Keď už okrikovanie nepomáha a telefón je samozrejmou súčasťou každej večere, viete, že máte doma malého „závisláka“. Ako vyhrať boj s mobilom a donútiť dieťa odtrhnúť oči od obrazovky aspoň na niekoľko hodín denne? A je to vôbec možné, napríklad pri tínedžeroch?
Osobný kouč neurovedy Lukáš Hrdlička hovorí, že to nie je také ťažké, ako sa zdá, len treba vedieť, ako na to. „Keď chcete, aby dieťa nebolo na telefóne, musíte mu ponúknuť niečo lepšie,“ hovorí Lukáš. Porozprával nám, ako hravo rozlúsknuť neoddeliteľnú dvojku – deti a technológie.
V rozhovore s Lukášom Hrdličkom sa dozviete:
- kedy je ideálny čas dať dieťaťu mobil
- ako si s ním stanoviť hranice v čase strávenom na telefóne
- prečo je dôležité sledovať, čo dieťa robí na telefóne
- ako dieťa odnaučiť tráviť voľný čas na mobile
- ako zvládnuť tlak rovesníkov
- ako mobil ovplyvňuje spánok detí
- ako mobily môžu spôsobovať úzkosti u mladých
Aké súvislosti vidíte medzi neurovedou a vplyvom technológií na detský mozog? Ako ovplyvňuje predčasné vystavenie mobilným telefónom, digitálnym obrazovkám vývoj detského mozgu?
Mozog sa vyvíja už niekoľko miliónov rokov a on sa prispôsobuje podnetom, ktoré mu dávame. Digitálne podnety dokážu simulovať reálne podnety, čo je veľmi dôležité pri detskom mozgu, pretože spotrebováva 60 % energie tým, že si vytvára nové spojenia. A ak tam je niekoľko hodín denne obrazovka, pre mozog sa to stáva rutinou a dieťa si na ňu oveľa rýchlejšie vytvorí návyk.
Existuje ideálny vek, kedy dať mobil do rúk deťom?
Ten ideálny vek neexistuje, pretože náš mozog nie je úplne zvyknutý na to technológie používať. Ale každopádne do dvoch rokov by dieťa ideálne nemalo obrazovku vôbec vidieť, pretože tie podnety tam sú naozaj veľké a často sú opakujúce sa. A mozog sa snaží činnosti zautomatizovať, aby šetril energiou.
Preto u detí je potrebné čo najdlhšie vydržať bez obrazoviek, bez šikovného telefónu, pretože čím dlhšie bude bez neho, tak tým skôr musí interagovať priamo s ľuďmi, musí riešiť tie veci reálne a má prirodzené podnety. A pokiaľ sa deti naučia bežné veci riešiť prirodzene, ich mozog má omnoho lepší vývoj.
Ako nastaviť zdravé návyky a hranice pri používaní technológií?
Naše návyky tvoria celý náš život. 98 % toho, čo robíme, sú návyky. To, ako premýšľame o veciach, to, ako chodíme, ako sa tvárime, to všetko sú naše návyky. A tie návyky zase sa tvoria tým, že ak my tú vec opakujeme, tak mozog sa snaží tie veci automatizovať a potom je pre ten mozog jednoduché pri akejkoľvek nude a čomukoľvek siahnuť po telefóne. Preto je dobré nastaviť si hranice. Samozrejme, v dnešnej dobe je taká realita, že naozaj tie telefóny máme všetci, ale treba im vysvetliť, ako telefón správne používať.
Ako by ste to obmedzili? Napríklad telefón dať dieťaťu iba na hodinu denne?
Je veľmi dôležité, akým spôsobom dieťa tú hodinu na telefóne strávi. Ak mu telefón dáme a nijak inak jeho používanie neobmedzíme, tak je to rovnaké, ako keby sme vošli do obchodného centra, dali mu peňaženku a povedali: Hodinu si rob, čo chceš. Na telefóne sú dnes také možnosti, že naozaj to dieťa môže ísť kamkoľvek bez nášho dohľadu, takže skôr než nastavovať si hranice časové, treba si nastaviť hranice v tom, čo na telefóne môže robiť.
Je potrebný určite aj dohľad. Menšie deti samozrejme sociálne siete nepoužívajú tak často, ako tie väčšie, ale treba robiť napríklad týždenné kontroly telefónu. Keď ide dieťa von, tak sa tiež pýtame s kým, kam a nepustíme ho len tak niekam. Bohužiaľ, ak povieme buď na telefóne len hodinu, tak my nevieme, čo tam tú hodinu robí.
