Slovenská pošta patrí k inštitúciám, s ktorými sa stretol takmer každý. Desaťročia bola prirodzenou súčasťou miest aj dedín, no dnes čelí rovnakým výzvam ako poštové podniky v celej Európe. Ľudia posielajú čoraz menej listov, viac komunikujú elektronicky a tradičné poštové služby postupne ustupujú digitalizácii.
Ako sa na tieto zmeny pripravuje najväčší poštový operátor na Slovensku? O tom hovoril generálny riaditeľ Slovenskej pošty Vladislav Kupka v rozhovore pre SITA. V otvorenom rozhovore vysvetľuje, prečo je transformácia pošty nevyhnutná, čo prinesie projekt tzv. malých pôšt a prečo zatváranie niektorých pobočiek podľa neho neznamená koniec poštových služieb v obciach.
Slovenská pošta nie je v krachu, ale čas na zmenu sa kráti
V posledných mesiacoch sa objavili informácie o zlej finančnej situácii Slovenskej pošty. Kupka priznáva, že podnik už niekoľko rokov hospodári so stratou, odmieta však tvrdenia, že by bol na pokraji kolapsu.
Firmy využívajú technológie len na zlomok možností. Kam smerujú moderné kancelárie? - ROZHOVOR
„Slovenská pošta je stále silná spoločnosť. Sme tu pre celé Slovensko a máme milióny zákazníkov. Na druhej strane je pravda, že dlhodobo kumulujeme stratu a ak neurobíme potrebné zmeny, situácia sa bude zhoršovať,“ hovorí generálny riaditeľ.
Podľa neho ide o problém, ktorý nevznikol zo dňa na deň. Mení sa správanie zákazníkov aj celý trh a poštové podniky v Európe na to reagujú už roky.
Listy miznú rýchlejšie, než sa čakalo
Najväčšou zmenou je prudký pokles klasickej listovej korešpondencie. Výpisy z bánk, faktúry či úradná komunikácia sa presúvajú do elektronickej podoby a tradičných listov každoročne ubúda. „Každý rok prichádzame približne o pätnásť percent listových zásielok. Je to celosvetový trend a Slovensko nie je výnimkou,“ vysvetľuje Kupka.
Pošta síce stále doručuje milióny zásielok, no práve listová služba bola dlhé roky jedným z hlavných zdrojov jej príjmov. Dnes je zároveň segmentom, ktorý klesá najrýchlejšie. Naopak, balíkové služby po pandémii výrazne narástli, no podľa šéfa Slovenskej pošty už ani tie dnes nedokážu kompenzovať pokles tradičných služieb. Navyše ide o oblasť, kde pôsobí silná konkurencia.
Prečo sa zatvárajú pobočky?
Jednou z najdiskutovanejších tém je optimalizácia poštovej siete. Mnohé samosprávy protestujú proti rušeniu kamenných pobočiek, no Kupka upozorňuje, že realita je zložitejšia. Viac ako tisíc zo súčasných približne 1 300 pobočiek je podľa neho stratových. Navyše samotná poštová licencia nevyžaduje, aby ich bolo toľko.
„Nemôžeme dlhodobo prevádzkovať sieť, ktorá je ekonomicky neudržateľná. Ak chceme zachovať poštu aj o desať rokov, musíme zmeniť spôsob jej fungovania,“ zdôrazňuje. Zároveň pripomína, že zatvorenie kamennej pobočky neznamená, že obyvatelia prídu o poštové služby.
Namiesto pobočky môže prísť „malá pošta“
Jednou z noviniek je projekt malej pošty, ktorý Slovenská pošta postupne zavádza. Nejde o klasickú pobočku so zamestnancami pošty, ale o partnerstvo s miestnym obchodom, lekárňou, obecným úradom či inou prevádzkou. Práve tam si budú môcť obyvatelia vyzdvihnúť doporučené zásielky alebo balíky.
„Keď prídeme za starostom, nehovoríme mu, že poštu zatvárame a nič nebude. Naopak, hneď ponúkame alternatívy. Jednou z nich je práve koncept malej pošty,“ vysvetľuje Kupka. Prvý pilotný projekt už funguje v Partizánskom a podľa vedenia podniku by sa podobné riešenia mohli objaviť aj v ďalších regiónoch.
V rozhovore SITA s Vladislavom Kupkom sa dozviete aj:
- prečo Slovenská pošta kumuluje stratu a čo ju spôsobilo
- ako bude fungovať koncept malej pošty v praxi
- aké služby dnes vybavíte bez návštevy priehradky
- prečo sa rušia niektoré pobočky a podľa čoho sa vyberajú
- ako sa mení práca poštových doručovateľov
- ako funguje vyzdvihovanie odporúčaných zásielok cez balíkoboxy pomocou PIN kódu
- kde vidí Slovenskú poštu o desať rokov
