Winston Churchill opakoval ročník a Agatha Christie mala v škole vážne problémy s písaním. Dnes patria medzi osobnosti, ktoré zmenili svet. Napriek tomu sú známky na vysvedčení stále pre mnohých rodičov hlavným meradlom budúceho úspechu dieťaťa. Polročné hodnotenie tak často otvára viac obáv než odpovedí a otázku, či výsledky v škole naozaj hovoria o tom, kým dieťa raz bude.
V prostredí, ktoré kladie dôraz na výkon a porovnávanie, sa hodnotenie v škole ľahko mení na verdikt o hodnote dieťaťa. Trojka či štvorka pritom nehovorí o tom, čo dieťa vie, ale len o tom, ako obstálo v konkrétnom systéme hodnotenia.
Keď škola tlačí a doma to bolí
Polročné vysvedčenie je často emocionálnou skúškou nielen pre deti, ale aj pre rodičov. Otázky, či sa dieťa snaží dosť a či rodič nerobí chybu, sú prirodzené. Problém nastáva vtedy, keď sa tlak zo školy prenáša aj do rodiny. Psychológovia upozorňujú, že dlhodobý strach zo zlyhania môže u detí viesť k úzkosti a strate motivácie.
Menej čísel, viac informácií
V reakcii na tieto problémy sa v školách postupne objavujú iné formy hodnotenia, ktoré sa nesústredia výlučne na známky. Cieľom je zachytiť nielen výsledok, ale aj priebeh učenia a individuálny posun dieťaťa. „Formatívne hodnotenie je spôsob hodnotenia, ktorý sa zameriava na proces učenia žiakov, nie len na konečný výsledok. Jeho cieľom nie je udeľovanie známok, ale poskytovanie spätnej väzby, ktorá žiakom pomáha pochopiť, ako sa učia, kde sa nachádzajú v procese učenia a čo môžu urobiť, aby sa zlepšili,“ vysvetľuje Ján Machaj, riaditeľ neziskovej organizácie EDULAB. V praxi to znamená, že hodnotenie má viac vysvetľovať než súdiť.
Čo s tým majú rodičia
Pre rodičov je zmena často náročná. Známky sú rýchle a zrozumiteľné, slovné hodnotenie si vyžaduje viac času a pozornosti. Odborníci upozorňujú, že tlak, porovnávanie so spolužiakmi či podmieňovanie uznania výkonom môžu mať opačný efekt, než rodičia očakávajú. Dôležité je sledovať úsilie a pokrok, nie len konečný výsledok. Rozhovory o tom, čo sa dieťaťu darilo alebo čo mu robilo problémy, sú pre jeho vzťah k učeniu podstatnejšie než samotné známky.
Chyba ako informácia, nie zlyhanie
„Je úplne prirodzené zažívať neúspechy a robiť chyby, práve na nich sa učíme. Tento fakt je však v našom školskom systéme často prehliadaný, keďže chyby bývajú trestané namiesto toho, aby boli vnímané ako príležitosť na rast,“ hovorí Barbora Kudláčová z AMAkids Akadémie. Spôsob, akým rodičia na chyby reagujú, zásadne ovplyvňuje, či ich dieťa bude vnímať ako hanbu, alebo ako súčasť učenia. Prijatie a pokojná reakcia doma môžu znížiť tlak, ktorý dieťa zažíva v škole.
Vysvedčenie ako signál, nie rozsudok
Horšie známky nehovoria o tom, že dieťa nemá budúcnosť. Skôr upozorňujú na to, že mu niečo nejde podľa predstáv systému alebo očakávaní dospelých. Vysvedčenie tak nemusí byť dôvodom na obavy, ale impulzom na rozhovor o tom, čo dieťa potrebuje, aby sa mohlo posúvať ďalej.
