Ekonóm a analytik Tomáš Hellebrandt sa pozrel na to, čo bude pre budúce generácie na Slovensku znamenať súčasné zatvorenie škôl. Negatívny vplyv dištančnej výučby na výsledky žiakov a ich zárobkový potenciál v rámci trhu práce je zrejmý nielen z jeho odhadov.
Hellebrandt zverejnil svoje závery na sociálnej sieti, čo medzičasom podnietilo reakcie aj ďalších odborníkov. Absolvent Oxfordskej univerzity nadväzuje aj na odhady Svetovej banky či Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Národný onkologický ústav sprísňuje bezpečnostné opatrenia, počet infikovaných zdravotníkov rastie
Ako uviedol, použili rovnakú metodiku, avšak jeho predpoklady sú konzervatívnejšie. Napriek tomu je Hellebrandtov odhad toho, aký budú mať zatvorené školy dopad na deti, veľmi negatívny.
Účinnosť dištančnej výučby
Každý mesiac zatvorených škôl podľa neho pripraví priemerného žiaka počas celého pracovného života o cca 4 000 eur po zohľadnení inflácie. Tento odhad pritom predpokladá 40-percentnú účinnosť dištančného vzdelávania.
„Ak si niekto myslí, že je to málo, rád by som dal do pozornosti novú štúdiu z Holandska,“ pokračuje analytik a vysvetľuje, že Holanďania formou testov porovnávali prírastok vedomostí žiakov počas ôsmich týždňov, kedy boli školy zatvorené, s typickým prírastkom v minulosti.
Nový a rýchlejší PCR test čaká na schválenie úradmi. Do piatich minút odhalí, či sa človek nakazil koronavírusom
Výsledky, bohužiaľ, dokázali, že žiaci neurobili počas obdobia dištančnej výučby skoro žiaden pokrok. Pritom Holandsko patrí ku krajinám s kvalitným vzdelávacím systémom a výbornou dostupnosťou širokopásmového internetu.
Testovanie tiež potvrdilo výrazne horší vplyv na žiakov zo sociálne slabších pomerov. „Ak sú toto výsledky Holandska, ako sa asi darí Slovensku?“ pýta sa Hellenbrandt.
Ekonomické straty
Štúdia OECD je zaujímavá aj tým, že popri budúcich prijímoch žiakov skúma aj vplyv na ekonomiku ako celok. Súkromné prínosy vzdelávania pre jednotlivca sú v zásade nižšie ako spoločenské prínosy.
Ministerstvo zdravotníctva opäť vyzýva poskytovateľov na vytvorenie odberových miest
Autori štúdie sa opreli o ich predošlý výskum, v ktorom preukázali silný vzťah medzi kognitívnymi schopnosťami meranými v štandardizovaných testoch a rastom HDP.
„Ak aplikujeme ich parametre na aktuálnu situáciu na Slovensku, každý mesiac predstavuje kumulatívnu stratu na HDP do roku 2100 v súčasnej hodnote 12,5 miliárd eur, čo je cca 13 % HDP!“ vysvetľuje ekonóm.
Aké sú prínosy?
Prínosom zatvorených škôl je všeobecne najmä spomalenie šírenia vírusu, ochrana zdravia a životov ľudí. Podľa Hellebrandta si však väčšina sveta zo zvýšeného rizika prenosu v školských laviciach ťažkú hlavu nerobí.
Z odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) či Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) vyplýva, že aj keď so zvyšujúcim sa vekom detí riziko rastie, celkovo existuje len málo príkladov výrazného šírenia vírusu v školách.
Ťažší priebeh koronavírusu sa u alergikov nepotvrdil, ale liečba alergie znižuje riziko nákazy
A aj to málo takýchto zdokumentovaných prípadov bolo spôsobených „veľmi laxným prístupom k preventívnym opatreniam“. Príkladom je aj mesto New York, ktorého školy sú otvorené. Výskyt COVID-19 monitorujú a zásadné prekážky prezenčnej výučby sa medzi státisíckami testov nenašli.
Telocvične a kostoly
„Na druhej strane nedávny výskum z USA, ktorý bol popísaný aj v slovenských médiách ukázal, že telocvične a kostoly patria medzi najviac rizikové prostredia,“ upozorňuje Hellebrandt.
