Slovenské mestá a obce vybrali v roku 2024 na daniach z nehnuteľností viac ako 618 miliónov eur. V porovnaní s rokom 2023 bola táto suma vyššia o takmer 122 miliónov eur (24,5 percenta). Tento nárast však neznamená, že sa finančná kondícia samospráv zlepšila.
Viaceré mestá a obce zvyšovali dane preto, aby kompenzovali výpadky príjmov a udržali základné služby pre obyvateľov. Vyplýva to z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau.
Samosprávy hospodárili lepšie
Samosprávy v roku 2024 súhrnne hospodárili lepšie ako v roku 2023. To však neznamená, že finančné krytie originálnych a prenesených kompetencií na obce bolo zo strany štátu dostatočné.
Štát mení pravidlá nájomného bývania, do systému môžu vstúpiť aj podielové fondy
„Medziročne sa znížil podiel obcí na dani z príjmov fyzických osôb zo 70 percent na 55,10 percenta, čo spôsobilo zníženie objemu z 2 695,2 milióna eur na 2 651,2 milióna eur, teda o 1,63 percenta,“ uviedla hlavná analytička CRIF Jana Marková s tým, že tento výpadok nepokrylo ani jednorazové poukázanie zostatku podielu obcí z výnosu dane z príjmov právnických osôb v mesiaci máj, schváleného pre rok 2024, ani možnosť použiť rezervný fond na bežné výdavky, či dotácie.
Dominovala daň zo stavieb
Z dôvodu výpadku daňových príjmov niektoré samosprávy pristúpili k nepopulárnym opatreniam a zvýšili daň z nehnuteľností ako aj poplatok za rozvoj. Daň z nehnuteľností tvoria: daň z pozemkov, zo stavieb, z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
„Analyzované subjekty získali v roku 2024 z dane z nehnuteľností vo výške 618,1 milióna eur, čo predstavuje 17-percentný podiel na daňových príjmoch (v roku 2023 to bolo 496,6 milióna eur a podiel 14 percent),“ konštatuje CRIF.
Na ich objeme sa takmer 21 percentami podieľala daň z pozemkov vo výške 129 milióna eur (111 milióna eur v roku 2023). Dominovala daň zo stavieb s podielom viac ako 70 percent a objemom takmer 433,6 milióna eur (344,2 milióna eur v roku 2023) a takmer deväť percent tvorila daň z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v objeme 55,5 milióna eur (41,2 milióna eur v roku 2023).
Rozdiely v objemoch príjmov
Najväčší objem príjmov z dane z pozemkov získali v obidvoch rokoch samosprávy Nitrianskeho kraja, najmenej získalo Mesto Košice (v roku 2023 Hlavné mesto SR Bratislava). Najväčší objem z dane zo stavieb v obidvoch rokoch vykázali samosprávy Bratislavského kraja, vrátane mestských častí Bratislavy, najmenej samosprávy Košického kraja. Rovnaké poradie bolo aj pri príjmoch z dane z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
Nižšie úrokové sadzby zvýšili tlak na ceny nehnuteľností, analytik priblížil dva možné scenáre
„Medzi veľkými mestami s vysokým objemom dane z pozemkov na štvrtom najvyššom mieste v roku 2024 a na treťom najvyššom mieste v roku 2023 vyčnieva obec Kalná nad Hronom, ktorej miestnou časťou sú Mochovce s jadrovou elektrárňou,“ poznamenala spoločnosť s tým, že v roku 2024 získala z tejto dane 2,6 milióna eur, obdobne aj v roku 2023. Vysoký príjem plynie aj do kasy Jaslovských Bohuníc, ktoré získali v oboch porovnávaných rokoch z dane zo stavieb viac ako 2,5 milióna eur.
