Slovenské firmy sa musia pripraviť na obdobie, v ktorom bude neistota trvalou súčasťou podnikateľského prostredia. Rastúce geopolitické napätie, drahšie energie, pretrvávajúce problémy v priemysle aj meniace sa podmienky na trhu práce zvyšujú význam systematického riadenia rizík.
Zhodli sa na tom odborníci na konferencii Country Risk 2026 spoločnosti Coface pre Slovensko a Česko. Podľa nich už nestačí reagovať len na aktuálne problémy. Firmy budú musieť dôslednejšie sledovať dodávateľské reťazce, chrániť sa pred nezaplatenými pohľadávkami a prispôsobovať financovanie aj investičné stratégie čoraz volatilnejšiemu prostrediu.
Prehodnotenie očakávaní
Nepriaznivý vývoj cien ropy a plynu spolu s pokračujúcimi geopolitickými rizikami zároveň prinútil analytikov prehodnotiť pôvodné očakávania rýchlejšieho ekonomického oživenia v regióne. Kým česká ekonomika by mala tento rok podľa odhadov vzrásť približne o dve percentá pri inflácii okolo 2,6 percenta, Slovensko má podľa Coface dosiahnuť rast len na úrovni 0,7 percenta a infláciu približne štyri percentá.
Slovensko má lepšie vyhliadky ako Nemecko či Francúzsko, ekonomika by mala podľa prognózy IFP zrýchliť rast
„HDP Slovenska výrazne ovplyvňuje jednak automobilový priemysel, ktorý tvorí polovicu celkovej priemyselnej výroby, a jednak spotreba domácností, ktorá sa v dôsledku nie príliš úspešnej fiškálnej konsolidácie nevyvíja priaznivo,“ upozorňuje riaditeľ úpisu rizika spoločnosti Coface pre Slovenskú republiku a Česko Martin Procházka.
Významné riziko
Významným rizikom zostávajú ceny energií, ktoré sú pre priemyselne orientované ekonomiky strednej a východnej Európy rozhodujúce z pohľadu ich konkurencieschopnosti. Podľa odborníkov trhy stále podceňujú možné dôsledky konfliktu v Iráne.
Ak by došlo k obmedzeniu prepravy ropy cez Hormuzský prieliv, ceny ropy by podľa Martina Procházku mohli prekročiť hranicu 150 dolárov za barel, čo by malo výrazný dosah na infláciu aj hospodársky rast. Zároveň upozorňuje, že závislosť od ruských energetických zdrojov predstavuje z pohľadu energetickej bezpečnosti významné riziko, keďže prípadné prerušenie prepravných trás môže mať vážne dôsledky.
Slovensko nečelí iba vonkajším hrozbám
Podľa Procházku však Slovensko nečelí iba vonkajším hrozbám. Ekonomiku oslabujú aj domáce problémy vrátane odlivu kvalifikovaných pracovníkov, zhoršujúceho sa podnikateľského prostredia, poklesu počtu podnikateľov aj zamestnanosti. „To naozaj nie je zdravý vývoj a ďalšia korekcia smerom nadol je veľmi pravdepodobná,“ konštatuje.
Slovensko sa úplne prepadlo v ďalšom rebríčku, perspektívnejšiu ekonomiku majú aj Poliaci i Maďari
Slabší výkon ekonomiky sa odráža aj na spotrebe domácností. Vývoj maloobchodných tržieb na Slovensku zaostáva za Českou republikou, kde rast reálnych miezd zostáva stabilný. Podľa Coface slovenská fiškálna konsolidácia prakticky eliminovala rast reálnych príjmov obyvateľov, pričom zároveň nesplnila svoj hlavný cieľ, a to ozdravenie verejných financií.
Deficity verejných rozpočtov podľa analytikov zostávajú neudržateľné a vláda bude musieť prijať ďalšie opatrenia. Martin Procházka zároveň upozorňuje, že podľa doterajších signálov sa skôr očakávajú kroky smerujúce k zvýšeniu príjmov štátu, čo môže opäť znížiť kúpnu silu domácností. Hoci boli posledné tri mesiace pre maloobchod priaznivejšie, do konca roka očakáva skôr stagnáciu.
