Platová nerovnosť medzi mužmi a ženami na Slovensku má nielen spoločenské, ale aj výrazné finančné dôsledky. Podľa analýzy investičnej spoločnosti Finax zarábajú ženy v priemere o 18 percent menej ako muži. V prepočte to znamená, že slovenské ženy pracujú približne posledné dva mesiace roka „zadarmo“. Ak by však túto sumu pravidelne investovali, za tri desaťročia by si dokázali vybudovať slušný majetok.
Z údajov Štatistického úradu SR za rok 2024 vyplýva, že priemerná hrubá mzda žien dosiahla 1 572 eur, zatiaľ čo muži zarábali 1 926 eur. Rozdiel teda predstavuje 18 %, čo v eurách znamená 354 eur mesačne.
Za tridsať rokov pol milióna
Finax vypočítal, že ak by ženy túto sumu investovali každý mesiac do akciových indexov s priemerným ročným výnosom 8 %, o 30 rokov by mohli disponovať majetkom v hodnote 515-tisíc eur v nominálnej hodnote, čo po zohľadnení inflácie predstavuje 284-tisíc eur. Tento kapitál by im mohol po odchode do dôchodku zabezpečiť rente vo výške približne 1 400 eur mesačne počas 20 rokov.
Ženy po materskej čelia mnohým ekonomickým výzvam, čaká ich nižší plat aj kariérny útlm
Najvýraznejšie rozdiely v platoch medzi mužmi a ženami sú podľa Štatistického úradu v Bratislavskom kraji, kde ženy zarábajú v priemere o 22 % menej ako muži. Ich mzda je 1 929 eur oproti 2 194 eurám u mužov. Najväčšia nerovnosť sa však objavuje medzi najlepšie zarábajúcimi pracovníkmi. Ženy v najvyššej príjmovej kategórii poberajú v priemere 2 425 eur, zatiaľ čo muži až 3 044 eur, teda o 20 % viac. Rozdiely sa zmierňujú len v nižších príjmových skupinách, kde rozdiel dosahuje menej ako 10 %.
Finax zároveň upozorňuje, že okrem nižších zárobkov ženy nesú aj „neviditeľnú záťaž“ v podobe neplatenej práce, teda starostlivosti o domácnosť, deti či chod rodiny. Tento čas sa nepriamo podpisuje pod ich nižšie mzdy a následne aj pod nižšie dôchodky.
Pasívne investovanie
Ak by však ženy využívali pasívne investovanie, mohli by svoj nevyužitý potenciál premeniť na zdroj budúcich príjmov. „Pasívne investovanie je protipólom voči neplatenej práci. Na rozdiel od domácich povinností totiž dokáže generovať príjem bez potreby každodennej aktivity,“ doplnila Linda Gáliková z Finaxu.
Tento model zároveň odhaľuje dlhodobé dopady platovej nerovnosti na ekonomickú nezávislosť žien. Rozdiel v príjmoch počas produktívneho veku sa totiž neprejavuje len v nižšom životnom štandarde, ale aj v nižšom objeme úspor, investícií a dôchodkov. Finax preto poukazuje na dôležitosť finančného vzdelávania a podpory investičnej gramotnosti žien, ktoré môžu byť kľúčom k vyrovnaniu nielen platov, ale aj majetkových rozdielov medzi pohlaviami.
