Pozná to asi každý obyvateľ väčšieho slovenského mesta. Stačí jedna silnejšia letná búrka a ulice sa v priebehu polhodiny zmenia na neprejazdné. Voda zaplaví podchody, kanalizácia nestíha a doprava kolabuje. Dôvodom je, že naše mestá sme desiatky rokov stavali ako nepriepustné betónovo-asfaltové pevnosti.
Architekti a urbanisti po celom svete však dnes prechádzajú na úplne novú filozofiu. Budúcnosť patrí takzvaným špongiovým mestám, ktoré vodu berú ako vzácny zdroj, nie hrozbu. Inšpirácia prišla z prírody. Kým klasické moderné mesto sa snaží každú kvapku dažďa okamžite zachytiť a odviesť podzemným potrubím preč, špongiové mesto funguje presne naopak. Chce vodu zadržať, prefiltrovať a vstrebať priamo tam, kam spadne. Presne ako mach v lese alebo pôda na lúke.
Sivú infraštruktúru vystrieda zelená
Premena betónovej džungle na špongiu si nevyžaduje búranie celých štvrtí, stačí meniť detaily. Tradičný asfalt a betón postupne nahrádzajú riešenia, ktoré na prvý pohľad menia vizuál ulíc. Ich základom sú priepustné povrchy. Dnes už existujú špeciálne druhy betónu a dlažby, cez ktoré voda namiesto odtekania do kanála jednoducho presiakne priamo do podložia. Parkoviská a chodníky tak môžu ostať suché aj počas silného dažďa.
Ďalším dôležitým prvkom sú dažďové záhrady a vsakovacie priekopy. Ide o cielene navrhnuté terénne priehlbiny popri cestách a budovách, vysadené špecifickými rastlinami a vysypané vrstvami štrku a piesku.Keď príde prívalový dážď, tieto miesta fungujú ako prirodzené zberné vane. Vodu spomalia, prefiltrujú od nečistôt z áut a umožnia jej kontrolovane vsiaknuť do zeme. Svoju rolu hrajú aj zelené strechy, ktoré dokážu nasať obrovské množstvo zrážok a odľahčiť tak kanalizačný systém v kritických prvých minútach búrky.
Od Kodane po prvé slovenské lastovičky
Koncept špongiových miest úspešne funguje v praxi vo viacerých svetových metropolách. Veľkým priekopníkom je Čína, ktorá pred časom rozbehla obrovský program a začala prerábať celé štvrte svojich megamiest na zelené oázy s umelými mokraďami a podzemnými retenčnými parkmi.
V Európe ukázala skvelý recept dánska Kodaň. Keď ju v roku 2011 spláchli ničivé povodne, namiesto rozširovania podzemných potrubí vypracovala novú stratégiu na zvládanie prívalových dažďov. Mesto vďaka nej zmenilo desiatky námestí a parkov na multifunkčné zóny. Cez rok sú to bežné detské ihriská, skateparky alebo miesta na kávu. Keď však príde extrémna búrka, kontrolovane sa napustia vodou a vytvoria dočasné jazerá. Obyvatelia sú v suchu a voda nikomu neublíži.
Prvé záblesky tohto prístupu vidieť už aj u nás. Bratislava, Trnava či Žilina pri rekonštrukciách starých vnútroblokov a ulíc čoraz častejšie vytrhávajú starý asfalt. Nahrádzajú ho zeleňou, budujú dažďové záhrady a tlačia na investorov, aby vodu zo striech nenechávali odtekať do kanálov, ale držali ju na svojom pozemku.
Klimatizácia, za ktorú netreba platiť
Zadržať vodu v meste má okrem ochrany pred zaplavenými ulicami ešte jednu praktickú výhodu. Pomáha to zvládať letné horúčavy, kedy sa na rozpálených námestiach sotva dá dýchať. Voda, ktorá vďaka priepustným povrchom a záhradám vsiakne do zeme, sa totiž počas teplých dní postupne odparuje. Týmto spôsobom prirodzene zvlhčuje a ochladzuje okolité prostredie, takže teplota v blízkosti zelene býva citeľne nižšia. Mestské štvrte tak získavajú funkčné chladenie, ktoré navyše nestojí žiadnu energiu.
