Slovenská ekonomika vstúpila do roka 2026 s len veľmi miernym rastom. Rýchly odhad Štatistického úradu SR ukázal, že hrubý domáci produkt v prvom štvrťroku medziročne vzrástol o 0,9 percenta, pričom po sezónnom očistení ekonomika medzikvartálne posilnila iba o 0,2 percenta. Hoci si krajina udržala rast v medziročnom aj medzikvartálnom porovnaní, tempo ostáva utlmené a podľa analytikov sa Slovensko naďalej pohybuje na hrane stagnácie.
V bežných cenách sa za prvé tri mesiace roka vytvoril HDP vo výške 33 miliárd eur, čo bolo medziročne viac o 2,1 miliardy eur. Štatistický úrad zároveň uviedol, že ekonomiku na začiatku roka podporila najmä konečná spotreba domácností a kladné saldo zahraničného obchodu.
Naopak, investície zaznamenali pokles. Slabší výkon ekonomiky sa postupne začína prejavovať aj na trhu práce. Celková zamestnanosť dosiahla 2 milióny 415-tisíc osôb, čo predstavuje medziročný pokles o 0,1 percenta.
Rast ekonomiky ostáva tlmený
Analytik Slovenskej sporiteľneMarián Kočiš upozornil, že rast ekonomiky ostáva tlmený a aktuálne čísla zodpovedajú očakávaniam trhu. Podľa neho bude výkon hospodárstva počas celého roka pravdepodobne oscilovať okolo jednopercentnej hranice.
Slovensko sa ocitlo vo fiškálnom "spätnom prúde", varuje analytik. Krajine hrozí tvrdý náraz
„Domácnosti zostávajú citlivé na ceny, dôvera sa nachádza pod dlhodobým priemerom a konsolidačné opatrenia zasiahli disponibilné príjmy domácností,“ skonštatoval Kočiš. Spotreba domácností preto podľa neho môže počas roka skôr stagnovať než výraznejšie rásť.
Externé faktory
Ekonomické prostredie komplikuje viacero externých faktorov. Slovensko ako exportne orientovaná a energeticky náročná ekonomika čelí dôsledkom geopolitického napätia, obchodných vojen aj neistoty na energetických trhoch.
Aktuálny konflikt na Blízkom východe môže podľa Kočiša negatívne zasiahnuť slovenské hospodárstvo cez rast cien energií, problémy v dodávateľských reťazcoch či vývoj na finančných trhoch. Riziká podľa neho zvyšujú aj protekcionistické opatrenia a clá, ktoré oslabujú ochotu firiem investovať.
Slabé tempo rastu zaznamenala aj eurozóna
Podobne situáciu hodnotí aj analytik UniCredit BankĽubomír Koršňák, podľa ktorého slovenská ekonomika pokračuje v utlmenom raste blízko jedného percenta. Upozornil, že aj napriek silnejším marcovým číslam zo stavebníctva a maloobchodu sa nepodarilo plne vykompenzovať slabší vývoj z predchádzajúcich mesiacov. Koršňák zároveň pripomenul, že podobne slabé tempo rastu zaznamenala aj eurozóna a Európska únia.
Slovensko je jednou z najdrahších krajín na zamestnávanie, firmy platia takmer dvojnásobok priemeru OECD
Kým viaceré európske ekonomiky stagnovali alebo spomaľovali, mierne pozitívne prekvapilo Nemecko, ktorého HDP medzikvartálne vzrástol o 0,3 percenta. Česká ekonomika rástla podobným tempom ako slovenská, zatiaľ čo Maďarsko zaznamenalo výraznejšie zrýchlenie rastu. Podľa analytikov však ani mierne zlepšenie situácie v Nemecku zatiaľ neprináša výraznejší impulz pre slovenský priemysel.
Situácia v automobilovom sektore
Koršňák upozornil, že za slabším výkonom Slovenska stojí aj situácia v automobilovom sektore, ktorý sa vyrovnáva so štrukturálnymi zmenami na európskom trhu a silnejúcou konkurenciou zo zahraničia. Negatívny vplyv malo aj zastavenie dodávok ropy cez ropovod Družba, ktoré zasiahlo domácu petrochémiu. Naopak, ekonomiku čiastočne podržali služby, najmä IT sektor.
Analytici zároveň očakávajú, že slabý rast nebude vytvárať dostatok nových pracovných miest. Kočiš predpokladá, že nezamestnanosť by sa mohla počas roka zvýšiť k úrovni šiestich percent. Koršňák dodáva, že trh práce zatiaľ zmierňuje demografický vývoj a starnutie populácie, ktoré znižuje počet ekonomicky aktívnych obyvateľov.
Opatrný výhľad
Výhľad na ďalšie mesiace ostáva opatrný. Ekonomiku bude podľa odborníkov brzdiť najmä pokračujúca fiškálna konsolidácia, ktorá sa citeľne dotýka domácností aj firiem. Slabší výkon sa očakáva aj pri verejných investíciách, hoci dočasne ich ešte podporuje dočerpávanie plánu obnovy a eurofondov. Práve efektívne využitie európskych zdrojov považujú analytici za jeden z mála faktorov, ktoré môžu rast ekonomiky podporiť.
Určitú nádej prinášajú aj nové priemyselné investície. Tento rok by mal pokračovať nábeh štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce a testovaciu výrobu plánuje spustiť aj automobilka Volvo pri Košiciach. Analytici však upozorňujú, že výraznejší pozitívny efekt týchto projektov sa prejaví až v nasledujúcich rokoch.
Export sa vrátil k rastu, no slovenská ekonomika stále bojuje so slabým dopytom
Napriek viacerým pozitívnym impulzom však odborníci vidia riziká prevažne smerom nadol. Rast cien energií, geopolitické konflikty, slabší svetový obchod či pokračujúca neistota v medzinárodnom obchode môžu slovenskú ekonomiku brzdiť výraznejšie, než sa dnes očakáva.
Slovensko tak podľa aktuálnych prognóz čaká ďalší rok slabého rastu, počas ktorého bude hospodárstvo bojovať s kombináciou domácich rozpočtových opatrení aj nepriaznivého vývoja v zahraničí.
