Slovensko sa za necelé dve desaťročia prepadlo z pozície jednej z najperspektívnejších ekonomík strednej Európy na úplný chvost Európskej únie. Vyplýva to z analytického komentára analytičky Klubu 500Diany Motúzovej, ktorá upozorňuje, že nejde o jednorazové zlyhanie ani dôsledok jednej krízy, ale o dlhodobé oslabovanie konkurencieschopnosti krajiny.
Najnovší rebríček konkurencieschopnosti IMD pre rok 2026 zaradil Slovensko na 63. miesto zo 70 hodnotených ekonomík. V rámci členských štátov Európskej únie ide o najhoršie umiestnenie.
Zaostávanie za krajinami V4
Kým Česko obsadilo 33. priečku, Poľsko skončilo na 41. mieste a Maďarsko na 51. pozícii, Slovensko zaostáva za všetkými krajinami Vyšehradskej štvorky. Priemerné skóre štátov V4 dosahuje 56,3 bodu, Slovensko získalo iba 42,5 bodu, pričom priemer Európskej únie predstavuje 66,9 bodu.
O to výraznejší je kontrast s obdobím spred takmer dvadsiatich rokov. V rokoch 2007 až 2009 bolo Slovensko prakticky na úrovni Česka, predstihovalo Maďarsko a výrazne aj Poľsko. V roku 2008 sa dokonca umiestnilo na 30. mieste, len dve priečky za Českom.
Zamestnávatelia kritizujú spôsob konsolidácie verejných financií, vládu vyzývajú na zmenu
Dnes je však situácia úplne opačná. Poľsko, ktoré bolo vtedy hlboko za Slovenskom, je dnes o 22 miest vyššie, Maďarsko o 12 miest a Česko Slovensku odskočilo o 30 priečok. Podľa Diany Motúzovej práve toto porovnanie najlepšie vystihuje rozsah slovenského úpadku.
„Problém nie je len v tom, že sme nízko. Problém je v tom, že sme sa prepadli práve voči krajinám, s ktorými sme kedysi súťažili ako rovní,“ uvádza analytička Klubu 500.
Nenápadné zhoršovanie
Negatívny trend sa podľa nej začal po roku 2010. Najprv išlo o nenápadné zhoršovanie, ktoré sa postupne premenilo na systematický pokles. Za posledné štyri roky sa Slovensko prepadlo v rebríčku IMD zo 49. na 63. miesto, čo podľa analytičky odráža celkové zhoršovanie podnikateľského prostredia aj fungovania štátu.
Slovensko pritom nezaostáva iba v jednej oblasti. Slabé výsledky vykazuje prakticky vo všetkých pilieroch konkurencieschopnosti. V efektívnosti vlády aj efektívnosti podnikania sa umiestnilo až na 66. mieste, v ekonomickej výkonnosti na 58. priečke a v oblasti infraštruktúry na 52. mieste.
Nestabilné verejné financie
Ešte alarmujúcejšie sú podľa komentára jednotlivé ukazovatele. Verejné financie zaradili Slovensko na 69. miesto zo 70 krajín, medzinárodné investície aj trh práce skončili na 68. priečke, podnikateľská legislatíva na 67. mieste a technologická infraštruktúra na 61. pozícii.
Takéto výsledky podľa analytičky vysielajú investorom jednoznačný signál. Ak podnikatelia čelia nepredvídateľným pravidlám, rastúcej administratíve, problémom na trhu práce či nestabilným verejným financiám, nové investície odkladajú alebo presúvajú do krajín, ktoré ponúkajú stabilnejšie podnikateľské prostredie.
Slovenská ekonomika zostane aj naďalej pod svojím potenciálom. RRZ varuje pred nemiznúcimi problémami
Čoraz častejšie pritom nejde o odchod na západ Európy či mimo kontinentu. Konkurenčnou výhodou sa stávajú aj susedné štáty strednej Európy. Česká republika sa v efektívnosti vlády nachádza na 28. mieste, Poľsko na 39. a Maďarsko na 51. priečke. Slovensko je až na 66. pozícii. Podobný obraz ponúka aj efektívnosť podnikania, kde Slovensko opäť zaostáva za všetkými krajinami V4.
Podpora konkurencieschopnosti
Analýza zároveň upozorňuje, že dlhé roky Slovensko profitovalo zo svojej geografickej polohy, priemyselnej tradície, kvalifikovanej pracovnej sily či členstva v Európskej únii. Tieto výhody však podľa Klubu 500 postupne prestávajú stačiť.
Nestačí mať silný automobilový priemysel alebo exportne orientovanú ekonomiku, ak podniky zápasia s byrokraciou, neistotou pri daňových pravidlách, rastúcimi nákladmi či odchodom kvalifikovaných pracovníkov do zahraničia. Rovnako nestačí hovoriť o podpore konkurencieschopnosti, pokiaľ sa podnikateľské prostredie každoročne komplikuje novými povinnosťami a reguláciami.
Motúzová pripomína, že slovenský pád nebol nevyhnutný. Historické výsledky dokazujú, že krajina mala potenciál patriť medzi ekonomických lídrov regiónu. Dnes je však situácia odlišná.
Nepredvídateľná zmena legislatívy
„Z tatranského tigra s potenciálom stať sa jedným z ekonomických lídrov regiónu sa stal krívajúci kocúr, ktorý v oblasti konkurencieschopnosti uzatvára Európsku úniu,“ konštatuje analytička.
Zároveň upozorňuje, že konkurencieschopnosť sa nestráca zo dňa na deň. Ide o dlhodobý proces, ktorý sa prejavuje sériou drobných rozhodnutí, odkladania reforiem či pribúdajúcich administratívnych povinností.
Slovenské banky prešli skúškou odolnosti, NBS však upozorňuje na nové hrozby
Každá nepredvídateľná zmena legislatívy, každý investor, ktorý si vyberie inú krajinu, alebo každé odložené systémové opatrenie postupne oslabujú pozíciu ekonomiky. Podľa Klubu 500 preto dnes už nejde o to, či sa Slovensko v ďalšom medzinárodnom rebríčku posunie o niekoľko priečok vyššie alebo nižšie.
Predvídateľné podnikateľské prostredie
Kľúčovou otázkou je, či krajina dokáže obnoviť svoju schopnosť konkurovať ostatným ekonomikám. To si podľa analytičky vyžaduje stabilné pravidlá, predvídateľné podnikateľské prostredie, zdravé verejné financie, kvalitnú infraštruktúru aj dostatok pracovnej sily.
Ako uzatvára Diana Motúzová, prosperita nevzniká na tlačových konferenciách, ale vo firmách a v reálnej ekonomike. Práve tam sa podľa nej rozhoduje o tom, či sa Slovensku podarí zastaviť dlhodobý pokles konkurencieschopnosti a opäť sa priblížiť krajinám, s ktorými ešte pred niekoľkými rokmi držalo krok.
