BRATISLAVA 10. septembra (WEBNOVINY) – Všetky druhy volieb na Slovensku by sa v budúcnosti mali riadiť jediným zákonom.
Vyplýva to zo zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý v utorok parlament posunul do druhého čítania.
Návrh nahradí šesť doterajších zákonov, v ktorých sú viaceré odlišnosti.
Spoločné pravidlá majú platiť pre voľby do parlamentu, Európskeho parlamentu, prezidenta SR, pre ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta, voľby do orgánov územnej samosprávy a referendum. Autori si od návrhu sľubujú aj úspory peňazí – v roku 2014 by to malo byť 219-tisíc eur a v roku 2016 až 1,1 milióna eur.
Zmeny majú pomôcť lepšej prehľadnosti
Posledná úspora by mala vzniknúť pri organizovaní parlamentných volieb. Zákon o podmienkach výkonu volebného práva totiž počíta so znížením počtu členov okrskových komisií, ktorým za deň volieb prináleží odmena 38 až 43 eur.
Podľa terajšej právnej úpravy členstvo v okrskovej volebnej komisii vzniká delegovaním člena kandidujúcim politickým subjektom, čiže počet členov zákon neurčuje. Novou úpravou spôsobu kreovania okrskovej volebnej komisie bude môcť delegovať člena komisie len strana, ktorá v posledných voľbách do NR SR získala aspoň tri percentá hlasov.
Pre všetky spomínané voľby majú byť viaceré veci rovnaké, predovšetkým úprava hlasovacích lístkov či lehota na vyhlásenie volieb, ktorá bude najneskôr 110 dní pred dňom ich konania. Zoznamy kandidátov už budú doručovať do domácnosti (nie každému voličovi, ktorý je členom domácnosti), aby sa šetrilo peniazmi a nezaplňovali sa poštové schránky.
Oproti doterajšej právnej úprave sa v stálom zozname voličov budú viesť aj údaje o cudzincoch majúcich trvalý pobyt na území obce, keďže v niektorých voľbách majú volebné právo. Oproti doterajším volebným pravidlám sa zavádza aj povinnosť voliča vlastnoručným podpisom v zozname voličov potvrdiť prevzatie hlasovacích lístkov a obálky, pričom zákon určuje postup, ak tak volič urobiť
Zákon zavádza postihy
Zákon zavedie postihy od 33 do 100 eur za neuposlúchnutie výzvy na zachovanie poriadku vo volebnej miestnosti, ako aj za uvádzanie nepravdivých údajov v čestnom vyhlásení ku kandidačnej listine a neodloženie nepoužitých hlasovacích lístkov do určenej schránky. V prípade volieb do Európskeho parlamentu budú postihy za to, ak človek požiada o zápis do zoznamu voličov v inom členskom štáte Európskej únie a zároveň požiada o zápis do zoznamu voličov v Slovenskej republike.
V zákone sa zjednocuje a elektronizuje doručovanie zápisníc ústrednej volebnej komisii. Oproti platnej úprave sa v zápisnici navyše uvádza aj údaj o počte zvolených žien a zvolených mužov. Norma garantuje právo kandidátov a kandidujúcich strán kontrolovať sčítanie hlasov.
V súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu sa novo upravuje pôsobnosť ministerstva vnútra ako kontaktného miesta pre výmenu informácií o voličoch a kandidátoch vo vzťahu k ostatným členským štátom Európskej únie. V prípade hlasovania v referende budú môcť ľudia hlasovať aj prostredníctvom pošty, ako je to pri voľbách do parlamentu.
Nové pravidlá by po definitívnom schválení mali začať platiť od začiatku budúceho roka.
Volebné zákony nahrávajú vládnej strane, hovorí Žitňanská
Volebné zákony predložené vládou parlamentu nahrávajú vládnej strane a sú šité horúcou ihlou. Zhodujú sa na tom predstavitelia opozičných strán, ktorí dnes o pripravovaných zákonoch diskutovali v NR SR.
„Samozrejme, že ste predložili návrhy zákonov, ktoré vyhovujú vládnym stranám, tentokrát strane Smer. Čo je tak dôležité na tých zmenách, že sa to musí vzťahovať už na prichádzajúce prezidentské voľby?“ spýtala sa v závere piateho dňa 23. schôdze NR SR predsedníčka poslaneckého klubu SDKÚ-DS Lucia Žitňanská.
Opozičným poslancom sa nepáči napríklad návrh vládnej strany, podľa ktorého by sa na predvolebnej kampani mohli zúčastniť len kandidujúce politické strany. Z kampane by tak boli vylúčené napríklad občianske hnutia. „Je to okresávanie slobody občana vyjadriť sa k fungovaniu vecí verejných,“ vyhlásil poslanec a prezidentský kandidát Peter Osuský (SaS). Zákaz by sa týkal aj negatívnych kampaní.
Predsedovi OĽaNO Igorovi Matovičovi sa zase nepozdáva obmedzenie výdavkov na kampaň, ktorá podľa neho povedie k jej financovaniu z čiernych peňazí. „Pripomeniem jednu nahrávku z roku 2002, kedy platil limit 12 mil. korún. Na nej nejaký hlas hovorí, že vlastnou hlavou zohnal 30, 40 miliónov a možno teda nejaké ďalšie peniaze v budúcnosti. Obávam sa, že to dopadne rovnako,“ skonštatoval.
Opoziční poslanci sa v diskusii zhodli na tom, že dodržiavanie limitov bude navyše aj veľmi náročné. Ako príklad uviedla Žitňanská kampaň Moniky Beňovej. „Ak vidíte billboardy, že nejaká spisovateľka Monika Beňová napísala knihu Intímna spoveď, zarátava sa to do kampane? Alebo začneme všetci písať intímne spovede?“ spýtala sa Žitňanská.
Opoziční poslanci preto navrhli volebné zákony vrátiť vláde na dopracovanie, obsahuje vraj totiž aj veľa chýb. Okrem iného navrhujú posunutie účinnosti zákona tak, aby sa netýkal nadchádzajúcich volieb, či úpravu zákona tak, aby nevylučoval občianske hnutia.