Alebo stiahnuť nejakú aplikáciu, pomocou ktorej si môže rodič odsledovať, čo dieťa na telefóne robí?
Úplne základná vec, ktorú má dnes každý šikovný telefón, je čas pred obrazovkou, kde sa dá reálne sledovať, koľko dieťa trávi na zariadení času. Ale je to zavádzajúce, pretože my môžeme poukázať iba na číslo, napríklad dve hodiny času pred obrazovkou, ale môžeme zistiť, že počas tých dvoch hodín napríklad robil niečo kreatívne, alebo s niekým telefonoval. Takže je potreba ísť trošku viac do hĺbky a pozrieť sa na to, aké aplikácie používal.
Vedeli by ste vysvetliť, ako má používanie telefónu u detí vplyv na nejaké kognitívne schopnosti, pozornosť, pamäť, regulovanie emocií?
Toto je veľká téma v spoločnosti, pretože sa často hovorí, že dnešná mladá generácia má veľmi roztrieštenú pozornosť. Náš mozog nedokáže robiť viac vecí naraz, ale chce sa prispôsobovať. A keď sa pozrieme na to, ako fungujú dnešné sociálne siete, tak tam naozaj každú sekundu zažívame inú emóciu.
Keď sa nám niečo nepáči, okamžite prepneme a náš mozog sa učí, že je normálne prepínať medzi pocitmi. Preto ak je dieťa nepozorné, tak ono s tým už nič moc nenarobí, pretože mozog sa tak zautomatizoval, že nie je zvyknutý sústrediť sa viac, než pár sekúnd.
Zároveň sa nám vyplavuje hormón dopamín, čo nám dáva pocit odmeny a vždy, keď máme nový podnet, dostávame rýchlo odmenu. Ale bohužiaľ dopamín sa nevyplavuje donekonečna a potom sa deti cítia unavené, nepozorné alebo emocionálne na dne.
Čiže ten dopamín sa stále vyplavuje a keď sa minie, potom to tak klesne, že to dieťa sa cíti zle a nevie sa ovládať?
Mozog má obmedzené množstvo dopamínu, ktorý milióny rokov fungoval tak, že ak sa nám niečo podarilo, vyplavil sa. Pekný príklad toho je, keď strávite voľný deň doma pri televízii s telefónom, tak sa fyzicky aj psychicky cítite úplne unavení, pretože dopamín sa vyplavuje neustále. Môžeme si otvoriť chladničku, nemusíme nikam ísť loviť jedlo, môžeme kedykoľvek siahnuť po telefóne, takže vyplavenie dopamínu zažívame x tisíckrát za deň.
V jednom videu ste spomínali, že keď chce dieťa telefón, mali by sme mu ponúknuť niečo lepšie. Tak čo by mohlo byť to lepšie?
Musíme rozmýšľať, ako nastaviť jeho hlavu tak, aby hľadala iné veci, ako ten telefón. Pretože logicky, ak pri každej nude siahneme po telefóne, tak mozog sa naučí na to, že ak sa nudí, vezme si telefón. Je to zase beh na dlhú trať, ale ak sa s deťmi naučíme to, že po každej večeri si namiesto sledovania televízie zahráme nejakú kartovú hru alebo každú sobotu pôjdeme na výlet do prírody a budeme to opakovať, tak sa dieťaťu vytvorí nový návyk.
Potom keď dieťa zje večeru, tak už sa mu automaticky v hlave spustí, že teraz si ideme niečo zahrať. Pokiaľ nejaké veci opakujeme, tak sa nám tam spoje posilňujú a na akýkoľvek podnet potom reagujeme tým najrýchlejším spôsobom.
Môže byť efektívne nejaké spoločné nastavenie si hraníc v rodine, kde sa do toho zapoja aj rodičia a tie deti to potom budú prirodzene opakovať?
Toto je asi jedno z najdôležitejších pravidiel, pretože my v mozgu máme tzv. zrkadlové neuróny. To znamená, že to, čo to dieťa vidí, tak mozog to prežíva úplne rovnako alebo z veľkej časti rovnako, ako keby to prežíval sám. Krásny príklad je, keď si niekto zívne, tak väčšinou si zívnu aj ostatní. Takže pokiaľ to dieťa odmalička vidí, že ten rodič má v ruke telefón a každú chvíľku pozerá na televíziu, stane sa to prirodzeným aj jemu.
