Slováci majú peniaze najčastejšie uložené na sporiacom a bežnom účte v banke.
Úspory má 66 % Slovákov. Vyplýva to z prieskumu, ktorý si nechala vypracovať spoločnosť Kruk. V sporení výrazne prevažujú ľudia bez záväzkov s podielom 78 %. Sporia si však tiež dlžníci, z ktorých má úspory viac než polovica oslovených. „Slováci majú peniaze najčastejšie uložené na sporiacom a bežnom účte v banke, výnimkou nie sú úspory v hotovosti,“ hovorí tlačová hovorkyňa spoločnosti Kruk Jana Žaludová.
Vzdelanejší sporia viac
Podiel ľudí s úsporami výrazne rastie s úrovňou dosiahnutého vzdelania. Úspory má 77 % ľudí s vysokoškolským vzdelaním, 69 % so stredoškolským vzdelaním s maturitou a 55 % Slovákov so základným vzdelaním. Podľa prieskumu si sporia Slováci podobne bez ohľadu na to, v akom veľkom meste žijú, no o niečo viac si sporia v Prešovskom a Žilinskom kraji.
V priemere má najviac Slovákov úspory vo výške 1 až 3-násobku mesačného platu. Takú výšku úspor uviedlo 21 % respondentov. Nasledujú úspory vo výške 3 až 6-násobku mesačného platu, resp. do výšky svojho ročného príjmu. V oboch prípadoch takú výšku úspor uviedlo 15 % respondentov.
Ciele sporenia sú rôzne
Cieľom sporenia je s absolútnou prevahou vytváranie rezervy na nečakané situácie. Tento účel sporenia uvádza ako hlavný 58 % Slovákov. Nasleduje sporenie na dôchodok, čo uviedlo 35 % oslovených, a až potom uvádzajú respondenti rôzne spotrebné účely sporenia, ako je napríklad rekonštrukcia domu či bytu, nákup auta či domácich spotrebičov alebo odpočinkové a zábavné aktivity.
„Slováci myslia na budúcnosť a uvedomujú si, že ich môžu postihnúť problémy so zamestnaním či zdravím, rovnako ako napríklad nečakané výdavky za opravu auta. Hlavným zmyslom úspor sú preto práve neplánované výdavky v nečakaných situáciách. Aj druhý hlavný zmysel úspor je orientovaný na budúcnosť, keď ani v dôchodku nechcú Slováci tak veľmi zľaviť zo svojho životného štandardu a víťazí osobná zodpovednosť za vlastnú finančnú situáciu,“ doplňuje Jana Žaludová.
