Zredukovať obsah učiva za posledné mesiace a zadefinovať kľúčové učivo, ktoré treba prebrať do konca školského roka. Takéto ciele majú odporúčania v súvislosti s redukciou domáceho vyučovania. Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ) zadefinoval kľúčové oblasti, ktorých sa to týka.
Ako na tlačovej besede uviedol minister školstva Branislav Gröhling (SaS), zámerom je odbremeniť rodičov, deti a učiteľov. Šéf rezortu tiež informoval, že pokyny pre prijímacie skúšky na stredné školy ministerstvo školstva predstaví v stredu.
Nie všetky zadania majú byť povinné
Usmernenie, ako zredukovať učivo pre deti doma, má viac ako 80 strán. „Zadefinované sú v ňom kľúčové vzdelávacie oblasti pre každý ročník základnej školy. Sú to: Jazyk a komunikácia, Matematika a práca s informáciami, Človek a spoločnosť a Človek a príroda,“ priblížil Gröhling. Dodal, že odporúčania budú zverejnené na stránke ministerstva školstva.
Viac o téme: Koronavírus
Usmernenie pripravil ŠPÚ. Ako poznamenala jeho riaditeľka Miroslava Hapalová, úmyslom usmernenia nie je nariadiť školám čo robiť, ale nástrojom ako zosúladiť obsah vzdelávania so vzdelávacím prostredím pre žiakov. Okrem kľúčových vzdelávacích oblastí sa zároveň určujú komplementárne vzdelávacie oblasti, kam patria Človek a hodnoty, Človek a svet práce, Umenie a kultúra a Zdravie a pohyb.
Materské školy dostanú "prvú pomoc", ministerstvo im poskytne desiatky miliónov eur
„V dennom vzdelávacom režime žiakov by mali byť zastúpené aktivity z oboch vzdelávacích oblastí. Rozdiel je však v tom, akým spôsobom učiteľom odporúčame ich zadávať žiakom. Zadania, ktoré sa týkajú hlavných vzdelávacích oblastí, tie môžu učitelia zadávať ako povinné a ich zadanie sa zároveň vyhodnotí. Čo sa týka podnetov na aktivity v rámci komplementárnych vzdelávacích oblastí, tie sa odporúča využiť ako doplnkové aktivity, ale od žiakov by sme v tejto situácia nemali vyžadovať povinné plnenie zadaní,“ doplnila Hapalová.
Odporučený týždenný počet hodín
Rovnako prízvukovala, že sa v tejto situácii neočakáva, že žiaci si všetko osvoja. Ani od učiteľov sa neočakáva, že odučia všetko predpísané učivo. „Dôležité je, aby školy v tejto situácii nerezignovali, ale sa snažili zabezpečiť v rámci možností dostupnosť a prístupnosť vzdelávania všetkých žiakov, samozrejme, v súlade s odporúčaním Úradu verejného zdravotníctva SR,“ podotkla Hapalová.
Podľa rezortu školstva, žiaci 1.až 3. ročníka by mali byť učivom zaťažení 5 až 8 hodín týždenne, žiaci 4.a 5. ročník 8 až 10 hodín. Šiestaci a siedmaci by sa mali učiť 10 až 15 hodín a ôsmaci a deviataci 12 až 15 hodín týždenne. Hapalová poznamenala, že odporúčania majú pomôcť rodičom, deťom a učiteľom vytvoriť si režim, ale aj pomoc pre vzdelávací systém ako v tejto situácii reagovať.