Ako sa pri nastavovaní hraníc vyhnúť konfliktu s deťmi a hádzaniu sa o zem?
Záleží, kedy si nastavíme hranice. Pokiaľ to deti naučíme odmalička, pre ne je potom prirodzené, že telefón je len niečo navyše a nie je bežnou súčasťou každej hodiny. A naopak, práve u starších detí, keď už tá závislosť je trošku väčšia, tak tam pravdepodobne musíme ísť aj do konfliktu, hoci je to nepríjemné pre nás rodičov aj pre deti, ale to dieťa sa aspoň naučí emočnej regulácii – ako sa vyrovnať so zákazom a naučí ho to, aké je dôležité nastavenie hraníc.
Aké sú nejaké dlhodobé sociálne dôsledky toho, že ak majú deti skorý prístup k technológiám, čo sa týka tých sociálnych zručností a interakcií v reálnom živote?
Predčasné používanie technológií môže viesť k oslabeniu sociálnych zručností. Dnešná doba je krásna v tom, že máme všetko na dosah ruky. Ak si dnes človek chce objednať jedlo, stačí kliknúť, nemusí sa s nikým baviť, príde mu taška rovno ku dverám. Ale všetci asi poznáme to, že keď potrebujeme zavolať niekomu osobne, tak zrazu sa nám spustia emócie, stres. A to tie deti dnes nezažívajú, pretože všetko sa dá vyriešiť online. A ak majú prísť do kontaktu s cudzou osobou alebo niečo si kúpiť osobne, tak pre ich mozog je to niečo nové a stresujúce.
Ak mám strach, spoje v mozgu, ktoré túto situáciu vedia vyriešiť, sa posilňujú a nabudúce pri takej situácii bude mozog vedieť lepšie reagovať. Ale ak deti nemajú interakciu odmalička, tak v pokročilom veku, kedy už musia riešiť veci, vystupovať pred verejnosťou, hovoriť s niekým cudzím, sa to už veľmi ťažko doháňa.
Myslíte, že to môže mať za následok napríklad aj akože zvyšujúci sa výskyt úzkostí v dnešnej dobe medzi deťmi?
Úzkosť je jednou z najväčších tém dnešnej generácie. A je to presne o tom, že všetko sa rieši online a deti nemajú sociálnu interakciu. Tu je veľký apel na rodičov, pretože v dnešnej dobe tým, ako sociálne sieti prenikli do našich životov, máme pocit, že svet je nebezpečný.
Ako sa hovorí, negatívne správy sa šíria veľmi rýchlo, viac ako pozitívne. Máme pocit, že naše dieťa nemôžeme pustiť nikam do sveta. Že ak bude doma alebo ak nad ním budeme mať 100-percentný dohľad, tak to bude jednoduchšie.
Ale práve s tým vznikajú potom ďalšie úzkosti, pretože dieťa sa nevie samostatne a prirodzene správať v spoločnosti, nedokáže riešiť konflikty. A ten telefón ho zatvára do jeho osobnej bubliny.
Ako môže používanie mobilných telefónov ovplyvniť spánkové vzorce detí? Alebo prečo obrazovky narúšajú spánok?
Mozog je nastavený tak, že ak nemáme príjem modrého svetla – prirodzeného denného svetla, začne sa nám do tela vyplavovať hormón melatonín, ktorý má za príčinu to, že sme unavení a počas noci rastie. Ak ale pozeráme pred spaním do obrazovky, náš mozog si myslí, že je to denné svetlo a tvorba melatonínu sa zastaví. Neodbúrava sa nám hormón adenozín, ktorý nás drží v pozornosti, kvôli nemu máme energiu a nechce sa nám spať.
Čiže ten nedostatok melatonínu by sme mohli povedať, že je taká hlavná príčina, prečo deti nemôžu spať alebo prečo je ten spánok nekvalitný?
Ak pred spaním neupokojíme svoj limbický systém, emócie a vyvoláme ich tým, že si píšeme s kamarátmi alebo pozeráme nejaké smutné, alebo naopak veselé video, tak nám tie myšlienky stále behajú a nedokážeme sa upokojiť. To je problém aj u dospelých, pretože zaspávanie pri televízii už je dnes celkom štandard. Existujú rôzne aplikácie, ako nastaviť červené filtre na telefóne, aby sme odbúrali modré svetlo, pokiaľ potrebujeme telefón použiť pred spaním.
