BRATISLAVA 8. novembra (WEBNOVINY) – Ministerstvo školstva sa nestotožňuje s názorom, že by novela zákona o pedagogických zamestnancoch ohrozila existenciu pedagogických fakúlt.
Novela nadobudla účinnosť 1. novembra. Podľa dekanov pedagogických fakúlt sa ňou vytvorili reálne podmienky na zánik ich fakúlt.
Podľa zmeny zakotvenej v zákone totiž majú po novom pedagogické vzdelávanie poskytovať aj vysoké školy technických, poľnohospodárskych či umeleckých smerov, ktoré na to majú zázemie a kvalifikovaný pedagogický personál.
Doplnenie pedagogického vzdelania už bolo umožnené
Podľa ministerstva školstva zánik pedagogickým fakultám nehrozí, keďže doplnenie si pedagogickej spôsobilosti u absolventov vysokoškolského alebo stredoškolského vzdelania nepedagogického zamerania bol umožnený už v dávnej minulosti nižším právnym predpisom, tvrdí hovorca ministra školstva Michal Kaliňák. Podľa neho to vtedy pedagogické fakulty neohrozovalo.
„Aj napriek tomu, že legislatíva jasne vymedzovala podmienky organizovať doplňujúce pedagogické štúdium, a to len k tým študijným odborom, ktoré mala vysoká škola akreditované, vyskytlo sa zopár prípadov, keď vysoká škola poskytla doplňujúce pedagogické štúdium aj k takým študijným odborom, ktoré nemala akreditované,“ tvrdí ministerstvo školstva. Utrpel tým podľa neho proces a samozrejme aj pedagogický zamestnanec. Aj to bol podľa rezortu dôvod na to, aby sa pristúpilo k zmene.
Dekani s novelou nesúhlasia
Dekani slovenských pedagogických fakúlt adresovali ministrovi školstva Dušanovi Čaplovičovi, predsedovi parlamentu Pavlovi Paškovi, predsedovi Akreditačnej komisie SR Ľuborovi Fišerovi a prezidentovi Slovenskej rektorskej konferencie Liborovi Vozárovi vyhlásenie, v ktorom hovoria, že novelizovaním zákona sa vytvorili podmienky na zánik pedagogických fakúlt. Zmena podľa nich vedie k deprofesionalizácii pedagogických zamestnancov.
Vysoké školy iného ako pedagogického zamerania budú potrebovať na to, aby poskytovali pedagogické vzdelávanie, akreditovaný program doplňujúceho pedagogického štúdia na pedagogickú spôsobilosť. „Uvedenú skutočnosť a jej dopady vo vysokoškolskom vzdelávaní považujeme za nesystémové, čím sa potiera dlhodobo deklarovaná snaha o skvalitnenie a profesionalizáciu učiteľského vzdelávania ako aj zmenu jej spoločenského statusu,“ píšu dekani vo vyhlásení.
Ministerstvo školstva s postojom dekanov nesúhlasí. Súčasná právna norma však podľa rezortu prináša pozitíva, ktoré neriešil predchádzajúci systém. Vytvoril sa legislatívny rámec na prehľadný systém akreditácie na doplnenie pedagogickej spôsobilosti vysokej škole nepedagogického zamerania, ktorá musí spĺňať podmienky akreditácie stanovené v zákone, tvrdí ministerstvo. V zmene stanovili i podmienky na obsah doplňujúceho pedagogického štúdia. Sú nimi najmenej 80 % pedagogicko-psychologického a sociálno-vedného základu študijného odboru učiteľstva a potreba absolvovať minimálne 40 vyučovacích hodín pedagogickej praxe pod vedením pedagogického zamestnanca cvičnej školy.