Systémová zmena je nevyhnutná
Zvyšovanie dane z nehnuteľností sa prejavilo v medziročnom náraste vo všetkých krajoch o 24,5 percenta. „Najväčší nárast, o viac ako 39 percent, bol v Hlavnom meste SR Bratislave. V mestskej pokladni pribudlo takmer 67,5 milióna eur v roku 2024, rok predtým 48,4 milióna eur,“ vyplýva z analýzy CRIF. Najmenší medziročný nárast – o 14,2 percenta. bol v samosprávach Banskobystrického kraja (51,4 milióna eur v roku 2024 a takmer 45 milióna eur v roku 2023).
Od roku 2004 je správcom dane z nehnuteľností v Bratislave hlavné mesto a v Košiciach mesto Košice. V Bratislave sa výnos delí v pomere 50 percent pre rozpočet hlavného mesta a 50 percent pre rozpočty mestských častí. Príjem z výnosu z miestnych daní si Mesto Košice ponecháva v plnom rozsahu.
Príjmy z dane nehnuteľností
Príjem z dane z nehnuteľností medziročne vzrástol vo všetkých mestských častiach Bratislavy o takmer 35 percent. Daň z pozemkov sa zvýšila o 21 percent, daň zo stavieb o 35,4 percenta a daň z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome vzrástla o 40,5 percenta. Mestským častiam Bratislavy bola v roku 2024 prevedená suma 67,16 milióna eur, čo predstavuje 10,9 percent z celkového objemu tejto dane v samosprávach SR. V roku 2023 to bolo 49,8 milióna eur s podielom 10 percent. V obidvoch rokoch výrazne najviac z bratislavských častí získal Ružinov, nasledovaný Petržalkou. Najmenej malo Čunovo.
Priemerná cena nájomného na Slovensku opäť stúpla. Najväčší nárast zaznamenal Prešov
„Dáta skutočne potvrdzujú, že samosprávy v roku 2024 vybrali viac na miestnych daniach, ale zároveň ukazujú, že mestá a obce boli nútené zvyšovať vlastné príjmy preto, aby zvládli výpadky podielových daní a rast nákladov. Vyšší výber miestnych daní z tohto dôvodu nemožno zamieňať za riešenie systémového stabilného financovania samospráv. Únia miest Slovenska (ÚMS) dlhodobo žiada systémovú zmenu financovania samospráv, aj tieto výsledky ukazujú, že zmena je nevyhnutná,“ uviedla viceprezidentka ÚMSJana Červenáková.
Zdvihli aj poplatok za rozvoj
Mnohé samosprávy dvíhali aj miestny poplatok za rozvoj. V roku 2024 vyberalo poplatok za rozvoj 424 samospráv, čo je 14,6 percenta z celkového počtu 2 905. Výnos bol takmer 39 milióna eur. Oproti roku 2023 to predstavuje nárast o 26 samospráv, teda o 47,6 percenta a objemu o 12,6 milióna eur.
V roku 2024 vybralo poplatok za rozvoj vo výške viac ako jeden milión eur 12 samospráv. „Výrazne najviac to bolo prekvapivo v obci Bernolákovo (takmer 4,3 milióna eur),“ konštatuje spoločnosť. V roku 2023 vybralo poplatok za rozvoj vo výške viac ako jeden milión eur päť samospráv.
Najväčší objem bol prevedený na Bratislavu (takmer 3,6 milióna eur). Celková suma poplatku za rozvoj sa medziročne v mestských častiach Bratislavy zvýšila zo 6,4 milióna eur na 6,8 milióna eur, teda iba o 5,5 percenta. „Ide o výrazne nižší nárast oproti mestským častiam Košíc, kde sa zvýšila z 0,22 milióna eur na 0,47 milióna eur, teda o 116 percent,“ dodáva CRIF.
Príjmy z poplatku za rozvoj sa medziročne zvýšili v siedmich krajoch. Najvýraznejší rast zaznamenal Žilinský kraj – až o 501 percent (z 0,49 milióna eur v roku 2023 na 2,95 milióna eur v roku 2024).
