Najviac vkladných knižiek sa podľa údajov Poštovej banky zakladalo v roku vzniku Slovenskej republiky a rok pred zavedením eura v krajine.
Slováci majú stále v obľube odkladanie si svojich úspor na vkladné knižky. Podľa údajov Národnej banky Slovenska malo obyvateľstvo uložených ku koncu januára na vkladných knižkách bez výpovednej lehoty takmer 1,2 mld. eur, čo predstavuje medziročný nárast o necelých 5 %. Ich podiel na celkových vkladoch Slovákov tvorí 4 %.
Najväčší boom pri prechode na euro
“Najmä v závere roku 2008 sme boli svedkami výraznejšieho rastu nielen na vkladných knižkách, ale u všetkých vkladových produktov,” povedala analytička Poštovej banky Dominika Ondrová. Tento vývoj bol podmienený blížiacim sa prechodom zo slovenskej koruny na spoločnú európsku menu. “Peniaze uložené v bankách totiž boli automaticky konvertované na euro, čo následne Slovákom ušetrilo starosti a čas spojený s ich zamieňaním,“ vysvetľuje Ondrová.
V Poštovej banke si klienti od roku 1992 doteraz založili takmer 830 tis. vkladných knižiek. Počas tohto 23-ročného obdobia banka zažila dva boomy zakladania vkladných knižiek. “Najvyšší počet novozaložených vkladných knižiek v počte viac ako 116 tis. registruje Poštová banka v roku 1993, teda v roku, kedy vznikla samostatná Slovenská republika. Druhé najsilnejšie obdobie predaja vkladných knižiek v novodobej histórii Slovenska sa spája s rokom 2008, čo bol posledný rok pred zavedením eura v krajine,” hovorí Anna Jamborová, hovorkyňa Poštovej banky.
Počiatky sporenia
Začiatky sporenia na Slovensku súviseli so vznikom prvých peňažných ústavov, najmä so vznikom Bratislavskej sporiteľne v roku 1841. Prvým vkladateľom sporiteľne bol gróf Jozef Zichy, syn predsedu správnej rady sporiteľne Františka Zichyho, ktorý vložil na svoju vkladnú knižku 20 zlatých.