Zdôrazňuje tiež, že podľa Organizácie spojených národov pre vzdelávanie (UNESCO) sme jednou z iba šiestich krajín Európskej únie (EÚ), kde väčšina detí do školy nechodí. V ostatných krajinách sú školy čiastočne alebo úplne otvorené.
Island či Nový Zéland ponúkli návod, ako vyhrať nad COVID-19. Slovensko robilo rovnaké opatrenia, ale niečo chýbalo
Aj preto by sme sa podľa Hellebrandta mali zamerať na zodpovedanie otázok typu koľko úmrtí dokážeme odvrátiť zatvorením škôl či do akej miery môžeme znížiť riziká pravidelným plošným antigénovým testovaním v školách alebo aké sú alternatívy.
„Potom by sme sa spolu mohli pozrieť, či by nás tieto alternatívy náhodou nestáli menej ako 12,5 miliárd eur za mesiac,“ dodáva ekonóm na záver.
Riešenia by boli
Návody na to, ako inak by sa ešte dala riešiť situácia v školstve, má aj český profesor ekológie a evolučný biológ Jaroslav Flegr. Rovnako na sociálnej sieti odprezentoval návrh riešení, ktoré by zlepšili aktuálne nastavenie.
Turecko zmenilo spôsob hlásenia infikovaných, denné počty vzrástli až štvornásobne
Podľa Flegra musí byť pre učiteľov ťažké vyznať sa v množstve ministerských nariadení a zároveň zvládať dištančnú aj prezenčnú výčbu. „Vôbec by som sa nedivil, keby sa nakoniec z pandémie zrútilo viac učiteľov než zdravotníkov,“ uvádza s nádychom humoru.
Preto navrhuje, aby rovnako ako pri študentoch medicíny, boli „do služby“ povolaní aj študenti pedagogických odborov. Pomôcť by mohli v oboch smeroch. Flegr navrhuje, že by mladí a zdraví študenti mohli mať na starosti prezenčnú výučbu a starší pedagógovia, patriaci do rizikových skupín, by mohli mať na starosti výučbu dištančnú.
Domáca škola
Ďalšou pomocnou rukou by bola zavedenie prezenčnej výučby ako nepovinnej. Rodičia by podľa Flegra boli určite schopní zabezpečiť deťom kvalitnú domácu výučbu.
Ochota dať sa zaočkovať proti koronavírusu medzi Slovákmi mierne vzrástla, je v tom aj politika
„Každé dieťa, ktoré by zostalo doma, by spomalovalo šírenie vírusu a znižovalo nebezpečenstvo, že náš prestarnutý pedagogický zbor zdecimuje COVID-19,“ vysetľuje Flegr. Do tretice evolučný biológ pridal aj tretiu radu.
„Okoreniť“ domáce vzdelávanie sledovaním televíznych seriálov v anglickom jazyku by pre žiakov bolo podľa neho účinnejšie ako štandardná školská dochádzka.
Čo na to ministerstvo?
Dá sa povedať, že na Slovensku v tomto smere rezort školstva podnikol isté kroky. Ministerstvo a Štátny pedagogický ústav podpísali memorandum o spolupráci s piatimi pedagogickými fakultami na Slovensku.
Predmetom spolupráce je práve pôsobenie študentov pedagogických odborov na školách v čase pandémie. Študenti by mali učiteľom pomáhať najmä s doučovaním žiakov, ktorí nemajú technické možnosti vzdelávať sa dištančne.
Ministerstvo školstva pracuje na debyrokratizácii, učitelia budú vypĺňať menej dokumentov
Na Slovensku je tiež možnosť domáceho vzdelávania, ktorú majú rodičia aj v súčasnosti na úrovni prvého stupňa základných škôl. „Ministerstvo školstva plánuje túto možnosť v budúcnosti rozšíriť aj na druhý stupeň,“ uviedol pre Webnoviny.sk rezort.
„Ja to vidím veľmi optimisticky, že od prvého septembra budúceho kalendárneho roku by mal byť ´homeschooling´ aj na druhom stupni,“ povedal v júli v rozhovore pre agentúru SITA minister školstva Branislav Gröhling (SaS).