Slabý výkon Nemecka
Určité zlepšenie by podľa Coface mohlo nastať v stavebníctve, ktoré dlhodobo patrí medzi sektory s najvyššou platobnou neschopnosťou. V tomto roku by sa situácia mohla mierne stabilizovať, pričom negatívne dôsledky drahších stavebných materiálov a slabšieho dopytu by sa mali naplno prejaviť až v roku 2027.
Výraznou prekážkou pre slovenskú ekonomiku zostáva aj slabý výkon Nemecka, ktoré je jej najvýznamnejším obchodným partnerom. Očakávané oživenie nemeckého hospodárstva sa zatiaľ nedostavilo, reformy napredujú pomaly a investície do infraštruktúry narážajú na viaceré prekážky.
„V Nemecku sa pritom predá štvrtina všetkých automobilov v EÚ. Smeruje tam 20 % slovenského exportu, Nemecko má na Slovensku značné investície a ak sa nemeckému priemyslu nedarí, nemôže sa dariť ani tomu slovenskému,“ upozorňuje Martin Procházka. Podľa neho preto nemožno v tomto roku očakávať, že by práve nemecká ekonomika pomohla Slovensku k výraznejšiemu rastu.
Výzvou zostáva automobilový priemysel
Osobitnou výzvou zostáva automobilový priemysel, od ktorého je slovenská ekonomika mimoriadne závislá. Produkcia dopravných prostriedkov už klesá a európsky automobilový trh sa napriek miernemu rastu stále nedostal na úroveň spred pandémie.
Prebytok výrobných kapacít, tlak na marže a rastúca konkurencia z Číny vytvárajú ďalšie komplikácie. Pozitívnym impulzom by mohlo byť spustenie výroby v automobilke Volvo, ktoré by podľa Martina Procházku mohlo v roku 2027 zvýšiť slovenský HDP o viac ako jedno percento. Zároveň však dodáva, že jedna veľká investícia sama osebe zdravú ekonomiku nezabezpečí.
Volkswagen stratil, zbrojári raketovo rástli. Slovenské firmy sa vrátili k rastu, ovplyvnili ho však mimoriadne udalosti
Čínske automobilky podľa neho síce budú na európskom trhu získavať zákazníkov, no ich dominancia nie je nevyhnutná. Výhodou európskych výrobcov zostáva vyššia dôvera spotrebiteľov, na druhej strane však Čína profituje z podstatne väčšieho domáceho trhu, ktorý umožňuje efektívnejšie financovať výskum a vývoj. Za ešte väčší problém považuje Coface slabnúcu inovačnú výkonnosť Európy, ktorá sa netýka len automobilového priemyslu.
Energetická transformácia
Kľúčovou témou zostáva aj energetická transformácia. Plyn naďalej výrazne ovplyvňuje cenu elektriny, čo zvyšuje náklady energeticky náročných odvetví. Slovensko aj Česko pritom podľa Coface zaostávajú za západnou Európou v rozvoji obnoviteľných zdrojov energie aj batériových úložísk. Kým Nemecko systematicky investuje do modernizácie energetiky, v oboch krajinách rozvoj brzdia regulačné prekážky aj pretrvávajúca skepsa.
Súčasne rastie dominancia Číny v oblasti zelených technológií. Krajina vybudovala viac veterných a solárnych elektrární ako zvyšok sveta dohromady a kontroluje rozhodujúcu časť globálnych dodávateľských reťazcov vo fotovoltike, veterných turbínach aj výrobe lítium-iónových batérií.
V kombinácii s prebytkom výrobných kapacít a štátnou podporou to vytvára tlak na globálne cenové vojny. Konflikt na Blízkom východe navyše podľa odborníkov znížil nádeje na výraznejší pokles cien energií. Pre podniky to znamená, že aktívne riadenie energetickej náročnosti, dlhodobé nákupné stratégie a investície do úspor energií či nových technológií sa stanú nevyhnutnou súčasťou ich budúcej konkurencieschopnosti.
