V dnešnej dobe sa čoraz viac rodičov zamýšľa nad tým, aké vzdelávanie je pre ich deti v predprimárnom veku to najlepšie. Často narážame na pojem Montessori, ktorý je opradený mnohými mýtmi – od predstavy absolútnej slobody bez pravidiel až po očakávania, že zo škôlky vyjde malý génius pripravený na Harvard. Čo však tento prístup znamená v realite? O tom sme sa rozprávali s Petrou Szántai, riaditeľkou Bystrej škôlky, a psychologičkou Katarínou Barniakovou.
Prostredie, ktoré učí životom
Základným pilierom Montessori pedagogiky je, že vychádza priamo z dieťaťa a jeho prirodzených potrieb. V triede nejde o klasické sedenie v laviciach, ale o takzvané pripravené prostredie, ktoré pripomína zariadený byt. Deti tu majú k dispozícii zóny pre praktický život, zmyslovú výchovu, matematiku, jazyk či vedy. „Dieťa sa stará o seba, o prostredie a o druhých,“ vysvetľuje Petra Szántai s tým, že v takomto prostredí sa dieťa učí samo obslúžiť, postaviť sa za seba a získavať vedomosti prirodzenou zvedavosťou.
Najväčší nepriateľ samostatnosti? Prílišná pomoc rodičov
Jedným z kľúčových cieľov je vychovať samostatnú bytosť zodpovednú za seba. Psychologička Katarína Barniaková upozorňuje, že rodičia často v dobrej viere robia veci za deti, čím ich paradoxne brzdia. Príkladom je bežné nalievanie vody alebo obliekanie. Keď rodič v snahe urýchliť ráno dieťa oblečie sám, hoci to ono už dokáže, prichádza frustrácia. Dieťa, ktorému nie je dovolené zažiť eufóriu z vlastného úspechu, sa časom prestáva snažiť. Montessori prístup preto učí rodičov dôverovať schopnostiam svojich detí.
Sloboda ruka v ruke s disciplínou
Mnohí sa obávajú, že voľnosť pohybu v Montessori triedach vedie k chaosu. Opak je pravdou. Sloboda je pevne prepojená s hranicami a pravidlami založenými na príčine a dôsledku. Namiesto umelých trestov sa využívajú prirodzené následky – ak si dieťa neoblečie nepremokavé oblečenie do dažďa, bude mokré; ak nezje obed, bude hladné. Pedagóg tu nevystupuje ako autorita, ktorá prikazuje, ale ako sprievodca a rešpektujúci partner, ktorý sleduje senzitívne obdobia dieťaťa.
Úloha psychológa a bilingválne prostredie
V kvalitnej Montessori škôlke zohráva dôležitú rolu aj psychológ, ktorý je podporou pre pedagógov a rodičov. Intervencia prichádza najmä vtedy, ak sa objavia špecifické prejavy v správaní, alebo ak je potrebné zjednotiť prístup doma a v škôlke. Okrem psychologického rozvoja sa kladie dôraz aj na jazyky. Deti sú v tomto veku ako „špongie“, preto je bilingválna výučba s anglickým lektorom prirodzenou súčasťou dňa.
Pre koho je Montessori určené?
Hoci je tento prístup vhodný pre každé dieťa – vrátane introvertov, ktorí tu nachádzajú priestor na hlbokú koncentráciu – nie je pre každého rodiča. Vyžaduje si totiž ochotu spolupracovať a prijať fakt, že dieťa potrebuje robiť veci samo. Absolventi takéhoto vzdelávania bývajú podľa skúseností šikovnejší, premýšľajú širokospektrálne a dokážu pri riešení úloh hľadať viacero možností. Investícia do takéhoto vzdelania tak rodičom prináša predovšetkým istotu, že ich dieťa je prijímané ako jedinečná osobnosť s vlastným tempom.
V rozhovore sa dozviete aj to:
- prečo v Montessori triedach nenájdete klasické hračky, ale špeciálne pomôcky ako „ružová veža“ či „perlový materiál“
- ako vyzerá bežný deň v škôlke, kde si deti samy pripravujú desiatu aj olovrant
- prečo je dôležité, aby v triedach boli spolu deti rôzneho veku od 3 do 6 rokov
- ako zvládnuť prechod z Montessori prostredia na klasickú základnú školu
- v akých momentoch vstupuje do procesu vzdelávania psychológ a ako môže pomôcť s adaptáciou
