Viac ako polovica učiteľov základných škôl učí aspoň jedného ukrajinského žiaka. Vyplýva to z veľkého prieskumu Komenského inštitútu, ktorý na reprezentatívnej vzorke viac ako šesťtisíc učiteľov vypracovala agentúra FOCUS a zber dát vznikol v spolupráci s EduPage.
Rozvoj jazykových zručností
Výsledky prieskumu hovoria o tom, že ukrajinské deti má v triede viac ako polovica opýtaných učiteľov základných škôl. Tí vnímajú ochotu ukrajinských detí učiť sa po slovensky, problémom je však jazyková bariéra či iná úroveň vedomostí a spôsobilostí týchto žiakov.
Na efektívne začlenenie by potrebovali podporu v rozvoji ich jazykových zručností, aj priame poradenstvo a metodické odporúčania. Informovala o tom komunikačná manažérka Centra environmentálnej a etickej výchovy (CEEV) Živica Eva Sládková v tlačovej správe.
Rezort školstva aktuálne eviduje v slovenskom vzdelávacom systéme 10 448 ukrajinských detí. Zhruba 77 percent pedagógov uviedlo, že si ukrajinskí žiaci vytvárajú priateľstvá s neukrajinskými spolužiakmi a podľa 69 percent učiteľov začínajú deti z Ukrajiny rozumieť slovenskému jazyku.
Ukrajinské deti sa rýchlo adaptujú
Negatívne prijatie ukrajinských žiakov triednym kolektívom pozorovalo iba dve percentá učiteľov. Podľa 70 percent pedagógov odpovedá väčšina ukrajinských detí na položené otázky, no vlastné otázky kladie zhruba 29 percent týchto žiakov.
Podľa Komenského inštitútu sú čísla odrazom toho, že deti nastúpili do slovenských škôl dobrovoľne. Odhady hovoria, že sa vzdeláva 37 percent ukrajinských detí, ktoré sa nachádzajú na Slovensku.
Ostatné buď neštudujú, alebo využívajú dištančnú online formu na ukrajinských školách. Do materských škôl nastúpila tretina detí, ktoré sa ocitli na našom území.
„Náš prieskum ukazuje, že úvodná fáza adaptácie tých detí z Ukraijny, ktoré sa zapojili do vzdelávania, prebieha aj vďaka podobnosti jazyka a kultúry pomerne pozitívne, nemôžeme však zabúdať na to, že emocionálna reakcia ľudí utekajúcich z vlastnej krajiny je oneskorená a prvé problémy sa nám ukazujú už aj v prieskume,” uviedla psychologička a programová riaditeľka Komenského inštitútu Zuzana Labašová.
Traumy vyvolané vojnou
Najväčšími výzvami pre učiteľov je však nezáujem ukrajinských žiakov vzdelávať sa v slovenčine (30 percent), psychická nepohoda ukrajinských žiakov (21 percent), trauma vyvolaná vojnou (18 percent), izolácia ukrajinských detí od zvyšku kolektívu (17 percent), preťaženie spojené s paralelným vzdelávaním v slovenskej škole aj ukrajinskom vzdelávacom systéme (13 percent), ale tiež absencia zázemia a základných potrieb detí (9 percent).
„Za nezáujmom ukrajinských žiakov vzdelávať sa v slovenskom jazyku vnímame ich obrovskú túžbu vrátiť sa späť domov. Žijú v nádeji, že pobyt na Slovensku je dočasný a pri prvej možnej príležitosti majú mnohí záujem sa vrátiť späť. V stave ohrozenia a neistoty je pre nich pomáhajúca práve komunita a jazyk. Sú nesmierne vďační učiteľom našich škôl, spolužiakom, ktorí im vytvárajú čo najprijímajúcejšie podmienky. V odborných činnostiach pracujeme s podporou, motiváciou a hľadáme riešenia rôznych situácií,” dodala riaditeľka Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Bratislave Jana Lednická.
Jazyková bariéra nepustí
Učitelia, ktorí prišli do kontaktu s ukrajinskými deťmi vnímajú ako najväčšiu výzvu jazykovú bariéru (85 percent), a preto by privítali jazykovú podporu pri vzdelávaní (67 percent) a podporu v oblasti prispôsobenia obsahu vzdelávania, pre žiakov, ktorí neovládajú slovenský jazyk (58 percent).
Z podporných nástrojov, ktoré pripravil rezort školstva doteraz najviac využili metodické usmernenia (54 percent), odkazy na externé zdroje (31 percent) a webináre (24 percent). Najviac im však pri výučbe chýba priame poradenstvo (41 percent).
