Po májovej výzve na revitalizáciu Sadu Janka Kráľa sa do súťaže o jeho premenu prihlásili štyri tímy uchádzačov. Odborná porota udelila prvú priečku kolektívu, ktorý tvorí krajinná architektka Magdaléna Horňáková z ateliéru DUMA, architekt Zdeněk Sendler a architektka Lucie Radilová. Vďaka svojim skúsenostiam budú spolupracovať s Metropolitným inštitútom Bratislavy na vytvorení štúdie, ktorá ponúkne vizionársku perspektívu pre 37,5 hektárový park.
Táto budúca vízia zohľadní klimatické zmeny, bezbariérovosť, zelený rozvoj a začlení blízko ležiaci Dunaj do života v meste. Tento významný krok povedie k tomu, aby sa Sad Janka Kráľa stal ešte príjemnejším miestom oddychu pre obyvateľov Bratislavy.
História Sadu Janka Kráľa
Sad Janka Kráľa bol založený v rokoch 1774 – 1776, odkedy sa postupne vyvíjal v súlade s meniacimi sa potrebami a estetickými trendami doby. S úpravami a rozšíreniami, ktorými prešiel, získal charakteristický vzhľad a nezameniteľnú atmosféru. Jeho pôvodná podoba mala tvar osemramennej hviezdice priesekov, pozdĺž ktorých sa postupne povysádzali stromoradia.
Premeny opustených brownfieldov
V srdci parku sa týči záhradný altánok, kedysi veža františkánskeho kostola, teraz obľúbené miesto stretnutí a orientačný bod. Socha básnika Janka Kráľa od Františka Gibalu zdôrazňuje stredový bod cestičiek v parku.
V parku dominujú výnimočné druhy stromov ako ginko dvojlaločné, platany javorolisté a pôvodné druhy ako javor či topoľ tvoria biologickú kostru parku. V 19. storočí sa park upravoval pod vedením dvoch zanietených odborníkov. Štefan Ladislav Endlicher bol botanik a riaditeľ múzea vo Viedni, ktorý pridal parku prirodzenejší tvar. František Floriš Rómer, učiteľ na Kráľovskej akadémii v Prešporku, zasadil bylinkovú záhradu na štúdium a uviedol cudzokrajné stromy.
Prečo majú ľudia radi Sad Janka Kráľa
Sad Janka Kráľa má aj napriek svojmu veku a nie úplne dobrej kondícii skalných fanúšikov. Je unikátnym miestom s bohatou zeleňou a historickým významom a jeho hranice vymedzené Starým a Novým mostom, obchodným centrom Aupark a Dunajom sú z dlhodobého hľadiska potenciálnym miestom, ktoré denne navštevujú stovky ľudí.
Premeny opustených brownfieldov
Teraz prišiel čas na jeho premenu
Mesto teraz plánuje komplexnú zmenu. Výsledky víťaznej štúdie majú priniesť ucelený pohľad na rozvoj územia a zohľadniť klimatické riziká. Cieľom je podporiť biodiverzitu, zeleno-modrú infraštruktúru a interakciu s Dunajom, uvádza na svojej stránke Metropolitný inštitút Bratislavy.
Nová výsadba chce nahradiť dožívajúce stromy a reflektovať na rôzne funkcie parku. Už teraz Tyršovo nábrežie ožíva spoločenskými podujatiami, zatiaľ čo centrálna časť parku je tichšia a slúži na oddych. Vo výsledku má byť tiež bezbariérový prístup do parku a pracuje sa aj na novom skate parku, obnove bývalej správy parku a novom bistre s toaletami. Dôležité je najmä nájsť kompromis medzi nárokmi na park 21. storočia a rešpektovaním jeho historických hodnôt.
