctve
Koordinátor projektu PhilHumans financovanom Európskou úniou (EÚ), Aki Härmä, verí, že robotika a umelá inteligencia zásadne zmenia zdravotnú starostlivosť. Spomínaný projekt spája vedcov z piatich univerzít v rámci celej Európy, ktorí spolupracujú s dvomi komerčnými partnermi – R2M Solution v Španielsku a Philips Electronics v Holandsku. Ich spoločným cieľom je nájsť konkrétne možnosti využitia inovatívnych technológií pre zlepšenie ľudského zdravia.
Umelá inteligencia umožňuje nové služby a podľa koordinátora projektu to znamená, že zdravotná starostlivosť môže byť zabezpečená dvadsaťštyri hodín a sedem dní v týždni. Aki Härmä poukazuje na obrovský potenciál technológií, ktoré môžu ľuďom pomôcť starať sa o vlastné zdravie v domácom prostredí. Napríklad prostredníctvom aplikácie schopnej sledovať duševný a fyzický stav človeka a včas rozpoznať problémy, či chatbotov, ktoré môžu radiť a navrhovať diagnózy a podobne.
Ako bude vyzerať digitálna kancelária budúcnosti
Empatický robot
Projekt, ktorý sa začal v roku 2019 a potrvá do konca roku 2023, pozostáva z ôsmich podprojektov, z ktorých každý vedie doktorand.
Jeden podprojekt sa zaoberá tým, ako môžu byť špecifické zručnosti odborníkov v oblasti duševného zdravia – ako je empatia a otvorené otázky – zakódované do chatbota poháňaného umelou inteligenciou. To by mohlo znamenať, že ľudia s poruchami duševného zdravia by mali prístup k relevantnej podpore z domu, potenciálne za nižšiu cenu.
Tím si rýchlo uvedomil, že replikácia celej škály psychoterapeutických zručností v chatbotovi by zahŕňala výzvy, ktoré by nebolo možné vyriešiť naraz. Namiesto toho sa zameral na jednu kľúčovú výzvu: ako vytvoriť robota, ktorý prejaví empatiu. Toto je totiž podľa výskumníkov základný prvý krok k tomu, aby ľudia začali dôverovať robotom a zverili sa im so svojimi pocitmi.
Ako východiskový bod tím vytvoril algoritmus schopný reagovať vhodným tónom a obsahom na vyjadrenie empatie. Táto technológia sa ešte musí previesť na aplikáciu alebo produkt, ale poskytuje základ, ktorý by sa dal použiť v mnohých rôznych aplikáciách.
Pomocník v domácnosti pre ľudí s postihnutím
PhilHumans skúma aj ďalšie možnosti uplatnenia robotiky v zdravotníctve. Napríklad sa vyvíja algoritmus, ktorý dokáže pomocou kamery porozumieť úlohám, ktoré sa človek snaží vykonať, a analyzovať okolité prostredie.
Konečným cieľom je použiť tento algoritmus v robotovi, ktorý by pomáhal v domácnosti ľuďom s kognitívnym poklesom úspešne dokončiť každodenné úlohy.
Robotika vo vzdelávaní
Medzinárodná sieť univerzít a priemyselných partnerov v ANIMATAS financovanom EÚ skúma, či a ako nám môžu roboti a umelá inteligencia pomôcť učiť sa efektívnejšie. Jedna myšlienka sa týka robenia chýb: deti sa môžu učiť tak, že si všímajú a opravujú chyby iných – v tomto prípade robotov.
„Učiteľ nemôže robiť chyby,“ vysvetľuje koordinátor projektu profesor Mohamed Chetouani z univerzity Sorbonna v Paríži vo Francúzsku. „Ale robot? Ten môže. A chyby sú vo výchove veľmi užitočné.“
Podľa profesora Chetouaniho nie je ťažké položiť si otázku typu, či roboti dokážu pomôcť deťom lepšie sa učiť, ale dôležité je prísť na to, ako konkrétne využiť ich potenciál. To je dôvod, prečo sa projekt od začiatku rozhodol klásť inteligentnejšie a konkrétnejšie otázky, ktoré by pomohli identifikovať, ako by roboti mohli byť užitočné v triedach.
ANIMATAS pozostáva z podprojektov. Jedným z cieľov podprojektu bolo lepšie porozumieť procesu učenia sa u detí a analyzovať, aké typy interakcie im najlepšie pomáhajú udržať si informácie.
Experiment nastavený na preskúmanie tejto otázky vyzval deti, ktoré spolu s robotom majú nájsť najefektívnejšiu trasu pomocou mapy.
Počas cvičenia robot interaktívne reaguje s deťmi a ponúka im tipy a návrhy. Starostlivo tiež meria rôzne ukazovatele v reči tela detí, ako je očný kontakt, tón hlasu a výraz tváre.
Výskum odhalil, že určité vzorce interakcie korešpondujú so zlepšeným učením. S týmito informáciami budú môcť lepšie vyhodnotiť, ako dobre deti využívajú získané vedomosti, a z dlhodobého hľadiska vytvoria stratégie na maximalizáciu takéhoto zapojenia – čím sa zvýši vzdelávací potenciál.
Ďalšie kroky projektu budú zahŕňať hľadanie toho, ako prispôsobiť toto učenie pomocou robotov deťom so špeciálnymi vzdelávacími potrebami.
