Termín spustenia e-faktúr je podľa podnikateľov príliš krátky, varujú pred možným fiaskom

Hoci digitalizácia účtovníctva môže na prvý pohľad pôsobiť ako moderný a logický krok, podnikateľský sektor bije na poplach.
Faktúra, firma, platba, podnikateľ
Foto: Ilustračné, www.gettyimages.com

Ministerstvo financií pripravuje jednu z najväčších zmien pre slovenských podnikateľov za posledné roky, a to povinné zavedenie e-faktúr. Podľa návrhu by od 1. januára 2027 mali všetci platitelia DPH vystavovať faktúry elektronicky, a to pri všetkých domácich transakciách.

Hoci digitalizácia účtovníctva môže na prvý pohľad pôsobiť ako moderný a logický krok, podnikateľský sektor bije na poplach. Združenie podnikateľov Slovenska upozorňuje, že štát ide nad rámec európskych pravidiel, čo sa odborne označuje ako tzv. goldplating.

Termín spustenia

Povinnosť sa má dotknúť oveľa širšieho okruhu subjektov, než požaduje Brusel. Pridávajú sa k nej aj ďalšie zmeny, ktoré podnikatelia považujú za neodôvodnené, ako napríklad skrátenie lehoty na vystavenie faktúry z 15 na 10 dní.

Problémom je aj tempo, akým chce rezort nový systém spustiť. „Termín spustenia je príliš krátky a môže spôsobiť, že nebudú pripravení podnikatelia ani štát,“ varuje prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík. Podnikatelia pritom pripomínajú fiasko s rýchlym zavedením e-kasy, kde sa termíny opakovane posúvali, technické vybavenie nebolo dostupné a reálne náklady boli násobne vyššie než oficiálne odhady. Skúsenosti z krajín ako Nemecko, Taliansko či Poľsko ukazujú, že na bezproblémové spustenie e-faktúr je potrebných 500 až 1 000 dní, čo znamená, že slovenský plán je nerealisticky optimistický.

Ďalšia administratívna záťaž

Otázniky visia aj nad samotným cieľom reformy. Ministerstvo financií zatiaľ nepredložilo žiadne konkrétne dáta o tom, aké typy daňových únikov chce zavedením e-faktúr eliminovať ani o koľko by sa mal zvýšiť výber daní. Podľa podnikateľov to vyvoláva obavy, že povinnosť bude len ďalšou administratívnou záťažou bez merateľného prínosu. „Čo z toho budú mať podnikatelia? Okrem nákladov na zmenu systémov zrejme nič,“ konštatuje Solík.

Paradoxom je, že hoci projekt digitalizácie má uľahčiť procesy, štát zároveň plánuje zvýšiť počet zamestnancov Finančnej správy, namiesto toho, aby hľadal úspory v rámci existujúcich kapacít. Náklady podnikateľov na zavedenie nových softvérov a úpravu procesov ministerstvo podľa Združenia podnikateľov SR podceňuje a ich skutočná výška bude pravdepodobne podstatne vyššia.

Nevyhnutný krok do budúcnosti

Podnikatelia zdôrazňujú, že proti digitalizácii ako takej nič nemajú. Naopak, vnímajú ju ako nevyhnutný krok do budúcnosti. Problém je v tom, že slovenská verzia e-faktúr ide nad rámec európskych pravidiel, bez jasne vyčíslených prínosov pre štát a bez akýchkoľvek výhod pre firmy. „Požadujeme, aby sa e-faktúra zavádzala iba v minimálnom rozsahu, ktorý požaduje EÚ, a Slovensko nešlo nad rámec európskych pravidiel,“ dodáva Solík s odvolaním sa aj na programové vyhlásenie vlády, ktorá sa k takémuto prístupu sama zaviazala.

Združenie podnikateľov preto žiada zásadné prepracovanie návrhu. Podľa nich má ísť o moderný nástroj, ktorý pomôže nielen štátu pri efektívnejšom výbere daní, ale aj podnikateľom pri ich činnosti. Nie o ďalšiu haldu povinností, ktorá brzdí hospodársku aktivitu a komplikuje podnikateľské prostredie.

Viac k osobe: Ján Solík
Firmy a inštitúcie: Finančná správa SRMF Ministerstvo financií SRZdruženie podnikateľov Slovenska