Slovenské verejné financie sa podľa analytika Rady pre rozpočtovú zodpovednosťMartina Šustera dostávajú pod čoraz silnejší tlak a krajina sa z fiškálneho pohľadu ocitá v nebezpečnom „spätnom prúde“. Situáciu prirovnal k fenoménu rip current, teda silnému morskému prúdu, ktorý plavca neustále ťahá ďalej od brehu a z ktorého sa bez správnej stratégie len veľmi ťažko uniká.
Externé ekonomické šoky
Šuster upozorňuje, že Slovensko dnes čelí viacerým negatívnym faktorom naraz. Rastúce úrokové náklady podľa neho zvýšia deficit verejných financií počas jedného volebného obdobia o jednu až dve miliardy eur.
Štátny dlh rastie alarmujúcim tempom, zhoršenie ratingu môže znamenať aj drahšie hypotéky a úvery
Ďalšiu miliardu až dve budú stáť vyššie výdavky na obranu, ktoré súvisia so zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou v Európe a záväzkami voči NATO. K tomu sa pridávajú externé ekonomické šoky, ktoré podľa analytika opakovane oslabujú slovenskú ekonomiku.
Spomína pandémiu COVID-19, energetickú krízu, vojny na Ukrajine a v Iráne, obchodné vojny, clá či rastúcu konkurenciu z Číny. Aj tieto faktory podľa neho zhoršujú deficit o ďalšie miliardy eur.
Rastúca konsolidačná únava
„Ak chce vláda zachrániť rozpočet a dostať sa na bezpečný breh, pláva proti silnému prúdu,“ uvádza Šuster. Podľa neho však doterajšie konsolidačné úsilie nestačilo a krajinu prúd minulý rok stiahol ešte hlbšie do problémov.
Analytik zároveň upozorňuje na rastúcu „konsolidačnú únavu“. Slovensko podľa neho konsoliduje pomaly a neefektívne, čo vedie k tomu, že verejné financie sa zlepšujú len minimálne, zatiaľ čo spoločnosť aj ekonomika znášajú rastúce náklady.
„Keď plávame pomaly a nešikovne, iba sme čoraz viac unavení a prúd nás aj tak ťahá ešte hlbšie do mora,“ opisuje situáciu Šuster. Varuje, že krajina môže postupne stratiť vôľu alebo schopnosť pokračovať v ozdravovaní rozpočtu.
Reakcia vlády na nové výzvy
Podľa analytika Slovensko navyše vstupuje do konsolidácie s „batohom“ starých rozhodnutí, ktoré výrazne zaťažujú verejné financie. Ako príklady uvádza trinásty dôchodok, rodinný balíček či dlhodobú neefektívnosť fungovania štátu.
Aj po konsolidačných opatreniach je situácia zlá. Slovensko míňa viac, než si môže dovoliť a dlh rastie
Práve tieto opatrenia podľa neho znižujú schopnosť vlády reagovať na nové výzvy. Šuster pripomína, že Slovensko v minulosti dokázalo verejné financie stabilizovať efektívnejšie, no posledné roky podľa neho krajina „netrénovala“.
„Posledné štyri roky sme len vyjedali špajzu a strácali kondičku,“ tvrdí analytik. Za jednu z možných ciest považuje zlepšenie ekonomického rastu, posilnenie dôvery investorov a stabilizáciu vzťahov s partnermi v Európskej únii a NATO. To by podľa neho mohlo pomôcť znížiť náklady na financovanie štátu a zlepšiť rating Slovenska.
Absencia dôveryhodnej stratégie
Analytik však tvrdí, že realita ide opačným smerom. Slovensko podľa neho oslabuje hospodársky rast, stráca dôveru partnerov a všetky veľké ratingové agentúry krajine za posledné tri roky zhoršili hodnotenie. Kritizuje aj absenciu dôveryhodnej strednodobej stratégie verejných financií.
„Zatiaľ robíme všetko naopak,“ konštatuje Šuster. V závere svojho komentára používa ďalšiu metaforu a naznačuje, že ak krajina situáciu nezvládne vlastnými silami, môže sa spoliehať už len na pomoc zvonka.
„Posledná nádej na záchranu je snažiť sa aspoň neutopiť, kým si nás nevšimne plavčík a nepošle po nás záchranný čln. Teda záchranný val, euroval,“ uzatvára analytik.
