- aktualizované 25. novembra 16:59
Ziskovosť bánk na Slovensku je podľa Národnej banky Slovenska pod tlakom. Ako na pondelkovej tlačovej konferencii povedal výkonný riaditeľ úseku obozretného dohľadu v Národnej banke Slovenska Vladimír Dvořáček, čistý zisk bankového sektora ku koncu septembra klesol o 5 %. Pri predchádzajúcich správach o finančnej stabilite centrálna banka vždy konštatovala, že ziskovosť bánk je u nás stabilná a je na veľmi dobrej úrovni, čo už neplatí. „Už nie sme v tých časoch, že banky patria k najziskovejším, trend sa otočil,“ doplnil riaditeľ odboru dohľadu na makroúrovni v Národnej banke Slovenska Marek Ličák.
V porovnaní s krajinami zo strednej a východnej časti EÚ je ziskovosť bánk na Slovensku podľa národnej banky pomerne nízka. Dostala sa podľa Dvořáčka medzi najhoršie v rámci nášho regiónu, pričom ešte do roku 2016 patril slovenský bankový sektor k najziskovejším v regióne. Hlavným dôvodom uvedeného vývoja ziskovosti bol pokles úrokových marží, pričom už posledné dva roky centrálna banka podľa Ličáka varovala komerčné banky, že ak budú stále znižovať úrokové sadzby, tak ziskovosť bánk bude klesať. Ziskovosť bánk je teda udržiavaná najmä poklesom kreditných nákladov a rastom úverov. „Tento stav je dlhodobo neudržateľný,“ doplnil Dvořáček. Ziskovosť môže výrazne poklesnúť pri opätovnom raste úverových strát a poklese úverovania.
Bankový odvod zníži zisk
Zvýšený bankový odvod podľa Ličáka výrazne zníži zisk bankového sektora. Nižší zisk znamená podľa neho zhoršenú schopnosť bánk pripraviť sa na krízové obdobie, ohrozuje finančnú stabilitu a následne aj reálnu ekonomiku. Vzhľadom na výšku odvodu významne klesne podľa Ličáka atraktivita bánk v očiach zahraničných investorov. Ak bude atraktivita slovenských bánk z pohľadu ich materských skupín ďalej klesať, dá sa očakávať pokles záujmu o ďalšie investície do rozvoja a zvyšovania dostupnosti bankových služieb. Dlhodobo vysoká úroveň bankového odvodu môže spôsobiť pokles úverovania. Najmä podnikové úvery môžu stiahnuť podľa Ličáka najväčšiu časť kapitálu.
Podľa Ličáka je dôležité, aby sa bankový sektor oslobodil od bankového odvodu. Doteraz bola daná jasná schéma, za akých podmienok budú banky odvod platiť a dokedy. Pre stabilitu nie je podľa Ličáka dobré, že sa počíta s dlhodobým odvodom, resp. jeho predĺžením na neurčito. V rámci odhadov tohtoročného zisku sa predpokladá, že odvod bankám ukrojí 40 % zo zisku. A ak pokles bánk bude pokračovať, tak v budúcom roku to môže byť ešte väčší podiel. Banky totiž musia platiť odvod aj v prípade, že budú v strate, keďže sa počíta z pasív. Stanovisko Európskej centrálnej banky k dvojnásobnému a predĺženému odvodu je podľa Dvořáčka kritické, zdvojnásobenie bude znamenať riziko pre finančnú stabilitu aj podľa ECB a aj podľa NBS.
Podľa Kamenického odvod nenaruší stabilitu
Ako po pondelňajšom rokovaní finančného výboru povedal minister financií Ladislav Kamenický, banky napriek zavedeniu bankového odvodu každoročne zvyšujú zisky. Tento rok sa očakáva zisk bánk na úrovni okolo 700 mil. eur. Celkovo suma, ktorá sa dotkne bánk, je podľa ministra vo výške asi 144 mil. eur. „Musím povedať jedným dychom, že ziskovosť bánk na Slovensku je na úrovni asi dvojnásobne toho, čo je priemer v EÚ a ja som osobne presvedčený, že ani takýto odvod nemôže narušiť stabilitu finančného systému,“ povedal Kamenický.
Na otázku, či sa predsa len nerozhodnú bankový odvod časovo obmedziť odpovedal, že je to v rukách parlamentu. „My sme predkladali ten návrh a uvidíme, čo sa stane v Národnej rade SR. „Musím povedať, že tá debata bude ďalej prebiehať. My sa budeme snažiť, aby tento bankový odvod išiel na začiatku rokovania Národnej rady SR a je to aj predpoklad k tomu, aby tento odvod na jednej strane naplnil štátne finančné aktíva, tak ako to určuje zákon, a na druhej strane vytvoril priestor na to, aby sme dosiahli deficit na úrovni 0,49 % HDP,“ dodal Kamenický.
Dvořáček zároveň pripúšťa, že môže v budúcnosti prísť k odchodu niektorých subjektov, resp. k ich zlučovaniu. Akcionári totiž podľa neho vždy prehodnocujú svoje pôsobenie v daných ekonomikách a slovenská ekonomika je malá a má limitované prínosy. „Už v minulosti sa uskutočnili rôzne akvizície a možno to ešte uvidíme,“ dodal Dvořáček.