Ako zvládnuť tlak okolia, keď prídu domov deti s tým, že chcú mobil, lebo spolužiaci ho už majú. Ako nájsť kompromis?
Je potrebné deťom vysvetliť, že digitálne zdravie je úplne rovnako dôležité ako spánok, ako fyzické zdravie, ako zdravé návyky, čo sa týka jedla. Je potrebné nastaviť si hranice a sledovať, koľko tam trávime času a neustále o tom hovoriť, pretože z našich životov to už nikdy nezmizne.
Deti v Českej republike strávia priemerne skoro 3 hodiny denne pred obrazovkou. Ak to prepočítame na dni, tak to sú skoro dva mesiace. Takže skúste pri vysvetľovaní používať takéto prirovnania. Ani dospelí si však často neuvedomujú, koľko času tam trávia.
Minule som mal prednášku s učiteľmi a sťažovali sa, aké je to hrozné, koľko tie deti trávia času na telefóne. A keď som ich nechal vytiahnuť telefóny a skontrolovať si, koľko tam strávili času oni, tak to bolo veľké prekvapenie, pretože cez svoju pracovnú dobu minimálne hodinu až dve nahnali.
Viete odporučiť nejaké užitočné aplikácie na telefón?
Záleží, čo to dieťa baví. Určite je skvelé čokoľvek na kreatívnu výrobu, moja dcéra používa Canvu. Na učenie jazykov je veľmi populárne a pekne spracované Duolingo. Ale skôr, než nejaké konkrétne aplikácie, pretože sú ich kvantá, odporúčam využívať aplikácie, ktoré nám sledujú práve to, ako na tom telefóne trávime čas.
Ja mám na každú aplikáciu nastavenú aplikáciu One Sec a keď otvorím Instagram, Facebook, tak tá aplikácia ma pred otvorením nechá párkrát sa nadýchnuť, vydýchnuť a až potom ma do nej pustí. Ukazuje mi aj štatistiky, koľkokrát som na to klikol a naozaj z veľkej časti potom tú aplikáciu vypnem.
V akom čase by mali rodičia začať deťom vysvetľovať nejaké rizika spojené s používaním internetu a sociálnych sietí? A aké kroky podniknúť, aby chránili svoje dieťa pred nebezpečenstvami, nástrahami online sveta?
Od útleho veku, pretože dnes už doma nemáme ani klasické televízie, ale internetové a deti s nimi interagujú od útleho veku. Preto je dôležité začať im vysvetľovať riziká technológií už v čase, keď ich začínajú používať, no bohužiaľ ani my dospelí často nevieme, čo potvrdzujeme.
Vďaka EÚ, ktorá si snaží strážiť GDPR, musíme na každej webovej stránke povoliť cookies, zdieľanie polohy, prístup ku kontaktom. Ale my väčšinou všetko odklikáme, aby nás to rýchlo pustilo. A pritom si ani sami neuvedomujeme, že to je úplne rovnaké, ako keby sme niekam prišli a niekto nás nechal podpísať zmluvu s tým, že môže robiť s našimi dátami, čo chce, môže používať našu fotku, našu polohu. A ak toto nepochopia najskôr dospelí, tak to nemôžu vysvetliť ani deťom.
Aké kroky by mali rodičia podniknúť, aby chránili svoje dieťa pred nebezpečenstvami online sveta. Ako vysvetliť, že nemôžu odpisovať každému a podobné veci, ktoré v tom online svete číhajú najmä na tínedžerov?
Je potrebná spätná kontrola. Ak je to menšie dieťa, pokojne každý deň, ak je to väčšie dieťa, raz týždenne. Často to bude pôsobiť tak, že deťom lezieme do súkromia, ale my rodičia ho musíme chrániť. Musíme deti naučiť, že je normálne dať telefón rodičom raz do týždňa a pozrieť sa spolu na to, aké aplikácie tam má, s kým si písal, aké má skupiny. Netreba úplne riešiť obsah, ale skôr to, prečo to tam má, na čo to používa, lebo často to riešime až vo chvíli, keď už je neskoro.
Online šikana je veľká téma a spolužiaci si dovolia online oveľa viac ako osobne. Preto je potrebné sledovať, aké má dieťa emócie, keď je na telefóne a ak sa nám niečo nezdá, riešiť to s ním, pretože ak sa to dostane do pokročilej fázy, tak už je často neskoro a zanechá to následky.
