Slovenský zahraničný obchod sa v marci po dvoch mesiacoch poklesu vrátil k medziročnému rastu a obchodná bilancia dosiahla najvyšší prebytok za takmer tri roky. Za priaznivými číslami však podľa analytikov nestojí výrazné oživenie ekonomiky, ale najmä slabší dovoz a technické faktory spojené s energetickými komoditami.
Obchodná bilancia
Podľa predbežných údajov Štatistického úradu SR vyviezlo Slovensko v marci tovar v hodnote 10,1 miliardy eur, čo medziročne predstavuje nárast o 0,5 percenta. Dovoz naopak klesol o 1,6 percenta na 9,6 miliardy eur. Obchodná bilancia tak skončila v prebytku 591,5 milióna eur, čo je najlepší výsledok od júna 2023 a medziročné zlepšenie o viac než 200 miliónov eur.
Ekonomická nálada klesá, spotrebiteľská dôvera sa prepadla na najnižšiu úroveň za tri roky
K rastu exportu prispeli najmä dodávky do krajín Európskej únie, zatiaľ čo vývoz do tretích krajín oslabil. Na komoditnej úrovni podporili export predovšetkým rôzne priemyselné výrobky, ktorých vývoz vzrástol takmer o 15 percent. Výraznou brzdou však zostali energetické komodity. Export v kategórii minerálnych palív, mazív a príbuzných materiálov sa medziročne prepadol takmer o polovicu.
Pokračujúci útlm
Najvýznamnejšou položkou slovenského zahraničného obchodu naďalej zostávajú stroje a prepravné zariadenia, ktoré tvorili takmer 62 percent celkového exportu a približne 48 percent dovozu. Práve v tejto kategórii však analytici vidia signály pokračujúceho útlmu priemyslu. Dovoz strojov a prepravných zariadení medziročne klesol takmer o štyri percentá a export tejto kľúčovej kategórie sa znížil o 1,1 percenta, čo bol prvý medziročný pokles od októbra minulého roka.
Ekonomický rast na Slovensku bol najslabší za posledné tri roky, vývoj však priniesol aj niekoľko prekvapení
Analytik UniCredit BankĽubomír Koršňák upozorňuje, že priaznivejší výsledok obchodnej bilancie má z veľkej časti len technický charakter. „Zahraničný obchod dočasne ešte rozšíril prebytky, prevažne v dôsledku technického poklesu dovozov,“ uviedol. Podľa neho sa pod slabší dovoz podpísala najmä odstávka ropovodu Družba, počas ktorej domáca rafinéria čerpala ropu zo strategických rezerv. Keďže zásoby boli následne doplnené, časť dovozov sa podľa analytika len presunie do ďalších mesiacov.
Veľkonočné odstávky
Koršňák zároveň upozorňuje aj na vplyv veľkonočných odstávok výroby, ktoré mohli znížiť potrebu dovozu materiálov a polotovarov na konci marca. „Pohľad na dynamiky obratu v zahraničnom obchode ukazuje, že ani marec nepriniesol oživenie do ekonomickej aktivity. I naďalej sa trápi najmä kľúčová exportná kategória, a to vývozy strojov a áut,“ konštatuje analytik.
Tichá hrozba pre eurozónu. Kažimír varuje pred zvýšenou neistotou, inflácia môže opäť zrýchliť
Podobne hodnotí marcové čísla aj analytik Slovenskej sporiteľneMarián Kočiš. Podľa neho obchodná bilancia síce skončila v očakávanom prebytku, no priaznivý výsledok vychádza najmä zo slabšieho dovozu, nie zo silnejšieho zahraničného dopytu. „Marcový výsledok teda vyznel priaznivo najmä vďaka slabšiemu dovozu, nie v dôsledku výraznejšieho oživenia zahraničného dopytu,“ uviedol Kočiš.
Dôležitým faktorom vývoja zostávajú energetické komodity a geopolitické napätie na Blízkom východe. Vyššie ceny ropy a plynu síce zvyšujú nominálnu hodnotu dovozov, no zároveň vytvárajú tlak na náklady priemyslu a dopravy. Kočiš upozorňuje, že volatilita cien energií môže ďalej zhoršovať konkurencieschopnosť európskeho priemyslu vrátane slovenského.
Slabší ekonomický rast
Analytici zároveň varujú, že trend postupného zlepšovania obchodnej bilancie nemusí pokračovať. Koršňák očakáva, že tohtoročný prebytok zahraničného obchodu sa môže znížiť približne k jednému percentu HDP. Dôvodom budú najmä vyššie dovozné ceny energií a slabší ekonomický rast u hlavných obchodných partnerov Slovenska.
Rozpočtová rada neprišla s dobrou vyhliadkou, stav slovenskej ekonomiky nám nezávidia ani najbližší susedia
Napriek tomu existujú aj faktory, ktoré by mohli slovenskému exportu pomôcť. Analytici spomínajú najmä očakávané vyššie verejné investície v Nemecku, ktoré by mohli nepriamo podporiť slovenských dodávateľov priemyselných komponentov. Pozitívny efekt môže priniesť aj rastúci export elektriny po spustení štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce.
Celkový obraz však podľa analytikov zatiaľ zostáva opatrný. Slovenská ekonomika ako výrazne exportne orientované hospodárstvo naďalej čelí slabšiemu globálnemu dopytu, pomalému oživeniu európskej ekonomiky aj geopolitickej neistote. Kombinácia týchto faktorov podľa nich zatiaľ nevytvára prostredie pre výraznejšie zrýchlenie exportu ani priemyselnej výroby.
